„Na sto percent by sa koleso nerozlámalo,“ oceňuje vynikajúcu a presnú prácu tesárov na tunajšom mlyne, ktorý by pohyb po desaťročiach nepoškodil, starosta Bohuníc Vladimír Gábrš. FOTO - AUTOR
ho osadili priamo v domci, cez ktorý preteká aj prúd vody privedený náhonom z potoka Sikenica.
Na konci 19. storočia narátali úrady v župách rozprestierajúcich sa na dnešnom území Slovenska až 3796 mlynov! V levickom regióne ich bolo dovedna 407. Aj po prvej svetovej vojne boli Bohunice silnou mlynárskou obcou, mali tu až šesť mlynov, čo je na jednu dedinu vysoko nad priemerom.
„Okrem tohto mlyna Pavla Turčana sme mali aj dolinský, panský, Zsamócayho, Slávikov a Šteinerov mlyn,“ zastaví sa pri vyratúvaní na palci pravej ruky starosta Bohuníc Vladimír Gábrš. Sikenica poháňala čoraz menej kolies, mlyn Pavla Turčana úradne zapečatili 1. marca 1950, od toho času sa zachovalo kompletné zariadenie.
V mlynskej budove je čo obdivovať. Je rozdelená na tri časti, každá má vlastný vchod. V obytnej je izba, kuchyňa, komora a vchod do pivnice. V druhej je maštaľ a v tretej, vôňou dreva presiaknutej časti, je mlynica a kolesovňa. Mechanizmy sú ukryté v podkroví.
Mlyn v Bohuniciach je otvorený aj pre návštevníkov. „O odborný výklad sa stará Mária Ďureková z Pukanca. Ročne sem príde vyše dvetisíc hostí a je pravda, že by sme ich prijali aj viac. Uvažujeme opraviť motor a spustiť koleso, možno by ľudí prilákalo mletie múky,“ plánuje Ján Dano, riaditeľ Tekovského múzea Levice, pod ktoré pamiatka patrí. Či by sa po toľkých rokoch koleso nerozlámalo? „Na sto percent nie. Mlyn postavili vychýrení tesárski majstri a určite by obilie zomlel na múku, ako kedysi,“ dušuje sa starosta Gábrš.
JURAJ GERBERY