ELIZOVO, BRATISLAVA. Lietadlo ruskej spoločnosti po deväťhodinovom lete z Moskvy pomaly klesá nad Kamčatku. Pod jeho krídlami sa črtajú modrosivé štíty hôr a vulkánov, niektoré aj so snehovou pokrývkou. Krajina je popretkávaná kľukatými riekami a lesknúcimi sa jazerami. Žiadne stopy po civilizácii či cestách.
Náhle lietadlo prudko zatočí a pristáva na dráhe pri mestečku Elizovo pri východnom pobreží polostrova. Elizovo je zároveň aj vstupnou bránou do tajomného sveta vulkánov.
Stratený svet Kamčatka právom dostala prívlastky ako stratený svet, zabudnutá krajina či prívesok Ruska. Bývalý režim tu cudzincov nestrpel a oblasť bola uzatvorená aj zo strategického hľadiska.
Výstup na sopky Zahŕňajú - Kronotskú biosferickú rezerváciu, Južnokamčatskú federálnu rezerváciu a národné parky – Južnokamčatský, Bystrinský, Kľučevský a Naličevský Najvyššia sopka – Kľučevská (4750 m) – zároveň najvyššia činná sopka v Eurázii Kamčatské vulkány – v zozname svetového dedičstva UNESCO Kamčatka – jediná oblasť v Eurázii (s výnimkou Islandu) s výskytom gejzírov
Stala sa napríklad cieľom skúšobných letov rakiet často nesúcich aj jadrové hlavice. Záliv pri meste Viľjučinsk na východnom pobreží je zase už roky ponorkovou základňou ruského vojenského námorníctva.
Vojenský podtón Kamčatky tak chtiac-nechtiac spôsobil, že unikátnu prírodu vytvorenú pohybom litosférických dosiek roky spoznávalo len minimum vyvolených a tak ostala nedotknutá a dobre izolovaná od okolitého sveta až do súčasnosti.
Autor: Jana Holéciová, redaktorka RTVS-STV