BELFAST, LONDÝN. V Severnom Írsku sa prestalo strieľať už pred 15 rokmi, ale pamätníky viac ako štyridsaťročného sektárskeho násilia sú v metropole Belfast na každom kroku.
Patria medzi ne múry, oddeľujúce unionistov od republikánov, alebo politické graffiti, oslavujúce hrdinov z oboch strán. Dnes tieto miesta navštevujú predovšetkým turisti, pre ktorých miestni taxikári a cestovné kancelárie organizujú prehliadky po stopách bojov.
"Neprekáža mi to, prinášajú pracovné miesta," tvrdí unionista William Smith, sprevádzajúci turistov v protestantskej oblasti Shankill Road na západe Belfastu. Rovnaký názor má aj republikán Pod Devenny: "Sú to turistické atrakcie, prečo nie." Devenny robí už šiesty rok sprievodcu po pamiatkach v okolí prevažne katolíckej Falls Road, tiež na západe mesta.
Plagáty pripomínajúce unionistické obete.
Vraždil oko za oko, obeť ani nepoznal
Osudy oboch mužov do značnej miery odrážajú vývoj Severného Írska. Devenny bol od svojich 16 rokov členom Írskej republikánskej armády (IRA), ktorá tvrdo bojovala proti Britom, a strávil vo väzení 14 rokov. Ako politický väzeň, zdôrazňuje.
Smith sa podieľal na mierových rokovaniach, ale predtým bol vo väzení desať rokov za pokus o vraždu. "Vtedy to tak bolo. Oko za oko, ani som ho nepoznal," povedal. "Narodili sme sa do 'Troubles' a bránili sme svoje komunity. Vtedy boli vo väzení tisíce ľudí. "
Termínom "Troubles", teda problémy, sa v Británii a Írsku označuje obdobie násilných nepokojov, ktoré prepukli v roku 1969 a vyžiadali si 3500 mŕtvych. Mier formálne priniesla dohoda, podpísaná na Veľký piatok v apríli 1998.
Problémy Severného Írska siahajú do 17. storočia s príchodom škótskych a anglických osadníkov. Keď v roku 1921 vzniklo samostatné Írsko, časť severoírskej provincie Ulster, kde mali väčšinu protestanti, zostala v Spojenom kráľovstve.
Zatiaľ čo unionisti chcú, aby Severné Írsko zostalo spojené s Veľkou Britániou, republikáni zdôrazňujú, že je súčasťou Írska a raz bude Írsko jednotné. Unionisti sú protestanti, zatiaľ čo republikáni vo veľkej väčšine katolíci.
Falls Road v republikánskej časti mesta.
V uliciach a krčmách vybuchovali bomby
Ich spory prerástli do teroristického násilia po roku 1969. V Belfastských uliciach a krčmách vybuchovali bomby a členovia oboch komunít sa navzájom zabíjali. Na Shankill Road sú graffiti pripomínajúce "Republikánske vraždy". Napríklad bombové atentáty na miestnu krčmu Bayard Bar v auguste 1974, alebo výbuch „U rybárov“ v októbri 1993, ktorý zabil deväť okoloidúcich.
"To bol určujúci moment, ktorý veľa zmenil," tvrdí Smith, podľa ktorého sa vtedy ukázalo, že ľudia sú násilím unavení. Na katolíckej Falls Road je zase doska pripomínajúca smrť dvoch ľudí, vrátane deväťročného chlapca, ktorí boli podľa Devennyho v auguste 1969 prvými obeťami "Troubles". Zabila ich britská polícia, dodal.
Naproti sú nevzhľadné vežiaky, kde počas "Troubles" zabrali britskí vojaci najvyššie poschodia, aby mali prehľad nad mestom. O kus ďalej je potom na sídle Sinn Féin, politického krídla IRA a najsilnejšej katolíckej strany, ohromné graffiti Bobbyho Sandsa.
Tento hrdina republikánov v roku 1981 ako poslanec britského parlamentu zomrel pri protestnej hladovke vo väzení spolu s ďalšími deviatimi spoluväzňami. Sands mal iba 27 rokov. Teraz sú pochovaní na cintoríne Milltown na Falls Road, kde sú ich hroby cieľom turistov i republikánov, ktorí ich zasypávajú kvetmi.
Mier je zázrak
Vzhľadom ku krvavej histórii sa zdá skoro ako zázrak, že je v Severnom Írsku tak dlho pokoj a krajina zažíva svojho druhu vzostup a ekonomický boom. "Je to zázrak," pritakáva reportér írskej televízie RTE Tommy Gorman. A čo bolo príčinou toho, že sa podarilo dosiahnuť mier? "Štedrosť oboch strán,"vyhlásil Gorman. "Schopnosť urobiť kompromis, vyjsť si v ústrety a vedieť ustúpiť,"doplnil belfastský rozhlasový reportér a autor niekoľkých kníh o konflikte Eamon Maelie.
Obaja sa zhodnú, že okrem únavy ľudí z násilia, bola kľúčovým faktorom priaznivá konštelácia politikov, ktorí boli v Ulsteri schopní presadzovať zmierenie i za cenu toho, že išli proti názoru väčšiny vo svojich stranách. Protestantský reverend Ian Paisley, republikán John Hume a šéf Sinn Féin Gerry Adams, sa rozhodli odsunúť nezmieriteľné názorové rozpory. Dohodli sa, že budú spoločne Ulster spravovať.
Aj krajiny, bez ktorých by sa zmierenie nekonalo, viedli ľudia ochotní riskovať. V Británii bol premiérom Tony Blair, v USA bol prezidentom Bill Clinton a v Írsku premiérom Bertie Ahearn. Napriek tomu zostáva Belfast do značnej miery rozdelený. Približne 85 percent obyvateľov chce bývať len vo štvrti svojej komunity. V zmiešanej oblasti len 15 percent.
Múr, oddeľujúci protestantov od katolíkov.
Múr straší dodnes
Na západe mesta stále stojí šesť metrov vysoký múr z betónu a vlnitého plechu, oddeľujúci katolícku a protestantskú štvrť. Je tu od roku 1971 a prežil svoj berlínsky náprotivok. Paradoxne sa mu hovorí "mierová línia" a na niekoľkých miestach má brány, ktoré dodnes na noc zatvárajú.
"Vášne ešte môžu vzplanúť," krčí ramenami William Smith. Zdôrazňuje však, že ak tu k nejakým konfliktom dochádza, ide len o nudiacich sa výrastkov. "Je to problém starý stovky rokov, a tak jeho riešenie musí trvať dlho," tvrdí Gorman. Ale je presvedčený, že Severné Írsko je už stabilné.
"Najťažšie kroky sú za nami, teraz sa snažíme, aby systém fungoval. Začíname sa sústrediť na prízemné veci, ako je rozpočet, "povedal Maelie. "A keď sa ľudia prestali zabíjať, nechcú sa k tomu vrátiť. Všetci si pamätajú, ako strašne ľahko sa tu zabíjalo,"dodal Gorman.
Takisto bývalý člen IRA Devenny si myslí, že "to najhoršie je za nami". "Niekedy sú politici príliš pomalí, ale som za mierový proces, "vyhlásil.
Aj keď sa ľudia v Severnom Írsku zatiaľ nedohodli, či budú súčasťou Írska alebo Veľkej Británie, v jednej veci majú jasno - aspoň pokiaľ ide o futbalistu George Besta. Tento belfastský rodák bol síce protestant, ale je rovnako uctievaný v oboch komunitách.
Keď po búrliváckom živote v roku 2005 zomrel, pohreb z budovy severoírskeho parlamentu v Stormonte prenášala naživo televízia a prišlo naň 100.000 ľudí. O rok neskôr po ňom premenovali letisko v Belfaste.