Štát Massachusetts nepôsobí v zime práve najprívetivejšie. Severovýchod Spojených štátov, známy ako Nové Anglicko, má aj napriek blízkosti Atlantického oceánu bližšie k našej stredoeurópskej zime. Napriek tomu sa v týchto končinách pred štyrmi stovkami rokov usadili ľudia a táto oblasť patrí dokonca medzi najlukratívnejšie v celej federácii.
Boston a okolie
V posledných desaťročiach sa ju podarilo spropagovať najmä rodine Kennedyovcov. Mnohé slávne fotky prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho s manželkou a deťmi pochádzajú práve z ostrovčeka Martha´s Vineyard, ležiaceho južne od vyhľadávanej turistickej destinácie, polostrova Cape Cod.
Podobne slávne a turistami vyhľadávané sú aj severnejšie ležiace mestá Quincy, Braintree a najmä Boston, ktoré sú plné nielen starých budov, ale aj spomienok na raných amerických prezidentov Johna Adamsa a jeho syna Johna Quincyho Adamsa či jedného z otcov americkej nezávislosti Benjamina Franklina. Počas prechádzky po bostonskej štvorkilometrovej Freedom Trail sa dozviete skoro všetko o americkej vojne za nezávislosť i o histórii Massachusetts.
A, ako inak, všetky spomienky na tú dobu si môžete všade kúpiť - od dobových vlajok s trinástimi hviezdičkami cez ústavu na ručne robenom papieri, model tretej najstaršej federálnej vojnovej lode USS Constitution až po záplavu kníh o otcoch zakladateľoch a prezidentoch. Boston ani turistické centrá na juhovýchode Massachusetts by však možno neexistovali bez jednej udalosti, ktorá predznačila ďalší vývoj Spojených štátov.
Old State House z roku 1713 je najstaršia zachovaná bostonská budova.
Z niekdajšieho sídla koloniálnej vlády je dnes historické múzeum
Plavba Mayflower
Pri mestečku Plymouth stojí trojsťažník. Ide o repliku lode Mayflower, ktorá na americký kontinent priviezla prvých puritánskych osadníkov. Plavba lode z Veľkej Británie v roku 1620 trvala viac ako dva mesiace. V polovici cesty sa Mayflower dostala do veľkej búrky.
„Do horných častí zatekalo, ohlo sa a prasklo brvno uprostred lode,“ opísal priebeh búrky neskorší guvernér kolónie William Bradford. Hoci sa niektorí dôstojníci chceli vrátiť, kapitán Jones nariadil loď opraviť a pokračovať v ceste. Boli iní ako tí, ktorí tu pristáli predtým. Ich hlavnou myšlienkou nebol zisk, ani predstava pokojného života, hoci oboje prijímali s vďačnosťou. Predovšetkým chceli uskutočniť Božie kráľovstvo na zemi.
Tridsaťpäť pasažierov (zo 102) na čele s Williamom Bradfordom a Williamom Brewsterom patrilo k puritánskym nonkonformistom, ktorým kalvinistické presvedčenie už ďalej nedovoľovalo znášať nadvládu a učenie oficiálnej anglikánskej cirkvi.
Títo ľudia, neskôr známi a oslavovaní ako otcovia pútnici, boli separatisti. Mali pocit, že nenávratne skazená anglikánska cirkev je odsúdená na záhubu a tomu chceli uniknúť. Do Severnej Ameriky, ktorú Angličania začali kolonizovať len niekoľko rokov predtým, odišli rozvíjať náboženskú slobodu svojho spoločenstva.
Dve a pol míle dlhá bostonská cesta Freedom Trail vedie popri šestnástich
dôležitých miestach americkej histórie – budovách, cintorínoch a kostoloch
Plimoth rock
Na úzkom páse medzi mestečkom a loďou leží kameň s pamätnou tabuľou, ktorý označuje miesto, kde loď pristála. Dokázať to nemôže nikto, ale je pekné tomu veriť.
S istotou vieme aspoň to, že pristátie pri týchto brehoch 11. decembra 1620 bol omyl. Bolo vynútené zlým počasím a chybami v navigácii. Keďže zima už naberala silu, posádka lode sa rozhodla nepokúšať osud plavbou k pôvodnému cieľu.
Miesto nazvali podľa posledného miesta Britských ostrovov, s ktorým sa pútnici lúčili – Plimoth (dnes Plymouth). Mayflower pri amerických brehoch aj prezimovala. Najprv tu prebývali pasažieri a potom v nej zriadili špitál. Keď sa 5. apríla 1621 vydala loď s posádkou na spiatočnú cestu, takmer polovica z pôvodných pasažierov – 45 ľudí – už stihla zomrieť na skorbut, kiahne a týfus.
Plymouth Rock – skala, pri ktorej sa vraj otcovia pútnici vylodili.
V roku 1920 nad ňou vybudovali nový prístrešok
Prvá osada
Neďaleko od Plimoth rock leží skanzen Plimoth Plantation. Na Ameriku nezvyčajné miesto s budovami imitujúcimi pôvodný vzhľad, kde herci, oblečení do nemotorných kostýmov zo sedemnásteho storočia a rozprávajúci Shakespearovou angličtinou, predvádzajú ako žili prví obyvatelia kolónie. Na maličkých hriadkach pestujú zeleninu, chovajú domáce zvieratá, krešú drevo, vyrábajú veci každodennej potreby, modlia sa a spievajú.
Skrátka, robia všetko tak, ako to asi robili otcovia pútnici, ktorým pred odjazdom pridelila Virginská spoločnosť 80-tisíc akrov pôdy, právo rybolovu, povolenie obchodovať s Indiánmi, ako aj právomoc vytvoriť široko chápanú samosprávu.
Viezli so sebou všetko, čo bolo potrebné na život – okrem oblečenia aj toľko postelí, stolov a stoličiek, že nimi mohli pokojne vybaviť desiatky domov a tiež psy, kozy, ovce, hydinu a zásoby korenia, ovsenej múky, sušeného mäsa či rýb. Tesári, stolári, kováči a ďalší remeselníci si privážali pracovné náradie. Ani tento relatívny dostatok však nedokázal zabrániť smrti mnohých z nich.
Skanzen Plimoth Plantation je rozdelený na anglickú a indiánsku dedinku.
V oboch predvádzajú tradičné remeslá
Plimoth Plantation
Spomenúť Plimoth Plantation a nespomenúť „rodených ľudí“ (pomenovania „Indián“, či dokonca aj „rodený Američan“ uvádzajú tabule pri vchode ako urážajúce) by bola veľká chyba. Ide totiž o spojenie, ktoré dalo základ celoamerickému sviatku Dňa vďakyvzdania.
Aj tunajší Indiáni predvádzajú prácu a život svojich predkov. V začmudenom vigvame varia, iní dlabú kmene stromov, aby z nich vyrobili malé lode, ďalší vyrábajú oštepy či ozdoby. V skanzene majú nezastupiteľné miesto práve pre pripomienku ich stretnutia s osadníkmi v marci v roku 1621.
História (so silnou dávkou mytológie) hovorí o Indiánovi menom Samoset, ktorý vkročil do stredu osady a vyhlásil: „Vitajte Angličania.“ O niekoľko dní sa vrátil s delegáciou kmeňa Massasoitov. Po výmene darov uzatvorili formálnu dohodu o mieri.
Z hľadiska osadníkov však bola dôležitejšia iná vec. V malom kine, zriadenom v hlavnej (tentoraz už modernej) budove tohto živého múzea, premietnu návštevníkom film o tom, ako Indiáni naučili kolonistov pestovať v Európe dosiaľ neznámu plodinu – kukuricu, ktorá Angličanom zabezpečila úrodu a prežitie.
Repliku lode Mayflower spustili na vodu v roku 1956 v Anglicku. Nasledujúci
rok sa preplavila do Plymouthu v Spojených štátoch, kde odvtedy kotví
Vďakyvzdanie
Film však pripomína celý skanzen. Okrem mena tu nie je pôvodné nič, napriek tomu ho navštevujú milióny Američanov. Múzeum vzniklo v roku 1947. Založil ho bostonský maklér Henry Hornblower, ktorý mal k Plymouthu veľmi blízko.
Pretože z pôvodných obydlí už žiadne neexistovalo a z roku 1620 sa zachovalo len niekoľko artefaktov, amatérsky archeológ Hornblower musel všetko vybudovať odznova. Návštevníkov pribúdalo, a tak v roku 1956 spustili v Anglicku na vodu aj repliku lode Mayflower. Mayflower II. vyhodila kotvu neďaleko Plimoth Plantation 13. júna 1957.
Kritici hovoria, že vybudovanie indiánskej časti skanzenu (Wampanoag Homesite) v sedemdesiatych rokoch bolo dôsledkom zlého svedomia. Podobne tak nové populárne publikácie o Dni vďakyvzdania nezabudnú zdôrazňovať predtým potláčanú účasť Indiánov na prvej oslave Dňa vďakyvzdania v roku 1621. Nech je ako chce, aj tento krok pomohol rozšíriť počet ľudí, ktorí slávia tento sviatok.
Nebolo to po prvý raz. V priebehu 17. a 18. storočia sa oslava Dňa vďakyvzdania vyhlasovala len lokálne a príležitostne – ako poďakovanie Bohu za nejakú udalosť. Pravidelnú a celonárodnú oslavu (vždy v štvrtý novembrový štvrtok) zaviedol až v roku 1863 po obrate v občianskej vojne prezident Abraham Lincoln. Deň vďakyvzdania sa tak postupne zmenil na najväčší, programovo nadnárodnostný a nadkonfesionálny celoamerický sviatok.
K oslave Dňa vďakyvzdania neodmysliteľne patrí aj pečený moriak
Základ štátnosti
Plimoth Plantation je divadlom pre turistov, pripomienkou prvých osadníkov a ich prvej úrody. V obchodíku si môže návštevník kúpiť rôzne predmety pripomínajúce otcov pútnikov, vojnu za nezávislosť či plagátik s tvárami všetkých prezidentov. Trochu v úzadí (keďže sa nedá dosť dobre zobraziť) je však jedna udalosť, ktorá sa odohrala ešte na lodi Mayflower a mala zásadný vplyv na utváranie americkej spoločnosti.
Kým v južných štátoch sa postupne presadzoval otrokársky systém, na severe to bolo inak. Aj preto, že sa ešte 21. novembra 1620 v hlavnej kabíne zhromaždili niektorí pútnici a skoncipovali tu spoločenskú zmluvu, ktorá mala všetkým budúcim osadníkom zaistiť svornosť a stanoviť formu budúcej vlády.
Pútnici sa v zmluve nazvanej Mayflower compact dohodli na občianskej vláde, ktorá sa bude starať o „spravodlivé zákony a rovnosť pred nimi“. Zmluvu podpísali zástupcovia všetkých 41 rodín na palube. Výnimočný na tejto zmluve bol fakt, že ju neuzatváral služobník so svojím pánom, ale skupina podobne zmýšľajúcich ľudí s každým jednotlivým členom.
Stredoeurópanovi, zvyknutému na to, že bežne zakopáva o tisícročné budovy a nepamätá si mená prvých panovníkov, môže skanzen Plimoth Plantation alebo menoslov všetkých osadníkov pripadať smiešny. Kam sa pozrie, samá replika a pátos.
Pre Američana je to však miesto, kde sa začala rodiť myšlienka samostatnosti a kde má pôvod najobľúbenejší americký sviatok. Hoci dnes už spojený len s kulinárskymi symbolmi – moriakom, tekvicovým koláčom a brusnicovou omáčkou.