ečenstvo, ktoré dokáže prekvapiť aj skúsených ľudí.
V apríli roku 2003 sa dvadsaťosemročný Aaron Ralston, vyznávač adrenalínových športov, vybral na jednodňovú túru do kaňonu nazvaného Blue John. V jednej chvíli, práve keď preliezal zúžené miesto, strhol Ralston veľký balvan a zrútil sa s ním dolu. Nič sa mu nestalo, až na to, že balvan mu pricvikol pravú ruku. Nerozdrvil ani nezlomil, len pritlačil. Situácia nevyzerala vážne, Ralston si myslel, že si ruku vyslobodí, no po pár hodinách pokusov pochopil, že to také jednoduché nebude.
Päť dní (127 hodín) stál Ralston pri balvane a snažil sa vyslobodiť. Pochopil, že do ruky mu už dávno neprúdi krv a v kamennom labyrinte ho nikto nenájde. Zostali mu len dve možnosti – buď zomrie na dehydratáciu, alebo si ruku odreže a tak sa zachráni. Ralston zvolil druhú možnosť. Malým nožíkom si ruku postupne amputoval a vybral sa za záchranou. Jeho najväčším šťastím bolo, že nedostatkom tekutín mu krv zhustla tak, že nevykrvácal. Na snímke je krátko po prepustení z nemocnice s rodičmi počas tlačovej konferencie.
Minulý rok režisér Danny Boyle natočil o Ralstonovom príbehu film nazvaný 127 hodín. Získal osem nominácií na Oscara a kritici aj diváci tvrdia, že ide o výnimočné dielo. Na snímke Aaron Ralston s manželkou na nominačnom večierku na Oscara.
