Nielen nával zlosti, ale aj krutosť prekliateho či zrada, viedli k preklínaniu. Ani dnešná doba nie je iná, hromženiu a preklínaniu sa nevyhýbame ani v 21. storočí. Dnes sa našťastie nik nemení na prízrak, či kameň, väčšinou ide len o slová vyrieknuté bez účinku. Ale čo keď sa raz kliatba naplní? Preto nevyslovte slová zbytočne, aby ste ich nemuseli oľutovať.
Otcozrada na liptovskom Starhrade
„Bodaj by si sa pod zem prepadla“ tieto slová zazneli z úst pastiera, čo sa odvážil prihovoriť prízrakom hradnej pani, blúdiacom rozvalinami Starhradu. Prízrakom sa stala po tom, čo zradila vlastného otca, pána Starhradu. Zamilovala sa totiž do veliteľa nepriateľských vojsk, ktoré dlhodobo obliehali hrad. Srdcu sa však nedá rozkázať a v zamilovanosti sa chýb dopúšťali a dopúšťajú ľudia dodnes. Zaslepená láskou mladá pani veliteľovi odovzdala v noci kľúče od hradu a nepriateľské vojská bez problémov hrad dobyli. Otcom prekliata mladá žena sa pri potulkách rozvalinami stretla so spomínaným pastierom. Žiadala o vyslobodenie. Pastier jej prikázal, aby sa mu na druhý deň zjavila v podobe prasaťa v pysku s kľúčmi. Keď došlo k stretnutiu, pastier sa vyľakal a pri úteku vyslovil kliatbu. Tá sa v plnej miere vyplnila. Zjavenie prasaťa zastalo, zakvílilo a navždy sa prepadlo pod zem.
Zakliaty na koňa
Neďaleko Humenného na Lysom kopci Ondavskej vrchoviny stál hrad Brekov. Jeho ukrutného pána Františka Barkóczyho preklial furman Michal Maťuka, potom čo mu odobral živnosť. Bakóczy sa podľa kliatby mal stať po smrti koňom a v deň smrti aj s manželkou a majetkom sa mal prepadnúť až na dno horúcich pekiel. V roku 1778 sa hrad otriasol pri zemetrasení a celý sa prepadol na mohutné rozvaliny, pod ktorými našiel smrť zlostný pán aj so ženou. Zakrátko sa pri rozvalinách múru objavil čierny kôň. Oňuchával ich, niekoľkokrát cez ne prešiel a jeho erdžanie bolo pritom také zlostné ako Barkóczyho zlostný rev na služobníctvo a poddaných.
(jmp)