Odborári zo Všeobecného zväzu pracujúcich (UGT) a Odborovej konfederácie robotníckych komisii (CCOO) chcú štrajkom vládu premiéra José Maríu Aznara upozorniť na svoj nesúhlas s navrhovanou reformou poskytovania podpory v nezamestnanosti.
Odborári, ale aj opozícia reformu nechcú aj preto, že postihuje tých nezamestnaných, ktorí by trikrát odmietli pracovné miesto do 50 kilometrov od svojho bydliska. K príčinám štrajku však možno podľa španielskych médií zaradiť aj nespokojnosť s rastom cien po zavedení eura pred šiestimi mesiacmi. Ďalšou sťažnosťou je i úroveň platov, ktorá, ako tvrdia odborári, nezodpovedá produkcii.
Okrem novinárov z tlačených médií sa ku štrajku pridali aj zamestnanci mestskej hromadnej dopravy väčších miest a v niektorých prípadoch i letísk. Včera sa v Madride odohralo aj niekoľko incidentov, pri ktorých polícia zatkla 27 ľudí.
Neistotu už kvôli štrajku pocítilo aj asi 60-tisíc turistov, ktorí zostali „visieť“ na Baleárskych ostrovoch. Rovnako i nedávno sprivatizované španielske aerolínie Iberia museli zastaviť premávku.
Vláda, ale aj niektorí opoziční predstavitelia však organizátorom štrajku najviac vyčítajú, že ho zvolali v čase, keď sa krajina pripravuje na summit v Seville. „Možno ma nepochopia, no i ja som bol predsedom vlády. Podporujem tento štrajk, ale ten dátum sa mi nezdá vhodný,“ povedal bývalý líder španielskych socialistov Felipe Gonzáles.
Odborárom sa tak podarilo zasiahnuť do politického života Španielska, hoci účinok štrajku nebude zrejme ani zďaleka taký silný, ako sa to nedávno podarilo talianskym odborovým centrálam. No odborári už teraz vyvolali diskusiu o vláde premiéra Aznara, ktorý je na čele krajiny od roku 1996. Ten sa doteraz chválil ekonomickým rastom a poklesom nezamestnanosti.
Naposledy sa generálny štrajk v Španielsku organizoval v roku 1988 a s vtedajšou socialistickou vládou poriadne zatriasol.
(taa)