SME
Sobota, 24. september, 2022 | Meniny má Ľuboš, Ľubor

V nesmrteľnom Perzepolise krása neumiera

Dnešný Irán v sebe ukrýva dedičstvo po mocnej Perzskej ríši. Ak sa teda vyberiete hľadať jen pamiatky, skôr či neskôr skončíte v Perzepolise.

(Zdroj: TOMÁŠ KUBUŠ)

Kedysi jedno z najvýznamnejších miest sveta dnes ticho stojí v zvlnenej krajine neďaleko Širázu.

V Európe poznáme toto miesto ako nesmrteľný Perzepolis, hoci Iránci mu nepovedia inak ako Tacht-e-Džamšíd, čo v preklade znamená Džamšídov trón.

pbrana.jpgPodľa legiend tento významný kráľ kedysi sídlil presne na mieste dnešného Perzepolisu a jeho meno sa v iránskej mytológii spája s objavom vína.

Pred nami vyrástol pahorok a z neho vytŕča niekoľko stĺpov a brány. Stúpame hore po krátkych schodoch a na ich konci sa noha zaborí do prachu. Kráčali tadiaľ perzskí králi, ale aj samotný Alexander Veľký, ktorý napokon mesto neslávne zniesol zo sveta.

SkryťVypnúť reklamu

Pred nami stojí Brána národov (známa aj ako Xerxesova brána - na snímke vľavo). Dve okrídlené sochy dodnes sledujú tichým pohľadom každého, kto prichádza do mesta.

pprijimacia.jpgPrijímacia sála.

Palác

Za bránou sa rozkladá široké nádvorie paláca. Celé okolie je posiate zvyškami stavieb, stĺpov či prekrásne zdobených hlavíc v podobe koní, gryfov alebo iných mýtických bytostí. Týmto malým palácom musel prejsť každý, kto sem zavítal.

Miesto, na ktorom bude stáť samotný Perzepolis, vybral ešte za svojho života kráľ Kýros Veľký, ale so stavbou palácov začal až jeho nasledovník Dáreios. Kráľ, ktorý okrem iného poslal perzskú armádu do pamätnej bitky pri Maratóne.

Je ťažké si predstaviť všetku tú starovekú krásu, ktorou Perzepolis v čase svojho rozkvetu dýchal. Každoročne sem prichádzali tisíce ľudí vzdať hold kráľovi a priniesť mu dary.

SkryťVypnúť reklamu

Zaujímavé na meste je aj to, že tu nie je žiaden chrám, ale len paláce alebo reprezentatívne miestnosti. Len pár krokov od nás stojí Stostĺpová sieň, alebo ako sa zvykne volať aj Palác stovky stĺpov. Musela vyzerať fascinujúco, ale dnes tu nájdeme len nepatrné torzá stĺpov vymedzujúce jej plochu. Bola dlhá 75 metrov a práve ona slúžila ako prijímacia sieň aj trónna sála.

Spočiatku slúžila ako miesto stretnutia vojenských veliteľov a predstaviteľov ríš prichádzajúcich za kráľom a neskôr ju premenili na výstavnú sieň impéria. Niektoré kamene, čo zostali z pôvodných stavieb, zdobia reliéfy a typické perzské postavičky s kučeravými vlasmi v charakteristickom postoji.

Niekde sa objaví aj staré perzské písmo, ale tie najkrajšie kusy sú, samozrejme, chránené v múzeu. Je zvláštne sledovať domácich, ako sa túlajú pomedzi zaprášene ruiny mesta. Turisti tu takmer nie sú, zato miestni si sem radi prídu oddýchnuť. A hoci sa nájdu ľudia, ktorí dobu pred islamom považujú za dobu temna, stále je viac takých, ktorí sú hrdí na svoje perzské dedičstvo.

SkryťVypnúť reklamu

pzvysky.jpg

Hárem

Menšie múzeum patriace k areálu vedci zrekonštruovali presne tak, ako mal vyzerať legendami opradený hárem. Javí sa ako moderná budova, ale ak si všimneme detaily, ocitneme sa aspoň na chvíľku v Perzskej ríši za vlády kráľa Artaxerxesa II. Hovorí sa o ňom, že so svojím mnohopočetným háremom splodil až 115 synov. Údaje o dcérach sa ani len nezachovali.

Celkovo je dnes v múzeu 22 menších izieb. Kedysi tu mali žiť ženy s deťmi, no teraz tu svoje útočisko našli poklady, ktoré objavili v ruinách mesta.

V susedstve stoja hneď tri paláce. Najväčší z nich patrí Xerxesovi, menší Artaxerxesovi III. a posledný z trojice postavil Dáreios I. Práve jeho palác sa stal zo všetkých najslávnejším a stal sa akýmsi symbolom celého Perzepolisu.

Palác známy ako Apadana vstúpil do podvedomia ľudí vďaka neskutočne krásnym reliéfom, ktorými je doslova potiahnutý. Aj jeho hlavné schodisko je presýtené majstrovskými reliéfmi, ktoré zobrazujú ľudí zo všetkých kútov sveta, ako prinášajú dary na kráľovský dvor. Kúsok od nich stojí v zástupe vojsko nesmrteľných ochrancov perzského kráľa. Alegóriu jari a znovuzrodenia života predstavujú známe obrázky leva útočiaceho na antilopu.

SkryťVypnúť reklamu

Niektoré z reliéfov nechal postaviť Dáreiov syn Xerxes. Dáreios sa hotovým palácom nikdy neprešiel, pretože ho smrť zastihla, skôr než ho stihli dostavať. Začal ho stavať okolo roku 515 pred Kristom a trvalo 30 rokov, kým ho mohli panovníci používať.

Kráľ si vtedy nechal zavolať najlepších remeselníkov celej ríše, a tak za ich pomoci vyrástol architektonický skvost popretkávaný libanonským cédrovým či dubovým drevom, kvalitným kameňom, zelenou omietkou, aby mal palác nádych drahokamu a zakončili to nesmrteľnými reliéfmi.

pstrazcovia.jpg

Kráľovské hrobky

Najslávnejších perzských kráľov pochovali v neďalekých hrobkách Naqs-e Rostam, ale nad mestom sa týčia skalnaté bralá, do ktorých vytesali dve ďalšie.

Okolo haly Tridsiatich dvoch stĺpov pozvoľna stúpame k prvej, bližšej hrobke Artaxerxesa II., ktorý zomrel v roku 356 pred n. l. Až priveľmi sa podobá tým, ktoré sme obdivovali v Naqs-e Rostame. Samotnú hrobovú komoru stráži niekoľko postáv strážcov a aj po toľkých rokoch pôsobia živo. Svoje operené krídla rozprestrel na reliéfe aj zoroastriánsky boh Ahuramazda.

SkryťVypnúť reklamu

Práve starobylé zoroastriánske náboženstvo pozdvihol Dáreios I. na piedestál. Skupinky zoroastriánov žijú dodnes v Iráne a vo svojich chrámoch uctievajú posvätný oheň.

Za kráľovskou pokladnicou sa vyšliapaná cestička opäť kľukatí smerom nahor, tentoraz k hrobke kráľa Artaxerxesa III. Zdá sa, akoby bola ešte vyššie než prvá, ale za to, čo čaká hore, to stojí. Práve odtiaľto je na Perzepolis najkrajší panoramatický pohľad.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  3. Sledujte príjem živín u starých rodičov
  4. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč?
  5. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma?
  6. Realitný maklér v Poprade
  7. Je čas na cestovateľské plány, jeseň bude plná spoznávania
  8. Najradšej by ste pri čítaní správ nechali všetko plávať?
  1. Industriálna Spilka Offices je súčasťou Týždňa zelených budov
  2. Hagyari: Som pripravený intenzívne a tvrdo pracovať
  3. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  4. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  5. Je neskutočná! Pani Milada (80) búra svojou básničkou internety
  6. XTB vyhlasuje Conora McGregora za svojho globálneho ambasádora
  7. Šliapnuť do pedálov – a ide sa na to!
  8. Na Slovensku máme približne 23% fajčiarov
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 11 586
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 6 409
  3. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 381
  4. Rozbolí vás žalúdok zo studenej vody? Najväčšie mýty o trávení 3 333
  5. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč? 3 254
  6. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike 2 727
  7. Excelentná novinka v Tescu 2 117
  8. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 1 991
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Veronika Michalčíková: Španielska Andalúzia (1): Arabská pevnosť, katolícka katedrála a gigantická koncentrácia skleníkov
  2. Ľuboš Vodička: Hrady české, moravské a sliezske: Bítov
  3. Aleš Tvrdý: Durban ma privítal "vo veľkom štýle"
  4. Nikoleta Čáková: Púť na koniec sveta II. (Finisterre Camino)
  5. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  6. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  7. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  8. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 12 688
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 10 538
  3. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 6 339
  4. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 5 933
  5. Filip Kaľavský: Seniori bez obedov s dotáciou 5 870
  6. Miroslav Lukáč: Viete že ruský trpaslík je najväčší na svete, ruské hodinky najrýchlejšie a Červená armáda nie je krvavočervená, ale ružová? 5 417
  7. Tereza Krajčová: Grécke Atény 2/4 - Majestátny Acropolis, antická atmosféra v Agore a stopy Rimanov 4 450
  8. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu 4 241
  1. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  5. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  6. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
  8. Jiří Ščobák: Fungujú sankcie proti Rusku? Nečaká krach aj nás?
SkryťZatvoriť reklamu