Železničná stavba meria 2300 metrov a trať ňou prekonáva výškový rozdiel 31 metrov. V jej spodnej časti sa nachádza 1239-metrový tunel Kornela Stodolu, situovaný v oblúku s polomerom 400 metrov a sklonom trate 12,5 promile. V hornej časti slučky trať prekonáva údolie 22 metrov vysokým a 86 metrov dlhým železobetónovým viaduktom so sklonom trate 17 promile. Telgártsky viadukt bol prvou železobetónovou stavbou vo forme členenej oblúkovej konštrukcie na slovenských tratiach. Trať ďalej pokračuje 18 metrov vysokým kamenným viaduktom cez dolinu Chmaroška, 250 metrov dlhým Hronským tunelom a nakoniec 846 metrov dlhým Besníckym tunelom. Vrcholový bod tejto trate sa nachádza vo výške 957 metrov nad morom. Je to zároveň najvyšší bod železničných tratí s normálnym rozchodom na Slovensku. Besnícky tunel je teda najvyššie položeným železničným tunelom na Slovensku. Na tomto krátkom, iba 12-kilometrovom úseku Besníckym sedlom, musí trať prekonať výškový rozdiel 172 metrov. Ďalší z náročných, ale veľmi atraktívnych úsekov tejto trate vedie Stratenskou dolinou, najkrajšou, ale najchladnejšou dolinou Hnilca, vytvárajúcou južné ohraničenie Slovenského raja.
Telgártska slučka sa nachádza na stredoslovenskej transverzále, ktorá vedie zo Zvolena cez Banskú Bystricu a Brezno do Margecian, a je jednou zo zaujímavých železničných tratí spájajúcich západnú a strednú časť Slovenska s východnou. Jej najzložitejší úsek Červená Skala – Margecany charakterizuje horská stavba, ktorá patrí medzi najkrajšie a technicky najnáročnejšie na Slovensku. Na tomto 93-kilometrovom úseku sa nachádza deväť tunelov s celkovou dĺžkou 3800 metrov, 281 mostných objektov, 60 cestných nadjazdov, 70 rúrových priepustov a množstvo násypov a zárezov. Údolie horného toku Hrona z Červenej Skaly až na rozvodie Hrona a Hnilca v sedle Besník veľmi prudko stúpa, preto trať museli z dôvodu dodržania najvyššieho predpísaného sklonu značne umelo rozvinúť. Stavbu tejto jednokoľajnej hlavnej železnice začali v máji 1931 výkopom pri budúcom telgártskom tuneli. Z Červenej Skaly do Dobšinskej ľadovej jaskyne jazdili vlaky už od septembra 1934 a na celej trati až do Margecian sa prevádzka začala v júli 1936. Najexponovanejší úsek trate vedie od Telgártu tzv. telgártskou slučkou za Besnícke sedlo. (tasr)