Španielske schody sú miestom stretávania v Ríme

Ich názov bol odvodený od Španielskeho námestia (Piazza di Spagna) ležiaceho priamo pod nimi. Námestie zas dostalo svoj názov od Španielskeho cirkevného zastupiteľstva pri Svätej stolici v neďalekom Palazzo Monaldeschi, kde sídli aj v súčasnosti. V mnohých knižných sprievodcoch sa nesprávne uvádza ako španielske veľvyslanectvo.

Preslávené miesto stretávania

Každé svetové veľkomesto má niekoľko všeobecne známych miest, kde sa stretávajú domáci aj zahraniční návštevníci. Times Square v New Yorku, Piccadilly Circus či Covent Garden v Londýne, schody na Montmartri pod Sacré Coeur v Paríži, amsterdamské námestie Dam.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Večné mesto Rím: Získali sme zaujímavé tipy od sprievodkýň Čítajte 

V Ríme je populárnych miest stretávania sa viac, ale asi najznámejšie sú práve Španielske schody. Určite im k všeobecnej obľube pomáha aj skutočnosť, že ležia v susedstve zastávky metra Spagna.

Ich príťažlivosť je však v širokom komplexe ďalších benefitov – sú optimálne situované vzhľadom na ďalšie rímske pamätihodnosti a vyhľadávané miesta: priamo od nich vedie najluxusnejšia nákupná ulica (aj s priľahlou zónou) Ríma – známa Via dei Condotti, do desiatich minút pešej chôdze je odtiaľ Fontana di Trevi, Piazza del Popolo, Via del Corso, Villa Medici, Via Vittorio Veneto, Galleria Nazionale d´arte Antica v Palazzo Barberini.

(zdroj: www.pixabay.com)

Iba pätnásť - dvadsať minút stačí kráčať k Pantheonu na Piazza Navona, Forum Romanum, Campo de Fiori či k Anjelskému hradu. A iba polhodina stačí aj na pešie dosiahnutie Collosea, štvrti Trastevere, stanice Termini, baziliky Santa Maria Maggiore či Vatikánu. A vždy je tu ešte možnosť použiť metro.

• Najlepším orientačným bodom na mape Ríma – a najdôležitejším miestom z hľadiska mestskej dopravy - je železničná stanica Termini.
• Je aj miestom, kde sa križujú obe linky metra. Zastávka Spagna (pri Španielskych schodoch) je na červenej linke metra (Anagnina – Battistini). Za lístok na jednu jazdu metrom alebo inou mestskou dopravou (75 minút) zaplatíte 1 euro, denný lístok stojí 4 eurá, trojdenný 11 a týždenný 16 eur.
• Pozor, práve červená linka zvykne končiť prevádzku o 22.00. Je síce nahradená autobusmi, tie však zastavujú úplne inde a nájsť ich je pre cudzincov orientačne dosť náročné. Vtedy je lepšie využiť štandardné nočné linky autobusov alebo taxíky. V druhom prípade si treba sumu dohodnúť vopred.

Kvetinová kaskáda

Začneme najväčším hendikepom Španielskych schodov: množstvo návštevníkov z nich býva na prvý pohľad mierne rozčarovaných. Jednoducho - čakali viac.

Vysvetlenie je veľmi jednoduché; množstvo knižných turistických sprievodcov, časopisov a suvenírov ich zobrazuje s bohatou kvetinovou výzdobou.

Červené a ružové azalky však zdobia Španielske schody iba od konca apríla do začiatku mája, alebo sa tam kvety aktuálne naaranžujú pri príležitosti nakrúcania filmov, reklamy alebo módnych prehliadok.

Donna Sotto le Stelle (Žena pod hviezdami) sa volá večerná haute couture módna prehliadka na Španielskych schodoch, ktorá sa koná približne v polovici júla. Medzi verejnosťou a aj v najvyšších módnych kruhoch má veľké renomé práve vďaka výnimočnosti, historickej patine a architektonickému pôvabu miesta konania.

Nakoniec sa teda návštevníci Ríma musia vyrovnať s aktuálnou podobou Španielskych schodov – a tá je veľmi premenlivá. Iné sú ráno, v priebehu dňa - záleží hlavne na polohe slnka a intenzite jeho žiarenia, no a navečer a v noci majú, prirodzene, opäť inú atmosféru.

Predovšetkým v druhej polovici dňa bývajú úplne preplnené, v piatok a v sobotu takmer beznádejne.

(zdroj: www.pixabay.com)

Po schodoch

Neskorobarokové schodisko bolo postavené medzi rokmi 1723 až 1725 pravdepodobne ako elegantná spojka na pomerne strmom a vysokom svahu medzi Španielskym cirkevným zastupiteľstvom pri Svätej stolici a (francúzskym) kostolom Santissima Trinità dei Monti.

Je skutočne majstrovsky vsadené do okolitej, prevažne renesančnej zástavby. Krásu samotného schodiska dokonale podporujú a umocňujú aj okolité objekty. Veľký podiel na príťažlivosti Španielskych schodov má typicky rímska farebnosť okolitých fasád – takmer všetky odtiene od žltej po hnedú. Hlavne pri mäkkom svetle zapadajúceho slnka bývajú Španielske schody zo všetkých uhlov a v každej kompozícii až gýčovým symbolom romantiky. Vtedy aj bez azaliek.

Turistov aj miestnych magicky priťahujú. Stali sa vlastne povinnou zastávkou pri prechádzkach. Extrémna obľuba je zároveň aj ich ďalším hendikepom – často sú posedávajúcimi také preplnené, že chôdza po nich sa stáva miestami až nemožnou.

Človek sa tam nemôže z viacerých dôvodov uvoľniť a ani na chvíľku „vypnúť“ - vďaka latentnej obave pred vreckármi a permanentnému odmietaniu agresívnych pouličných predavačov všeličoho a úlisných Indov každému stále znovu vnucujúcich ruže zadarmo. Zákaz konzumácie na Španielskych schodoch je pri porovnaní so spomenutým iba zanedbateľnou komplikáciou.

(zdroj: https://www.flickr.com/photos/15216811@N06/)

Okolie

Málokto vie, že pri vchode do dlhého tunela privádzajúceho ľudí k stanici metra Spagna sa nachádzajú dva výťahy. Zadarmo vás vyvezú na hornú terasu Španielskych schodov, odkiaľ je pekný výhľad na Rím s dominantnou kupolou kostola Santissimi Ambrogio e Carlo Al Corso v popredí a slávnou Michelangelovou kupolou Katedrály sv. Petra v pozadí. Určite treba aspoň nazrieť do gotického (gotika je v Ríme zastúpená iba sporadicky) kostola s renesančnou fasádou Trinità dei Monti. Hlavne, ak je konečne po troch rokoch zbavený lešenia.

Pre reštaurovanie bol vtedy lešením zakrytý aj jeden z trinástich egyptských obeliskov v Ríme – priamo pred kostolom a teda zároveň nad Španielskymi schodmi. Rozhodne by ste mali „zabehnúť“ aj na jeden zo siedmich rímskych pahorkov Pincio - je to neďaleko a takmer po rovine. Po ceste je navyše aj skvelá a pôvabne renesančná Villa Medici.

Potom sa už treba vrátiť a zbehnúť po Španielskych schodoch k neobyčajne populárnej fontáne Barcaccia priamo pod nimi – v strede Španielskeho námestia.

Fontána Barcaccia (zdroj: https://www.flickr.com/photos/familyclan/)

Je dielom Berniniho, nie však slávneho Giana Lorenza, ale jeho otca Pietra. Popularitu fontány však extrémne zvyšuje hlavne možnosť napiť sa priamo z nej. Podobne ako do mnohých iných fontán a stoviek studní v Ríme je privádzaná voda z hôr – čerstvá, chutná a nádherne studená aj v najsparnejších horúčavách. Žiaľ, už nie akvaduktami.

Priamym predĺžením osi Španielskych schodov je luxusno-mondénna Via dei Condotti plná najdrahších butikov. Sídli tu však aj slávna 250-ročná umelecko-intelektuálna kaviareň Antico Caffè Greco, ktorú dnes navštevujú hlavne americkí a japonskí turisti. Jej genius loci však zakladali takí štamgasti ako Goethe, Keats, Stendhal, Wagner, Twain, Liszt, Dickens či Rossini. Isto ju neraz navštívila aj Sophia Lorenová, keď už býva na tej istej ulici.