Berlusconiho vláda sa rozhodla, že predajom „kultúrneho a prírodného fondu krajiny“ zakryje rozpočtový deficit. Problém však je, čo berlusconiovci pod termínom „kultúrny a prírodný fond krajiny“ chápu.
V krajine, kde na umelecké dielo narazíte na každom rohu, by mali podľa kontroverzného zákona, ktorý Taliani nazvali „zachráňdeficitový“, vzniknúť dve spoločnosti s ručením obmedzeným. Obe by mali „revalorizovať“ (toto slovo talianske médiá chápu ako privatizovať) nehnuteľné národné dedičstvo, nepochybne neoceniteľnej hodnoty. Členovia kabinetu tvrdia, že Koloseum, ani šikmá veža v Pise a žiadny iný významnejší monument na predaj nie je. A štvrtkové schválenie zákona vláda obhajuje tým, že sa iba pokúša predísť prípadnému zneužitiu národného dedičstva.
Niektoré hlasy zo stredo-ľavicovej opozície či rôznych občianskych združení však kabinet obviňujú, že je pri ozdravovaní verejných účtov schopný „predať aj vlastnú mater“. V hlučnej mediálnej debate sa už aj taliansky prezident Carlo Azeglio Ciampi rozhodol, že Berlusconimu napíše list. V ňom premiéra požiada, aby sa o verejné pamiatky staral. Ešte pred doručením listu prezidentovi odpovedal minister hospodárstva Giulio Tremonti. Ten tvrdil, že Koloseum nikto predať nechce a že na predaj sú iba majetky, ktoré „doteraz predstavovali náklady“. Opozícia však namieta, že pamiatky sú tak či onak nákladné.
Druhý tajomník ministerstva kultúry Vittorio Sgarbi, známy excentrik, napadol svojho ministra Giuliana Urbaniho, že nevie chrániť národné dedičstvo. „Minister trpí delíriom všehoschopnosti a súrne potrebuje lekára,“ povedal Sgarbi, ktorý vzápätí svojho nadriadeného požiadal, aby zverejnil zoznam pamiatok, ktoré sa v žiadnom prípade „revalorizovať“, ba ani „privatizovať“ nebudú. Minister Urbani svojmu podriadenému odkázal, že by mal vyhľadať psychiatra a že žiadny zoznam nebude, lebo by musel obsahovať 400- až 500-tisíc pamiatok. Podľa zdrojov talianskych médií by sa mali sprivatizovať majáky, ostrovy, pláže, divadlá alebo kasárne, ktoré sú buď majetkom ministerstiev, alebo sú v spoločnom vlastníctve štátu a súkromných spoločnosti. Problémom však aj tak zostáva, ako a kto objektívne určí, čo je na predaj. (taa)