BRATISLAVA - Návštevníci hôr, ktorí nechcú prísť o veľa peňazí, budú musieť byť ostražitejší. Ak sa im totiž z vlastnej nedbanlivosti stane úraz, náklady Horskej služby spojené so záchrannou činnosťou budú musieť hradiť sami. Túto povinnosť zakotvuje vládny návrh zákona o Horskej záchrannej službe, o ktorom bude tento týždeň rokovať Národná rada.
Podľa náčelníka Tatranskej horskej služby Jozefa Janigu to má svoje opodstatnenie. „V súčasnosti sme sa, žiaľbohu, dostali do takého stavu, že odporúčania už pomaly nikto nerešpektuje. Ľudia chodia mimo chodníkov, pohybujú sa tu rôzne nespôsobilé osoby,“ hovorí. Horská služba je tak permanentne vystavená problému, kto prevezme náklady spojené so záchrannými prácami.
Zachraňovať však musí. „Horská služba musí bezplatne poskytnúť pomoc všetkým ohrozeným osobám,“ tvrdí Janiga. Známy je prípad nemeckého turistu, ktorý svojou ľahkovážnosťou vyprovokoval zbytočnú pátraciu akciu. Zatiaľ čo sedel v chate, záchranári nasadzovali životy, aby ho našli. Táto akcia vyšla horskú službu na 35-tisíc korún, nezodpovedného turistu to nestálo ani fenig. „Práve toto má ten zákon riešiť,“ zdôrazňuje Janiga.
Potrebu prijatia zákona dokladá na príklade alpských krajín. „Tam je to tak, že každý ide do hôr na vlastné riziko. Ak sa mu čosi stane, je ošetrený a transportovaný dolu, pričom za toto všetko musí zaplatiť. Buď to znáša sám alebo formou poistiek,“ tvrdí.
„Pre domácich turistov vrátane Čechov platia poistky. Pokiaľ ide o zahraničných turistov, aj oni sú poistení, im sa však fakturuje každý zásah Horskej služby,“ vysvetľuje náčelník Horskej služby Slovenského raja Peter Bulej.
Práve poistenie je najistejším spôsobom, ako sa vyhnúť opletačkám s Horskou službou. V opačnom prípade to podľa Buleja môže mať dohru na súde. „V Slovenskom raji sme však takýto prípad ešte nemali,“ dodáva.
Nie všetky Horské služby sa však s návrhom zákona stotožňujú. V uplynulých dňoch s ním vyslovil zásadný nesúhlas dobrovoľný zbor Tatranskej horskej služby. Podľa jeho predsedu Jaroslava Švorca totiž návrh vznikol bez spoluúčasti všetkých dotknutých subjektov.
„Tým sa napríklad stalo, že návrh nepočíta aj s existenciou dobrovoľnej Horskej služby, hoci práve na jej základoch stoja prvopočiatky budovania horskej záchrany na Slovensku. Jej eliminácia znemožní poskytovanie lekárskej pomoci priamo v horskom teréne, pretože lekári sú dobrovoľnými členmi horských služieb v jednotlivých oblastiach,“ uvádza sa v stanovisku zboru. Janiga je však iného názoru: „Tento zákon rieši profesionálnu zložku horskej záchrany, nijako neobmedzuje činnosť dobrovoľných združení.“ (joč, pk)