Košice sú vo svete balónistov pojmom. Fanatici z košického Balón klubu na čele s Janom Marušinom organizujú dnes už svetoznáme podujatie deviaty rok. Skúsenosti z vlaňajšej fiesty opísali redaktori renomovaného svetového odborného časopisu Aerostat v tých najfantastickejších farbách. Článok s titulkom Jedna z najpohodovejších fiest sveta prilákal aj tohto roku do Košíc posádky pestrofarebných korábov z deviatich krajín.
Za rok, čo sme sa s Brianom Smallwoodom nevideli, si zalietal v Nórsku, Holandsku, Španielsku, Slovinsku. Naposledy brázdil nebo nad Chorvátskom. Joy ho na potulkách, samozrejme, sprevádzala. Aj napriek dvom ťažkým operáciám, ktoré jej na dlhší čas zabránili cestovať. „Balón sme nechali v Rakúsku. Doma v Bathe sme strávili štyri dni. Trochu sme si oddýchli, Joy oprala veci a opäť sme cestovali. V Košiciach predsa nemôžeme chýbať,“ usmieva sa Brian.
Sedemnásť nádherných teplovzdušných balónov sa zaskvelo včera ráno na gýčovito modrej košickej oblohe. Odštartovali 9. ročník medzinárodnej balónovej fiesty.
S Brianom sa vznášame nad Námestím osloboditeľov, severný vetrík nás v stometrovej výške tichúčko unáša na juh. Balóny, ktoré štartovali pred nami, zrazu stoja. Aj my ostávame zavesení nad komínmi teplárne. Je bezvetrie. Nie najpríjemnejší pocit visieť vo vzduchu a čakať, kým sa bohu vetrov opäť zachce fúkať. „Počkáme, kým nás niekto nezvesí,“ žartuje pilot. Pristáť uprostred priemyselnej zóny s hustou pavučinou elektrických vedení je riskantné. Brian radšej prikúri, stúpame, hľadáme nejaký vzdušný prúd. Vo výške 600 metrov sa náš balón opäť začína hýbať. Brian je spokojný, my ešte viac. Po hodine letu hladko pristávame na lúke na východnom okraji Košíc.
Do nedele si balónisti zopakujú vzduchoplavbu nad mestom šesťkrát.
MIKULÁŠ JESENSKÝ