Z gruzínskeho hlavného mesta Tbilisi meria cesta do historickej Mcchety len necelých 20 kilometrov. Že sa blížime k miestu nesmierneho významu, vidíme na spolucestujúcich v mikrobuse. Hneď ako sa objavia prvé siluety starých kostolov a kláštor Džvari na vysokom kopci, všetci spozornejú a podľa dávnej tradície sa trikrát prežehnajú.
Tento miestny zvyk domáci praktizujú vždy, keď sa priblížia ku kostolu. Mccheta je však viac než to. Kedysi bola hlavným mestom Gruzínska a práve odtiaľto sa šírilo kresťanstvo.
Doba, v ktorej už bola Mccheta hlavným mestom celej oblasti, ešte nepoznala náš letopočet. Spoločne s malou kamennou osadou Uplitsikhe, ležiacou vedľa známeho mesta Gori, patria dokonca medzi najstaršie mestá celého kaukazského Gruzínska.
Staré mesto vyrástlo nad sútokom riek Mtkvari a Argavi a dodnes sa rozkladá na ich brehoch. Vďaka obom riekam dostalo mesto do vienka naozaj príťažlivú polohu, ktorú si návštevník najlepšie dokáže vychutnať z kopca nad mestom.
Svoj zlatý vek prežívala Mccheta na prelome letopočtov a najmä v 4. storočí, keď sa začínajú stavať prvé kostoly. V 5.storočí sa panovník Vachtang I. Gorgasali rozhodol presunúť hlavné mesto do blízkeho Tbilisi, ale aj tak ho ľudia nevymazali zo svojho podvedomia ako najvýznamnejšie miesto krajiny.
Kláštor Samtavro
Plne naložená maršrutka nás vyhodí na hlavnom námestí, kde v tieni stromov vylihujú znudení taxikári. Na miernej vyvýšenine stojí kláštor Samtavro a snaží sa na seba upútať pozornosť. Za nízkym múrikom rastie niekoľko vysokých stromov a zašpicatená veža s krížom na vrchole.
Pri bráne sedí hŕstka starších žien a keď sa k nim priblížime, vystrie sa k nám zvráskavená prázdna dlaň. Pred múrmi kláštora polieva mníška záhon ruží a ďalšie sa rýchlym krokom presúvajú za roh.
Dnes tu sídli ženská rehoľa. Medzi staršími ženami sa občas mihnú aj mladé dievčatá a s jednou z nich si vymieňame úsmevy. V 12.storočí slúžil kláštor panovníkom Mcchety a v jeho útrobách je pochovaný kráľ Mirian aj s manželkou Nanou.
Vnútro je pomerne malé, steny ozdobené polorozpadnutými freskami a pár pútnikov zapaľuje tenučké voňavé sviečky. Pôvodnú stavbu kostolíka Tsimnda Nino zo 4. storočia pohltil jej dnešný nasledovník a podľa tradície stojí na mieste, kde sa svätá Nino zastavila a pomodlila.
V záhrade stojí aj menšia kamenná zvonica a okolo nej pár kamenných náhrobkov zapustených do trávnika. V druhej polovici 20. storočia patril k najznámejším obyvateľom kláštora mních Gabriel.
Denne k nemu prichádzali chorí pútnici zo všetkých kútov Gruzínska, aby ich svojim darom vyliečil. Mnohým pomohol a preto ho dnes považujú za svätca.
Kláštor Samtavro, kde pochovali kráľa Miriana.
FOTO - AUTOR
Katedrála Svetitskhoveli
Ospalým mestečkom kráčame po vlastných k veľkolepej katedrále Svetitskhoveli. Vysoká veža katedrály je neprehliadnuteľným míľnikom. Námestie pred vstupom zaplnili stánky s obchodníkmi.
Niektoré predávajú pekné náboženské suveníry. Malé i veľké sviečky, obrázky svätých namaľované na dreve alebo na papieri, ikony, krížiky na krk aj malé makety stavby stojacej pred nami.
Na nádvorie katedrály vedie mohutná drevená brána. Aj tu je záhrada plná kvetov, ale svoje miesto tu našli aj odpočívajúci ľudia. Steny katedrály obiehajú kamenné reliéfy, postavičky či kríže.
Staré príbehy hovoria o tom, ako Žid menom Elioz prišiel z Jeruzalema s kúskom rúcha Ježiša Krista. Vrátil sa s ním do Mcchety, ukázal ho svojej sestre Sidónii a tá v návale náboženskej vášne umrela. Držala rúcho tak silno, že ho pochovali spolu s ňou. Ľudia však po čase zabudli, kde je kúsok vzácneho rúcha uložený.
Kráľ Mirian sa rozhodol postaviť kostol a do jeho vnútra nechal osadiť drevený stĺp. Raz v noci sa pri tichej modlitbe zjavil svätej Nino muž, ako prenáša stĺp obklopený ohňom. Vtedy stĺp zázračne ožil a zastavil sa až na mieste, kde kedysi pochovali Sidóniu. Odtiaľ pochádza aj názov katedrály. V gruzínčine označuje slovo sveti stĺp a tskhoveli znamená živý.
Vstupov do katedrály je hneď niekoľko. Prichádzame z bočnej strany a vzápätí sa pred nami otvorí obrovský priestor. Interiér skrášľujú staré ošúchané fresky. Niektoré vybledli pôsobením storočí, ale pár z nich má farby ešte stále živé.
V strede katedrály je pôsobivý drevený ikonostas a centrálnou časťou neustále prúdia ľudia. To, čo vidíme dnes okolo seba, je výsledok architektov z 11. storočia. O tristo rokov neskôr ho sčasti zničili vojská obávaného Timura, ale našťastie sa mu podarilo prežiť do dnešných dní.
Odrazu sa odniekiaľ vynoril starší patriarcha s hustou bradou odetý od hlavy po päty v čiernom habite. Každým pohybom sa mu od hrude odrazí veľký kríž prevesený cez krk. Všetci sa zoradia do zástupu vedľa koberca, po ktorom kráča, a čakajú na jeho požehnanie.
Zo všetkých svätostánkov v Mcchete je katedrála Svetitskhoveli najzaujímavejšou. Jej význam podčiarkuje aj fakt, že vnútri korunovali gruzínskych kráľov a viacerých tu pochovali.
Džvari na kopci
Kláštor Svätého Kríža stojí vysoko na kopci nad Mcchetou. Gruzínci mu nepovedia inak ako Džvari a pre mnohých je práve on najposvätnejší. Na samom vrchole kopca nechala svätá Nino po tom, ako priniesla kresťanstvo do krajiny, zasadiť svätý kríž.
Narodila sa v tureckej Kolastre a putovala mnohými miestami, až sa objavila práve v Mcchete. Pokrstila kráľovnú Nanu, čím sa znepáčila kráľovi Mirianovi, ale po nešťastnej poľovačke, pri ktorej na chvíľu oslepol, sa k nej pomodlil a následne sa stal prvým kresťanským kráľom.
Zdalo by sa, že Mccheta alebo celé Gruzínsko je plné rozličných príbehov. Ku kláštoru sa dá vyšliapať za dve hodinky priamo z mesta, alebo prehovoriť jedného z taxikárov.
Na prvý pohľad sa kláštor Džvari líši od ostatných, pretože vyzerá byť pomerne nový. Jeho korene však siahajú do 6. storočia. Ako celá Mccheta, aj on je zapísaný do svetového dedičstva UNESCO.
Pár schodov vedie na malé nádvorie, kde odpočívajú ťažké, kovové zvony. Kedysi spievali celým údolím, ale dnes stratili hlas a človek sa ich môže dotknúť.
Vnútrom kláštora sa miesi ticho s prázdnotou a jemným dymom sviečok, ktoré sa o chvíľku rozplynú. Za stolom sedí starý mních, ktorý predáva sviečky, ale inak sa tu nedeje vôbec nič. Okrem nás tu nie sú ani žiadni turisti.
Vydláždená cestička ku kláštoru Džvari.
FOTO - AUTOR