VYSOKÉ TATRY 12. júna (SITA) – Zvyšovanie koncentrácie prízemného ozónu vo Vysokých Tatrách je nebezpečné pre turistov. Podľa meraní, ktoré uskutočňuje v posledných rokoch Výskumná stanica Tatranského národného parku (TANAP) sa osemhodinový priemer koncen
SITA
Tlačová agentúra
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
trácie ozónu v niektorých oblastiach pohybuje na úrovni 150 až 160 mikrogramov na jeden kubický meter, kým kritickou hranicou je podľa Petra Fleischera z výskumnej stanice 110 mikrogramov. Ojedinele zaznamenali výskumníci až dvojnásobne prekročenú kritickú hranicu. Prízemný ozón môže spôsobiť opuchy slizníc, dráždenie pokožky a kašeľ. Z niekoľkoročných pozorovaní tatranskí výskumníci zistili, že najväčšia koncentrácia ozónu je v nadmorských výškach od 1 200 do 1 500 metrov n. m. najmä cez poludnie. Koncentrácia ozónu sa zvyšuje počas bezveterných, teplých a slnečných dní, ktoré sú ideálne na vysokohorské túry. Výnimkou z toho sú vrcholy tatranských štítov. Podľa meraní na Lomnickom štíte sú najvyššie koncentrácie ozónu okolo polnoci a naopak, cez poludnie sú tam hodnoty koncentrácie ozónu nízke. Závislosť koncentrácie ozónu od nadmorskej výšky sledujú výskumníci len posledné štyri roky za pomoci siedmich meracích zariadení umiestnených od Popradu až po vrchol Lomnického štítu. Vplyvom vyšších koncentrácií ozónu a imisií vznikajú rýchlejšie a väčšie škody na faune a flóre v národnom parku. Vyššie hodnoty nameraného ozónu ako vo Vysokých Tatrách sú podľa P. Fleischera len v niektorých industrializovaných a husto obývaných zónach západnej Európy, kde je aj vysoký stupeň motorizácie. "Zatiaľ to vyzerá tak, že ide o katastrofu, avšak príroda sa vie s takýmito javmi vyrovnať“, uviedol P. Fleischer. Návštevníci Vysokých Tatier by sa podľa neho mali chrániť pred negatívnymi vplyvmi ozónu. Na túry by mali ísť skoro ráno a počas obeda sa vyhýbať exponovaným lokalitám. Chrániť by sa mali dostatočným oblečením, vrátane hlavy a očí. Ideálne počasie na túru je „pod mrakom“. Na výskume ozónu vo Vysokých Tatrách sa okrem pracovníkov TANAP podieľajú pracovníci Slovenskej akadémie vied, Slovenského hydrometeorologického ústavu a odborníci z Japonska, USA a Poľska. V najbližšom období sa chcú pracovníci Astronomického ústavu SAV vo Vysokých Tatrách zamerať aj na vplyv kozmického žiarenia na ozón.