Estónsko – krajina pripravená na skok

Estónsko je nielen geograficky nazápadnejšou krajinou bývalého Sovietskeho zväzu, ale v prvých rokoch po získaní nezávislosti prešlo azda najtvrdšou ekonomickou reformou spomedzi všetkých východoeurópskych krajín. Ak dnes však aj zbiera ovocie radikálnych

hospodárskych zmien, neznamená to, že sa pod povrchom neskrývajú závažné problémy. Jedným z nich je otázka ruskej menšiny.

„V Estónsku nejestvujú otvorené národnostné napätia. Budúcnosť však môže vyzerať inak,“ povedal o svojej krajine pre Gazetu Wyborczu Peeter Sauter (1961), známy estónsky spisovateľ a publicista.

Je možné, že vaša krajina je príkladom najväčšieho úspechu v celej východnej Európe. Pred niekoľkými rokmi to bola sovietska republika, dnes je to líder, pokiaľ ide o transformáciu na systém trhovej ekonomiky v celom postsovietskom svete. O niekoľko dĺžok predbehlo Litvu i Lotyšsko, a ako sa zdá, onedlho bude členom NATO a Európskej únie.

Osobne som veľmi spokojný so situáciou v Estónsku, ale keby ste čítali naše noviny, pomysleli by ste si, že všetci Estónci plačú, sú znechutení a krajina sa nachádza v kríze, je prežratá aférami a vládnu tu idioti. Je to normálne, že sa odreagúvame po sovietskych časoch, keď sme sa z úradnej moci a oficiálne museli tešiť zo všetkého, ale niekedy estónsky kriticizmus ide skutočne ďaleko. Môj prvý plat v nezávislom Estónsku bol päťdesiatkrát nižší než je dnes, a za to vám ručím, že môj prípad nie je výnimkou. Samozrejme, priratúva sa k tomu aj inflácia, ale ak si spomenieme, kde sme boli ešte pred čosi vyše desiatimi rokmi, mali by sme byť dnes šťastní.

Čo bolo príčinou, že Estónsko dosiahlo taký úspech?

Dlho sme čakali na nezávislosť. Nevybojovali sme si ju, ale jedného dňa sa stalo niečo v Moskve, a my sme jednoducho využili šancu.

Takú šancu mali všetci – Bielorusko, Ukrajina, Moldavsko, dokonca aj Rusko.

My sme mali to šťastie, že sme sa nachádzali na západnom konci impéria, že sa nedalo izolovať nás od Západu. Takmer v každej estónskej domácnosti pozerali fínsku televíziu, videli sme, ako žije svet, a keď sa objavila šanca, boli sme pripravení na skok. Stretli sme sa s veľkou žičlivosťou a pomocou zo strany Západu. Okrem toho si myslím, že jednoduchšie je meniť malú krajinu než veľkú, ktorá má vysoký počet obyvateľov a je bohatá.

Navyše sme mali dvadsať rokov – v medzivojnovom období – vlastnú krajinu, nezávislé Estónsko. Takmer v každej estónskej domácnosti mali knihy, noviny a iné pamiatky z tých čias, ktoré sa prechovávali ako relikvie. Starší ľudia rozprávali mladším o slobode. Dnes sa na tému prvej republiky vyslovujeme kritickejšie, vidíme jej nedokonalosť, napríklad to, že sa zvrtla na autoritársky režim, že sa nebránila pred sovietskou inváziou, ale za čias ZSSR bola spomienka na nezávislé Estónsko posvätná.

Moja matka sa narodila v časoch prvej republiky. Keď mi ešte počas sovietskeho režimu schádzali na um rozličné čudné veci, hovorievala: nerob to, ani ono, v Estónsku už nikdy nebude nijakej nezávislosti. Keď sme však napokon nezávislosť získali, povedala: aj keď nič nenasvedčovalo tomu, že ju dosiahneme, nikdy som neprestala o nej snívať.

Podarilo sa nám zjednotiť sa. Istý čas u nás nejestvovala ani ľavica, ani pravica, nebolo nijakého vzájomného obviňovania, ani výhrad. Napokon sa Estónsko stalo obyčajnou krajinou s rozličnými záujmovými skupinami a rôznym hodnotením skutočnosti. Ak nás niečo spája, potom je to nariekanie. Estónsko nemá pocit úspešnosti. Stratili sme aj rozbeh z prvých rokov nezávislosti.

Prečo nie sú Estónci šťastní, hoci krajina dosiahla ekonomický a politický zázrak?

Možno je to čiastočne vina médií, ale nechcem všetko zvaľovať na novinárov, a tým aj sám na seba. V Estónsku vidno voľným okom priepasť medzi veľmi bohatými a chudobnými. Veľa Estóncov sa teší zo získanej nezávislosti, ale v tom istom čase prišli o celoživotné úspory. Tá priepasť sa stále zväčšuje. Preto v Estónsku cítiť postsovietsku nostalgiu, hoci máme problémy s tým, aby sme si ju priznali.

Je to efekt sovietskeho dedičstva alebo dopad veľmi liberálnej doktríny, ktorú realizovali prvé vaše nezávislé vlády, najmä vláda premiéra Marta Laara, ktorý vedel byť tvrdší ako Margaret Thatcherová? Keď som bol v Estónsku, mal som pocit, že radikálna reforma Leszka Balcerowicza bola v porovnaní s chirurgickým zákrokom Laarových reforiem len akousi čajovou kúrou.

Nik, kto má rozum, nepopiera, že Estónsko sa muselo reformovať a že reformy museli byť bolestivé. Mart Laar bol jednoznačne najradikálnejší spomedzi všetkých postsovietskych premiérov, ale Estónsko za neho dosiahlo najväčšie úspechy. Keď sa však u nás privatizovali železnice, pýtali sa nás britskí odborníci na privatizáciu, prečo to robíme.

Veľmi vysoko hodnotím prvé estónske vlády i prvé parlamenty. Bol to čas, keď sa dostávali do politiky ľudia, ktorí cítili určité poslanie, spisovatelia, intelektuáli, vedci, angažovaní celým srdcom v prospech zmien. Dnes sú unavení, odchádzajú, vracajú sa k starým povolaniam.

V Estónsku som sa stretol s generálom Enslinom, šéfom ozbrojených síl, ktorý skôr, než začal veliť estónskej armáde, bol generálom armády USA. Povedal mi, že najväčším problémom bol boj so sovietskymi návykmi. Enslin ich však zlikvidoval niekoľkými rýchlymi rozhodnutiami.

Veľa Estóncov sa vrátilo po získaní nezávislosti do vlasti, stali sa ministrami, obchodníkmi. Mali iné skúsenosti než Estónci žijúci v sovietskej republike.

Enslin sa potom vrátil do USA…

…prišiel o post, lebo ho obvinili z korupcie. Išlo o pašovanie zbraní.

To však neznamená, že jeho diagnóza bola nesprávna. Vidíte nejaké zvyšky sovietskej mentality v hlavách Estóncov?

Pravdaže. V Estónsku sa veľa hovorí o sovietskej mentalite ľudí, ktorí zaujímali niektoré funkcie počas sovietskeho obdobia, a dnes sú verejnými osobnosťami. Vec však má ešte jeden aspekt. Je to úľak z modernosti.

Kedysi som dal svojej tete telefónnu kartu. Nikdy mi nezatelefonovala, kartu mi vrátila bez toho, aby ju čo len raz použila. O tú tetu si robím starosti – dostáva dôchodok na bankový učet, a vôbec si nechodí vyberať peniaze z bankomatu. Iste, starším ľuďom je ťažšie využívať novinky, a estónske zmeny boli rýchle a obrovské. Napriek tomu to bol práve sovietsky systém, ktorý ľudí naučil, že nič sa nemení. Preto sa boja, izolujú sa a nevedome, hoci nie vždy, pestujú sovietsky spôsob života.

Tak isto žijú mnohí ruskí obyvatelia Estónska. Roky som býval v dome, ktorý bol celý obývaný bývalými ruskými vojakmi. Boli už na dôchodku, aj keď nie vo všetkých prípadoch dosiahli dôchodkový vek, a dostávali slušné peniaze. Celé dni vysedávali na dvore, a keď sa zotmelo, zažíhali sviečky, pili vodku, rozprávali sa len o minulosti alebo o tom, čo videli v ruskej televízii. Nemali ani potuchy, čím žije Estónsko, čo sa u nás deje. Vôbec ich to nezaujímalo, nechceli vyrásť zo sovietskych čias.

Estónsko vydáva obrovské peniaze na integráciu Rusov s ostatnými obyvateľmi. Naša dnešná politika je neporovnateľne otvorenejšia než v prvej polovici deväťdesiatych rokov. Preto nás v Európe neobviňujú z toho, že potláčame ruskú menšinu. Ale integrácia sa nie veľmi darí. Organizujú sa napríklad špeciálne kurzy estónčiny. Nie je však o ne záujem.

Iste, jestvuje aj skupina estónskych Rusov, ktorí tu žijú celé generácie. Tí majú mentálne bližšie k Estóncom než k svojim rodákom, ktorí sa sem dostali v sovietskom období. Takže ruskí biznismeni veľmi dobre fungujú v estónskej skutočnosti. Napriek tomu sú to len výnimky.

Veľa som sa nacestoval po východnom Estónsku, kde žije veľa ruských prisťahovalcov. Je to úplne iný svet – AIDS, narkotiká, kriminalita, nezamestnanosť, hoci nájsť prácu nie je až také ťažké. Na uliciach počuť ruštinu, nič sa nemení, hoci by aj boli šance na zmenu. Navštívil som mestá, ktoré boli počas sovietskeho obdobia uzavretými zónami. Žijú tam ľudia, ktorí nič nerobia, mnoho mesiacov nedostávajú nijaké paniaze. Sú to miesta, pre ktoré nejestvuje dobré riešenie, a možno pre ne nejestvuje žiadne riešenie. To je znepokojujúce.

Napriek tomu nemá Estónsko také problémy s ruskou menšinou ako napríklad Lotyšsko, ktoré je vystavené kritike zo strany Moskvy a občas aj EÚ kvôli prísnym podmienkam na udelenie občianstva či kvôli reštrikciám vzťahujúcim sa na ruštinu.

To je pravda. Neznamená to však, že v Estónsku niet problému ruskej menšiny. Naše noviny o ňom nepíšu – zrejme podľa zásady, že pokiaľ sa o probléme nepíše, problém neexistuje.

Mám dojem, že estónski Rusi, dokonca aj tí, čo žijú v regiónoch utápajúcich sa v beznádeji, teda tam, kde by mal panovať hnev a nenávisť, sú v určitom zmysle veľmi tolerantní. Je možné, že tá tolerancia vyplýva z pasivity. Už sa im nechce ani rozčuľovať, protestovať, nič žiadať.

Dnes sú Rusi neorganizovaní, hoci majú na to právne možnosti. Je možné, že sa im nechce, azda nepociťujú takú potrebu. Stačilo by však niekoľko mladých presvedčivých aktivistov. Nemusia byť dokonca ani veľmi radikálni – pokiaľ sa v ich živote nič nezmení, sám život ich doženie k radikalizmu. A ruský problém nadobudne iné dimenzie.

Mám priateľa, ruského umelca. Spolu sme slúžili v sovietskej armáde. Nevie takmer vôbec po estónsky, ale ovláda západné jazyky, cestuje po svete a cíti sa tam dobre, lebo má za chrbtom veľkú ruskú kultúru. Má estónske občianstvo, hoci o Estónsku toho nevie veľa, ale takisto veľa od tejto krajiny neočakáva – je to Rus-emigrant. Aj ho chápem, aj sa mu trochu čudujem. Napokon, nech si žije, ako chce. Rusi z východného Estónska však nemajú za chrbtom nič. Z nich nebudú ruskí umelci v emigrácii. Je možné, že jedného dňa zbystria pozornosť, keď im niekto povie: Žijeme v tejto krajine, preto by sme mali niečo pre seba urobiť, mali by sme za seba bojovať. Aký to bude boj, akú nadobudne podobu, to neviem.

Znamená to azda, že Rusi predstavujú hlavný problém Estónska?

Pre jedných bude hlavným problémom korupcia, pre iných organizovaný zločin alebo apatia spoločnosti. Ja vidím najmä ruský problém, lebo sa nazdávam, že v takej malej krajine nemôžu jestvovať vedľa seba dva také úplne odlišné životné štýly. Estónci vždy žili inak ako Rusi, zmiešané manželstvá neboli, neintegrovali sme sa.

Ale časy sa menia, budujeme otvorenú spoločnosť. Šťastie Estónska spočíva v tom, že Estónci a – opakujem – aj Rusi sú voči sebe navzájom momentálne veľmi tolerantní. To uľahčuje vzájomné fungovanie. V Estónsku nejestvujú otvorené národnostné napätia. Budúcnosť však môže vyzerať inak. Myslím si, že Rusi by mali mať silnejší hlas, viac miest v parlamente, jednoducho väčší podiel na moci. Je jasné, že v Estónsku žijú aj Rusi, ktorí sa zaoberajú politikou, biznisom, je tu ruská mafia, niekoľko vyhlásených zločincov. Keď sa však ocitnem v Narve, vidím nepredstaviteľne smutné mesto, ktoré nemožno s Tallinom vôbec porovnať. Treba to zmeniť, aj keby sami Rusi nemali dosť síl na zmenu. Inak sa totiž stane, že jedného dňa vyjde skrytý problém na povrch. A to sa stane tak ako vždy v najnepriaznivejšom okamihu.

PAWEŁ SMOLEŃSKI

Gazeta Wyborcza

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  2. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  3. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  4. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov
  5. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami
  7. Ako pracujú horskí záchranári? Tieto veci by ste nemali podceniť
  8. Lety do exotiky už aj z Bratislavy
  9. Nonstop banka vo vrecku - aplikácia Mobil Banking
  10. Ako sme jazdili v socializme
  1. Poslanec Borguľa žiada o uvoľnenie parkoviska pre rezidentov
  2. OMV sa postará o pitný režim, bude rozdávať vodu
  3. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte
  4. Leto nekončí!
  5. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení
  6. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole
  7. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho
  8. Už aj seniori presadajú do SUV
  9. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku
  10. Americká ambasáda zaberá pozemky už rok bez nájomnej zmluvy
  1. Let s prestreleným srdcom: Samovraždy slovenských hercov 5 427
  2. Očarujúca Srí Lanka: malý ostrov plný prekvapení 2 792
  3. Ako sme jazdili v socializme 2 242
  4. 6 účinkov prírodného slovenského výrobku 1 736
  5. 5 tipov ako na zdravé nôžky v škole 1 283
  6. Problémy s počatím? Čo vás čaká na ceste za dvomi čiarkami 1 061
  7. Lety do exotiky už aj z Bratislavy 1 035
  8. Návod, ako si s kreditkou užijete dovolenku a ešte aj ušetríte 972
  9. Ako sa developer prispôsobil nárokom kupujúceho 965
  10. TAURIS výrobky na gril potešia gurmánov aj maškrtníkov 627