HEINZ W. PAHLKE, nemecký novinár, Berlín: „Bol som na Slovensku desať alebo dvanásťkrát. Mal som nejaké informácie už vopred, tie ma k vám vlastne priviedli. Inak ľudia vedia o Slovensku len málo, skôr o politike, o rozdelení Česko-Slovenska, zo zemepisu o Vysokých Tatrách. Vedomosti nie sú ani negatívne ani pozitívne, ale prakticky žiadne. Mnohí si Slovensko určite mýlia so Slovinskom. Ja sám som mal pozitívne dojmy, rád sa k vám vraciam.“
NICOLE ROSENLEAF RITTEROVÁ, americká novinárka, Praha: „Väčšine Američanov, keby ste im povedali ‘Slovensko‘, by nenapadlo vôbec nič. Jediné, čo som vedela o Slovensku, kým som neskončila univerzitu, bolo, že to bola časť Československa. Netušila som, že sú nejaké rozdiely medzi Čechmi a Slovákmi. V Amerike to dodnes nerozlišujú. Keď im poviem, že bývam v Prahe, pýtajú sa, aké to je, žiť v Československu.“
JEREMY DRUKER, americký novinár, Praha: „Myslím, že vás nepoznajú jednoducho preto, lebo ste malá krajina, ktorá navyše nemá ani hlavné mesto slávne svojím pivom alebo krásnou architektúrou ako Praha alebo Budapešť. Slovensko je pre väčšinu cudzincov záhadou. Ak niečo poznajú, tak nanajvýš hokej, Tatry, krásne slovenské modelky a Mečiara.“
CHRISTOPH THANEI, rakúsky novinár, Bratislava: „Znalosť Rakúšanov o Slovensku je veľmi nízka. Bežný Rakúšan, hoci z Viedne, len nedávno zaregistroval rozdelenie Česko-Slovenska a dodnes nerozlišuje medzi češtinou a slovenčinou. Tí, čo mali trošku záujem prísť na Slovensko, tu už buď boli a okradli ich, alebo počuli o niekom, kto bol. Takéto správy robia veľký dojem. Sú, samozrejme, aj takí, ktorí sa vrátia a rozprávajú, že Tatry alebo Levoča sú krásne, ale to nevzbudzuje takú pozornosť, ako keď niekto rozpráva o krádežiach.“
CORNELIA BRUCKNEROVÁ, nemecká novinárka, Mníchov: „Keby som mala bez dlhého rozmýšľania povedať, čo viem o Slovensku, tak by som si spomenula na to, že sú tam pekné čisté lesy, nejaké kúpele a žiadne golfové ihrisko. Osobne som bola kedysi v Tatrách a Košiciach, prírodu máte nádhernú. Aj keby som chcela napísať článok o dovolenke na Slovensku, myslím, že by bol veľmi malý záujem. Ľudia jednoducho netušia, čo by mali očakávať. Získať informácie napríklad o slovenských lyžiarskych strediskách na internete je tiež zložité. Buď sú stránky len v slovenčine, alebo anglická verzia nefunguje poriadne. Telefónne čísla tiež často nefungujú. V Nemecku mi chýbajú najmä informácie o kultúre - čo všetko je napríklad v Bratislave.“
EOGHAN CORRY, novinár, Dublin, Írsko: „Ja osobne som na Slovensku ešte nebol, ale rád by som sa ta pozrel. Moja žena u vás bola pred dva a pol rokom a vrátila sa nadšená. Škoda, že ľudia na Západe nemajú viac informácií o vašej krajine. Podľa mňa u Írov nie je problém v negatívnych informáciach, skôr v ich nedostatku. Keby ste zastavili desať ľudí, ani jeden by nevedel rozoznať Slovensko od Slovinska. Ak vôbec niečo vedia o Slovensku, tak jedine, že bolo súčasťou Česko-Slovenska, potom prípadne súťaž Eurovízie a šport. Veľa Írov chodí do Prahy a keď tam už sú, začnú rozmýšľať, čo by si ešte mohli pozrieť. Zvyčajne robia krátke výlety do Viedne, Budapešti a iste by radi prišli aj do Bratislavy, len o nej nič nevedia. Potrebovali by vopred vedieť, čo sa tam dá vidieť, aké je ubytovanie, čo môžu vlastne čakať. Chce to väčšiu reklamu, propagáciu, väčšiu snahu Slovákov.“
LAURENT FALLET, pracovník cestovnej kancelárie, Ženeva: „Čo vedia Švajčiari o Slovensku? Vôbec nič. Nemožno ani hovoriť, či sa nejako zmenil obraz Slovenska, lebo tu nie je žiadny. Nevedia, kde je jeho hlavné mesto, kde Slovensko leží. Ja mám zopár informácií najmä z časopisov, ale myslím, že drvivá väčšina verejnosti nevie o vás nič. A ak, tak si to mýlia so Slovinskom.“
JOERG BERGHOFF, novinár, Ansbach, Nemecko: „Bol som na Slovensku pracovne, v rámci Podunajskej turistiky, a hoci išlo o rešeršnú prácu a informácie som si pripravoval vopred, bol som príjemne šokovaný. Okrem Bratislavy som navštívil aj Vysoké Tatry. Bratislava sa veľmi zmenila k lepšiemu, opeknela, urobila veľké pokroky aj v službách. Oblasť FIS, Vysoké Tatry je známa kvalitnou infraštruktúrou, ale aj tak to bolo príjemné prekvapenie. Snažil som sa udržať kontakty cez SATUR v Berlíne a odovzdať svoje dojmy aj ďalej, ale kontakty sa rýchlo strácajú, keď sa človek ocitne mimo Slovenska. Ľudia vedia málo, skoro nič, ak je známa nejaká oblasť, tak šport, hlavne zimné športy (predovšetkým hokej), Vysoké Tatry, a to je pomaly aj všetko. Ostatné štáty sa úspešnejšie propagujú, Maďari majú už dlhšie informačné centrá v Berlíne, Frankfurte a Mníchove, Česi to rozbiehajú, len vy nič. Jediné zastúpenie pre celé Nemecko predstavuje SATUR v Berlíne, ale to je cestovná kancelária, nie propagačno-informačná agentúra.“
VICTOR GOMEZ, kanadský novinár, Praha: „Myslím, že cudzinci, ktorí nejaký čas žijú v blízkosti Slovenska, počuli o Rómoch alebo o Mečiarovi. Tí, ktorí v regióne nikdy neboli, ani nevedia, kde na mape Slovensko leží. V Kanade stále veľa ľudí hovorí o Československu. Možno tušia, že sa rozdelilo, ale nevedia, ako sa volajú krajiny, ktoré vznikli. Hokejoví fanúšikovia vedia možno trochu viac, ale skôr o Českej republike, hoci hráči ako Šatan, Pálffy a Bondra sú pomerne významní. V NHL hrá veľa Čechov a Česi vyhrali olympiádu v Nagane. To, že Slovensko sa tento rok stalo majstrom sveta v hokeji, možno trochu prispeje k znalostiam o vašej krajine, ale musím povedať, že v Kanade majstrovstvá sledovalo dosť málo ľudí, pretože sa hralo play off Stanleyho pohára.“
VIRGINIE JOUANOVÁ, francúzska novinárka: „Keď Francúzi počujú o Slovensku, najčastejšia otázka je - prečo sa Česko-Slovensko rozdelilo. A ešte sa spýtajú na porovnanie Prahy a Bratislavy.“
(mar, ru, vil)