et.
„Od roku 1968 sa tam nasťahovali ruskí vojaci. Po ich odchode ostal kaštieľ zo 14. storočia taký zdevastovaný, že sa ho už nepodarilo dostať do normálneho stavu,“ hovorí primátor mesta Juraj Čech.
Devastáciu dokončili bezdomovci. Najväčšia renesančná stavba v Liptove sa stala ruinou. Začali sa prepadávať strechy, praskať stredoveké múry.
„Na rekonštrukciu bolo potrebných asi 300 miliónov,“ hovorí primátor. Mesto, ktoré sa stalo vlastníkom kaštieľa začiatkom 90. rokov, peniaze na záchranu kultúrnej pamiatky nemalo. Rokovania s domácimi a zahraničnými záujemcami stroskotali. Potenciálni investori nechceli pristúpiť na prísne podmienky pamiatkarov, problémom bola aj finančná náročnosť.
Mesto sa snažilo aj o vyradenie kaštieľa zo zoznamu pamiatok, čo by im aj možným investorom rozviazalo ruky. Pamiatkový ústav však túto požiadavku zamietol.
Pamiatkari sprvu odmietali akékoľvek búranie objektu. Keď však mesto našlo súčasného investora, holandský obchodný reťazec, nastala istá zmena.
„Investor bol totiž ochotný zachovať viac ako polovicu kaštieľa a zrekonštruovať ju do pôvodného stavu,“ dodáva Čech. Ministerstvo kultúry pripustilo, že kaštieľ v tom stave, v akom sa nachádzal, je nezachrániteľný.
Riaditeľka Pamiatkového ústavu Katarína Kosová považuje tento projekt za scestný. „Viem si predstaviť polyfunkčné využitie objektu aj iným spôsobom,“ hovorí. Podľa pamiatkarov je táto situácia obrazom spoločnosti, ktorá nemá peniaze na záchranu kultúrnych pamiatok.
„Pristúpili sme k tomu po vyčerpaní všetkých možností,“ argumentuje Čech.