Viedeň bola vždy mestom prisťahovalcov

Viedeň 7. júna (TASR) - Politika mesta Viedeň i spolkovej krajiny Viedeň uplatňovaná v oblasti integrácie prisťahovalcov do spoločnosti, odstraňovanie ...

Viedeň 7. júna (TASR) - Politika mesta Viedeň i spolkovej krajiny Viedeň uplatňovaná v oblasti integrácie prisťahovalcov do spoločnosti, odstraňovanie jazykovej bariéry, finančná podpora imigrantov, ich volebné právo ako aj aktivity rakúskej metropoly v rámci medzinárodných projektov integračnej politiky sú hlavnými témami dvojdňového seminára pre zástupcov médií z krajín strednej Európy, ktorý sa začal vo štvrtok vo Viedni.

Podľa štatistiky Viedenského integračného fondu (WIF) malo v roku 2000 svoje hlavné bydlisko vo Viedni 1,615.438 osôb, z toho 691.717 prisťahovalcov, teda podiel obyvateľov zo zahraničia bol 18,1 percenta.

Najväčšiu skupinu imigrantov v hlavnom meste Rakúska tvoria obyvatelia nástupníckych štátov bývalej Juhoslávie - 125.207 (takmer 43 percent všetkých prisťahovalcov). Druhou najväčšou skupinou sú prisťahovalci z Turecka 43.950 (15 percent), odznelo na seminári pre žurnalistov z Česka, Poľska, Maďarska, Slovinska a Slovenska, ktorý sa uskutočnil na pozvanie viedenského mestského zastupiteľstva. Poľských prisťahovalcov žilo v roku 2000 vo Viedni 17.433 (6 percent), maďarských 2464, rumunských 4789, Slovákov bolo 3347 a Čechov 1943.

Téma integrácie zaujíma v politike meste Viedeň osobitne významné miesto. V reakcii na mimoriadny prílev imigrantov z bývalej Juhoslávie začiatkom 90. rokov vznikol v roku 1992 WIF. Viedeň je jedinou spolkovou krajinou v Rakúsku, kde je rezort pre integráciu súčasťou krajinskej vlády. Ročný rozpočet WIF je 3,6 milióna eúr.

Rezort má 70.000 pracovníkov a súčasťou ich práce je vytváranie poradenských miest pre imigrantov - existujú v siedmich z 20. obvodov Viedne, a organizovanie jazykových kurzov, pretože Viedeň má záujem na tom, aby väčšia časť prisťahovalcov ovládala nemecký jazyk.

Spolková vláda v utorok schválila návrh nových zákonných ustanovení pre imigrantov, z ktorých vyplýva povinnosť absolvovať kurz jazyka nemeckého - týka sa osôb, ktoré prišli do Rakúska po 1. januári 1998. Ak chce imigrant získať povolenie na pobyt, musí v priebehu štyroch rokov absolvovať záverečný test.

Vládou schválený balík opatrení týkajúcich sa integrácie cudzincov a ich zamestnanosti ostro kritizovala rakúska opozícia ako aj predstavitelia viedenskej radnice. Mestská radkyňa pre integráciu, záležitosti žien a ochranu spotrebiteľov Renate Braunerová v prvej reakcii vyhlásila, že spolkový kabinet ignoruje všetkých expertov a presadzuje nedostatočné ustanovenia bez zohľadnenia návrhov na zlepšenie situácie.

V súvislosti s trestnou činnosťou viedenské úrady konštatovali, že kriminalita medzi prisťahovalcami nie je vyššia ako u ostatných občanov Viedne. Na druhej strane však zistili katastrofálne nízky podiel imigrantov na práci v médiách.

Približne polovica prisťahovaleckého obyvateľstva v Rakúsku - pre porovnanie len štvrtina domáceho obyvateľstva - žije v jednom z piatich rakúskych veľkomiest s vyše 100.000 obyvateľmi. Integrácia imigrantov je teda v značnej miere úlohou miest, pričom situácia je mimoriadnou výzvou pre sektor bývania. Vo všetkých väčších mestách sa obytné štvrte prisťahovalcov vyznačujú zlou infraštruktúrou a starou výstavbou. Cudzinci sa koncentrujú na tie obytné štvrte, ktoré sú pre Rakúšanov málo atraktívne. Vo Viedni žije viac ako polovica imigrantov v siedmich obvodoch. Diskriminácia cudzích štátnych príslušníkov na trhu s bytmi sa prejavuje vo výške nájomného - hoci zväčša disponujú zle vybavenými bytmi, platia vyššie nájomné ako domáce obyvateľstvo.

Príkladom úspešnej integrácie v rakúskom hlavnom meste je 22-ročný kosovský utečenec Erol Kursani, ktorý žije vo Viedni tri roky. Ide o nadaného maliara a grafika, ktorému vo štvrtok otvorili prvú výstavu jeho umeleckých diel.

"Som rád, že tu žijem, Rakúsko sa mi veľmi páči a cítim sa tu dobre," povedal pre TASR Erol Kursani. Jeho najväčším želaním je vyštudovať v Rakúsku umenie a tak ďalej rozvíjať svoje nadanie. Kursaniho obrazy vyjadrujú beznádej a bezmocnosť - mnohé postavy sú deformované, bez rúk, bez hlavy, čo autor komentoval slovami: "Čo môže človek urobiť bez hlavy a rúk? Nie je to jedno, či je človek fyzicky silný alebo slabý, keď nemôže konať? Keď nevie, čo má robiť v situácii, ktorú mu nanútil niekto cudzí?"

(osobitná spravodajkyňa TASR Eva Dovalová) vk pel

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. S dobrým pivom leto chutí
  2. Gopass-dovolenka, ktorá sa oplatí
  3. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  4. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  5. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  6. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  7. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  8. Špeciálna príloha: Krížovky na leto
  9. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku
  1. Spomaľovači internetu v mobile – 5 tipov ako s nimi zatočíte
  2. Create your own map in a new museum
  3. Ako bojovať proti plesniam v interiéri
  4. Vieme, ako si vybrať tú správnu klimatizáciu
  5. Koľko peňazí pribaliť deťom na tábor
  6. Mercedes prináša revolúciu v správe firemných úžitkových áut
  7. Na Slovensko dorazil až po 30 rokoch. Big Mac oslavuje pol storo
  8. Marketing Art – online marketingová agentúra z Trenčína
  9. S dobrým pivom leto chutí
  10. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska
  1. Zmrzlina v Mekáči má u nás kratšiu záruku ako v Rakúsku. Prečo? 25 205
  2. Aká je ideálna vlhkosť a teplota v byte? Výskum hovorí jasne 24 477
  3. Šesť dôvodov, prečo sa oplatí cestovať do Ruska 22 339
  4. Infografika: Slováci minuli na Pohode historicky najviac peňazí 10 764
  5. Dobrú chuť: Letné šaláty a bizarné praktiky food fotografie 8 168
  6. Veríte brusniciam pri zápaloch močových ciest? Nemusia stačiť 5 578
  7. Špeciálna príloha: Krížovky na leto 3 993
  8. Vyberiete si radšej romantický Paríž alebo slnečné Nice? 3 270
  9. O asistovanej reprodukcii sa šíri množstvo zavádzajúcich tvrdení 3 004
  10. S kreditkou začína pohodová dovolenka už na letisku 2 948