SME
Štvrtok, 6. október, 2022 | Meniny má Natália

Viedeň bola vždy mestom prisťahovalcov

Viedeň 7. júna (TASR) - Politika mesta Viedeň i spolkovej krajiny Viedeň uplatňovaná v oblasti integrácie prisťahovalcov do spoločnosti, odstraňovanie ...

Viedeň 7. júna (TASR) - Politika mesta Viedeň i spolkovej krajiny Viedeň uplatňovaná v oblasti integrácie prisťahovalcov do spoločnosti, odstraňovanie jazykovej bariéry, finančná podpora imigrantov, ich volebné právo ako aj aktivity rakúskej metropoly v rámci medzinárodných projektov integračnej politiky sú hlavnými témami dvojdňového seminára pre zástupcov médií z krajín strednej Európy, ktorý sa začal vo štvrtok vo Viedni.

Podľa štatistiky Viedenského integračného fondu (WIF) malo v roku 2000 svoje hlavné bydlisko vo Viedni 1,615.438 osôb, z toho 691.717 prisťahovalcov, teda podiel obyvateľov zo zahraničia bol 18,1 percenta.

SkryťVypnúť reklamu

Najväčšiu skupinu imigrantov v hlavnom meste Rakúska tvoria obyvatelia nástupníckych štátov bývalej Juhoslávie - 125.207 (takmer 43 percent všetkých prisťahovalcov). Druhou najväčšou skupinou sú prisťahovalci z Turecka 43.950 (15 percent), odznelo na seminári pre žurnalistov z Česka, Poľska, Maďarska, Slovinska a Slovenska, ktorý sa uskutočnil na pozvanie viedenského mestského zastupiteľstva. Poľských prisťahovalcov žilo v roku 2000 vo Viedni 17.433 (6 percent), maďarských 2464, rumunských 4789, Slovákov bolo 3347 a Čechov 1943.

Téma integrácie zaujíma v politike meste Viedeň osobitne významné miesto. V reakcii na mimoriadny prílev imigrantov z bývalej Juhoslávie začiatkom 90. rokov vznikol v roku 1992 WIF. Viedeň je jedinou spolkovou krajinou v Rakúsku, kde je rezort pre integráciu súčasťou krajinskej vlády. Ročný rozpočet WIF je 3,6 milióna eúr.

SkryťVypnúť reklamu

Rezort má 70.000 pracovníkov a súčasťou ich práce je vytváranie poradenských miest pre imigrantov - existujú v siedmich z 20. obvodov Viedne, a organizovanie jazykových kurzov, pretože Viedeň má záujem na tom, aby väčšia časť prisťahovalcov ovládala nemecký jazyk.

Spolková vláda v utorok schválila návrh nových zákonných ustanovení pre imigrantov, z ktorých vyplýva povinnosť absolvovať kurz jazyka nemeckého - týka sa osôb, ktoré prišli do Rakúska po 1. januári 1998. Ak chce imigrant získať povolenie na pobyt, musí v priebehu štyroch rokov absolvovať záverečný test.

Vládou schválený balík opatrení týkajúcich sa integrácie cudzincov a ich zamestnanosti ostro kritizovala rakúska opozícia ako aj predstavitelia viedenskej radnice. Mestská radkyňa pre integráciu, záležitosti žien a ochranu spotrebiteľov Renate Braunerová v prvej reakcii vyhlásila, že spolkový kabinet ignoruje všetkých expertov a presadzuje nedostatočné ustanovenia bez zohľadnenia návrhov na zlepšenie situácie.

SkryťVypnúť reklamu

V súvislosti s trestnou činnosťou viedenské úrady konštatovali, že kriminalita medzi prisťahovalcami nie je vyššia ako u ostatných občanov Viedne. Na druhej strane však zistili katastrofálne nízky podiel imigrantov na práci v médiách.

Približne polovica prisťahovaleckého obyvateľstva v Rakúsku - pre porovnanie len štvrtina domáceho obyvateľstva - žije v jednom z piatich rakúskych veľkomiest s vyše 100.000 obyvateľmi. Integrácia imigrantov je teda v značnej miere úlohou miest, pričom situácia je mimoriadnou výzvou pre sektor bývania. Vo všetkých väčších mestách sa obytné štvrte prisťahovalcov vyznačujú zlou infraštruktúrou a starou výstavbou. Cudzinci sa koncentrujú na tie obytné štvrte, ktoré sú pre Rakúšanov málo atraktívne. Vo Viedni žije viac ako polovica imigrantov v siedmich obvodoch. Diskriminácia cudzích štátnych príslušníkov na trhu s bytmi sa prejavuje vo výške nájomného - hoci zväčša disponujú zle vybavenými bytmi, platia vyššie nájomné ako domáce obyvateľstvo.

SkryťVypnúť reklamu

Príkladom úspešnej integrácie v rakúskom hlavnom meste je 22-ročný kosovský utečenec Erol Kursani, ktorý žije vo Viedni tri roky. Ide o nadaného maliara a grafika, ktorému vo štvrtok otvorili prvú výstavu jeho umeleckých diel.

"Som rád, že tu žijem, Rakúsko sa mi veľmi páči a cítim sa tu dobre," povedal pre TASR Erol Kursani. Jeho najväčším želaním je vyštudovať v Rakúsku umenie a tak ďalej rozvíjať svoje nadanie. Kursaniho obrazy vyjadrujú beznádej a bezmocnosť - mnohé postavy sú deformované, bez rúk, bez hlavy, čo autor komentoval slovami: "Čo môže človek urobiť bez hlavy a rúk? Nie je to jedno, či je človek fyzicky silný alebo slabý, keď nemôže konať? Keď nevie, čo má robiť v situácii, ktorú mu nanútil niekto cudzí?"

SkryťVypnúť reklamu

(osobitná spravodajkyňa TASR Eva Dovalová) vk pel

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  2. Slováci a peniaze: Na čo sporíme a koľko investujeme?
  3. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  4. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami
  5. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52%
  6. Certifikované vzdelávanie pomáha firmám v rozvoji zamestnancov
  7. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané
  8. V Žiline projektujú železnice pre Londýn, Austráliu i Čínu
  1. 8 najčastejších problémov ústnej dutiny a zubov
  2. Nakúpte pre seba aj pre ľudí, ktorí potrebujú pomoc
  3. Riešenie Atosu zachraňuje životy
  4. Nechajte sa zelektrizovať!
  5. Certifikované vzdelávanie pomáha firmám v rozvoji zamestnancov
  6. Putinovi hackeri, biznis s krytmi a špekulácie s energiami
  7. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52%
  8. Nivy oslávili prvé narodeniny a takmer 13 miliónov návštevníkov
  1. Hasič vyrába knedle. Denne ich uvarí tisíc a má vypredané 19 367
  2. Digitálne predplatné SME.sk so zľavou až -52% 7 601
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať? 7 345
  4. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 7 278
  5. Nakupovať viac ovocia a zeleniny sa oplatí každý deň 6 003
  6. Dôležitosť duševnej pohody 5 007
  7. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 3 616
  8. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 3 292
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Veronika Michalčíková: Španielska Andalúzia (1): Arabská pevnosť, katolícka katedrála a gigantická koncentrácia skleníkov
  2. Ľuboš Vodička: Hrady české, moravské a sliezske: Bítov
  3. Aleš Tvrdý: Durban ma privítal "vo veľkom štýle"
  4. Nikoleta Čáková: Púť na koniec sveta II. (Finisterre Camino)
  5. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  6. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  7. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  8. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  1. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 6 769
  2. Ján Valchár: Gratulujeme, 60.000. A ruské tanky dostávajú defekty. 4 625
  3. Ján Valchár: Keď už aj propagandisti plačú... 4 178
  4. Ľuboš Vodička: Krvavá streda v Prešporku 3 894
  5. Miroslav Kocúr: Progresívny fašizmus voči kresťanom? 3 858
  6. Peter Slamenik: Dubák sem, dubák tam. 2 785
  7. Matúš Lazúr: Na retardovaných vodičov platia len retardéry. Pri zastávkach MHD najlepšie také že pri 60-tke im rovno utrhne nápravu. 2 530
  8. Pavel Macko: Nie násiliu v uliciach a extrémistickému teroru! 1 969
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu