SME
Piatok, 22. január, 2021 | Meniny má ZoraKrížovkyKrížovky

Viedeň bola vždy mestom prisťahovalcov

Viedeň 7. júna (TASR) - Politika mesta Viedeň i spolkovej krajiny Viedeň uplatňovaná v oblasti integrácie prisťahovalcov do spoločnosti, odstraňovanie ...

Viedeň 7. júna (TASR) - Politika mesta Viedeň i spolkovej krajiny Viedeň uplatňovaná v oblasti integrácie prisťahovalcov do spoločnosti, odstraňovanie jazykovej bariéry, finančná podpora imigrantov, ich volebné právo ako aj aktivity rakúskej metropoly v rámci medzinárodných projektov integračnej politiky sú hlavnými témami dvojdňového seminára pre zástupcov médií z krajín strednej Európy, ktorý sa začal vo štvrtok vo Viedni.

Podľa štatistiky Viedenského integračného fondu (WIF) malo v roku 2000 svoje hlavné bydlisko vo Viedni 1,615.438 osôb, z toho 691.717 prisťahovalcov, teda podiel obyvateľov zo zahraničia bol 18,1 percenta.

Skryť Vypnúť reklamu

Najväčšiu skupinu imigrantov v hlavnom meste Rakúska tvoria obyvatelia nástupníckych štátov bývalej Juhoslávie - 125.207 (takmer 43 percent všetkých prisťahovalcov). Druhou najväčšou skupinou sú prisťahovalci z Turecka 43.950 (15 percent), odznelo na seminári pre žurnalistov z Česka, Poľska, Maďarska, Slovinska a Slovenska, ktorý sa uskutočnil na pozvanie viedenského mestského zastupiteľstva. Poľských prisťahovalcov žilo v roku 2000 vo Viedni 17.433 (6 percent), maďarských 2464, rumunských 4789, Slovákov bolo 3347 a Čechov 1943.

Téma integrácie zaujíma v politike meste Viedeň osobitne významné miesto. V reakcii na mimoriadny prílev imigrantov z bývalej Juhoslávie začiatkom 90. rokov vznikol v roku 1992 WIF. Viedeň je jedinou spolkovou krajinou v Rakúsku, kde je rezort pre integráciu súčasťou krajinskej vlády. Ročný rozpočet WIF je 3,6 milióna eúr.

Skryť Vypnúť reklamu

Rezort má 70.000 pracovníkov a súčasťou ich práce je vytváranie poradenských miest pre imigrantov - existujú v siedmich z 20. obvodov Viedne, a organizovanie jazykových kurzov, pretože Viedeň má záujem na tom, aby väčšia časť prisťahovalcov ovládala nemecký jazyk.

Spolková vláda v utorok schválila návrh nových zákonných ustanovení pre imigrantov, z ktorých vyplýva povinnosť absolvovať kurz jazyka nemeckého - týka sa osôb, ktoré prišli do Rakúska po 1. januári 1998. Ak chce imigrant získať povolenie na pobyt, musí v priebehu štyroch rokov absolvovať záverečný test.

Vládou schválený balík opatrení týkajúcich sa integrácie cudzincov a ich zamestnanosti ostro kritizovala rakúska opozícia ako aj predstavitelia viedenskej radnice. Mestská radkyňa pre integráciu, záležitosti žien a ochranu spotrebiteľov Renate Braunerová v prvej reakcii vyhlásila, že spolkový kabinet ignoruje všetkých expertov a presadzuje nedostatočné ustanovenia bez zohľadnenia návrhov na zlepšenie situácie.

Skryť Vypnúť reklamu

V súvislosti s trestnou činnosťou viedenské úrady konštatovali, že kriminalita medzi prisťahovalcami nie je vyššia ako u ostatných občanov Viedne. Na druhej strane však zistili katastrofálne nízky podiel imigrantov na práci v médiách.

Približne polovica prisťahovaleckého obyvateľstva v Rakúsku - pre porovnanie len štvrtina domáceho obyvateľstva - žije v jednom z piatich rakúskych veľkomiest s vyše 100.000 obyvateľmi. Integrácia imigrantov je teda v značnej miere úlohou miest, pričom situácia je mimoriadnou výzvou pre sektor bývania. Vo všetkých väčších mestách sa obytné štvrte prisťahovalcov vyznačujú zlou infraštruktúrou a starou výstavbou. Cudzinci sa koncentrujú na tie obytné štvrte, ktoré sú pre Rakúšanov málo atraktívne. Vo Viedni žije viac ako polovica imigrantov v siedmich obvodoch. Diskriminácia cudzích štátnych príslušníkov na trhu s bytmi sa prejavuje vo výške nájomného - hoci zväčša disponujú zle vybavenými bytmi, platia vyššie nájomné ako domáce obyvateľstvo.

Skryť Vypnúť reklamu

Príkladom úspešnej integrácie v rakúskom hlavnom meste je 22-ročný kosovský utečenec Erol Kursani, ktorý žije vo Viedni tri roky. Ide o nadaného maliara a grafika, ktorému vo štvrtok otvorili prvú výstavu jeho umeleckých diel.

"Som rád, že tu žijem, Rakúsko sa mi veľmi páči a cítim sa tu dobre," povedal pre TASR Erol Kursani. Jeho najväčším želaním je vyštudovať v Rakúsku umenie a tak ďalej rozvíjať svoje nadanie. Kursaniho obrazy vyjadrujú beznádej a bezmocnosť - mnohé postavy sú deformované, bez rúk, bez hlavy, čo autor komentoval slovami: "Čo môže človek urobiť bez hlavy a rúk? Nie je to jedno, či je človek fyzicky silný alebo slabý, keď nemôže konať? Keď nevie, čo má robiť v situácii, ktorú mu nanútil niekto cudzí?"

Skryť Vypnúť reklamu

(osobitná spravodajkyňa TASR Eva Dovalová) vk pel

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  8. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  9. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  1. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  2. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  3. Hygge ako životný štýl
  4. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  5. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  6. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  7. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  8. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  9. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  10. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 33 830
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 32 824
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 860
  4. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 10 191
  5. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 156
  6. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 578
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 915
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 6 633
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 588
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 606
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu