Konzervatívne vetry, ktoré v poslednom čase zaviali vo voľbách v niektorých členských štátoch Európskej únie, sa už začali prejavovať v sprísnenej imigračnej politike. Pritvrdenie prisťahovaleckej legislatívy avizovali vo Veľkej Británii, v Rakúsku a Španielsku. Imigračnú politiku už sprísnili v Dánsku a tento týždeň aj v Taliansku. Ide však o individuálne konanie krajín, spoločná európska imigračná politika ešte neexistuje. Jej základy by však mohli postaviť na nadchádzajúcom summite EÚ v Seville 21. - 22. júna.
Západoeurópska politická elita sa po rokoch zanedbávania začína venovať imigrácii. Motivácia je rôzna - niekde sa tak stredoľavičiari snažia zastaviť postup populizmu a krajnej pravice v Európe, inde stredopravicové strany podľahli tlaku krajnej pravice. Otázok je však viac ako odpovedí. Európa totiž kvôli starnúcej populácii potrebuje nových ľudí. Sprísnenou imigráciou ich určite nezíska.
Štáty, ktoré prisťahovalecké pravidlá sprísnili, však tvrdia, že im nejde o zastavenie prílivu nových ľudí. Hovoria, že chcú iba poriadok. Potvrdzujú to i posledné odkazy Španielska ako o predsedníckej krajiny, po ktorých sa zdá, že v Seville zaznie „áno“ spoločnej imigračnej politike a „nie“ ilegálnemu prisťahovalectvu.
V súčasnosti sa imigračné zákony jednotlivých štátov EÚ líšia. Dobre informované diplomatické zdroje pre SME potvrdili, že zharmonizovanie európskej imigračnej politiky najviac brzdia Nemci a Rakúšania. Tí sa obávajú, že miernejšie imigračné zákony by priamo ohrozili ich suverenitu.
Je však veľmi pravdepodobné, že na summite v Španielsku sa riešenie nájde tak, ako sa našlo aj v decembri pri schválení spoločného zatykača, s ktorým nesúhlasilo Berlusconiho Taliansko. Ak by sa spoločné riešenie nenašlo, potom budú členské štáty i naďalej čeliť takým javom, ako je napríklad prechod ilegálnych „bezpapierových“ imigrantov z jednej členskej krajiny do druhej. Ide preto aj o vytvorenie spoločnej polície na ochranu hraníc, kontrolu pohybu v lietadlách či výmenu spravodajských informácií.
Brzdou sa okrem nemeckých a rakúskych výhrad môže stať aj politická diskusia v rámci jednotlivých krajín. Ako príklad môže poslúžiť Taliansko, kde tento týždeň imigračné zákony výrazne pritvrdili. Tamojšie médiá, opozícia i organizácie za ľudské práva neprijímajú napríklad to, že každý utečenec musí odovzdať odtlačky prstov. Tvrdili, že ide o „rasistický“ postoj, ktorý je však už dlhé roky v praxi v Severnej Amerike. Potreba prísnejších pravidiel teda Európu zaskočila. No možno iba preto, že sa s ilegálnym prisťahovalectvom dlhé roky nič nerobilo.
Žiadosti o azyl 2001
Rakúsko: 24 513
Dánsko: 12 512
Holandsko: 32 579
V. Británia: 72-tisíc
Zdroj BBC
TALIANSKO
Talianska vláda sa zatiaľ ako posledná v Európskej únii rozhodla sprísniť imigračné zákony. V utorok poslanci rímskej Poslaneckej snemovne, kde má väčšinu konzervatívny premiér Silvio Berlusconi, odklepli zákon, ktorý robí z ilegálneho prisťahovalectva zločin. Cudzinec, ktorý sa dostal do Talianska po tom, ako ho už raz vyhostili, sa dopúšťa zločinu, za ktorý môže stráviť za mrežami až štyri roky. Povolenie na pobyt bude platiť dva roky, je ale podmienené tým, že cudzinec musí mať pracovné povolenie. Ak zostane bez práce pred vypršaním dvojročnej lehoty, musí opustiť krajinu.
Pokiaľ ide o legálnych prisťahovalcov, údaje hovoria, že ich v Taliansku žije viac ako milión. Väčšina pochádza z Maroka, Albánska, Rumunska, Filipín, Iraku, Turecka a Číny.
VEĽKÁ BRITÁNIA
Problémom britských ostrovov nie je iba všeobecné prisťahovalectvo, ale cudzinci, ktorí žiadajú o politický azyl. Briti sú presvedčení, že väčšina z nich chce v krajine zotrvať natrvalo. Preto ministerstvo vnútra navrhuje, že najefektívnejšie zníženie počtu utečencov možno dosiahnuť okamžitou deportáciou do krajiny pôvodu alebo do krajiny, odkiaľ cudzinec prišiel, hneď po zamietnutí azylu. Vyhostená osoba sa tak síce podľa tohto návrhu môže odvolať, no v čase odvolacej lehoty, nemôže zostať v Británii.
Pokiaľ ide o ekonomických imigrantov, vláda sa snaží ich príchod usporiadať a legalizovať a spustila projekt zelených kariet. Paradoxom je, že vláda ich prílev nebrzdí, pretože potrebuje pracovnú silu v poľnohospodárstve, stavebnom priemysle či v turistickom ruchu. Ekonomickí prisťahovalci však majú minimálnu šancu na získanie trvalého pobytu.
RAKÚSKO
Rakúska vláda tento týždeň navrhla zákon, podľa ktorého sa musia cudzinci povinne učiť nemecký jazyk. Ak nemčinu po štyroch rokoch nezvládnu, stratia právo na trvalý pobyt. Polovicu nákladov hradí štát a zvyšok prisťahovalec.
V Rakúsku pripadá asi jeden cudzinec na tisíc obyvateľov, čo nie je na európske pomery veľa. Strach z narastajúceho počtu cudzincov pod Alpami je však jednou z príčin rýchleho rastu populistickej pravice, ktorá je vo vládnej koalícii.
ŠPANIELSKO
Španielsko je jednou z krajín EÚ, kde žije najviac ilegálnych prisťahovalcov. Z troch miliónov osôb, ktoré žijú potajomky v rámci europriestoru, je viac ako 300-tisíc v Španielsku.
Minister vnútra Mariano Rajoy tento týždeň oznámil, že do júna tohto roku miestne úrady vyhostili viac ľudí ako počas celého uplynulého roku. Avizoval, že kabinet vážne uvažuje o reforme prisťahovaleckého zákona.
Reformovaná legislatíva podľa španielskych médií neumožní získanie povolenia na pobyt pre tých cudzincov, ktorí prišli do Španielska ilegálne. Výnimkou by boli iba humanitárne dôvody. Pokiaľ ide o legálnych prisťahovalcov, podľa údajov Eurostatu pripadá v Španielsku jeden prisťahovalec na tisíc obyvateľov.
NEMECKO
Podľa odhadov žije v Nemecku takmer milión ilegálnych prisťahovalcov. Na tisíc Nemcov pripadá 24 legálne žijúcich cudzincov. V roku 2000 vstúpil do platnosti zákon o dvojitom občianstve. Toto pravidlo dáva možnosť integrácie aj druhej či tretej generácii prisťahovalcov. Problémom, ktorý je v nemeckej spoločnosti často skloňovaný, je to, že niektoré prisťahovalecké komunity sa nedokázali ani po niekoľkých generáciách adaptovať do nového prostredia.
Podľa nemeckej legislatívy nelegálnych prisťahovalcov, zaistených na hraniciach, okamžite vyhostia. Nemecko má dohody so všetkými susedmi, ktoré umožňujú vyhostenie osôb do krajiny, odkiaľ prišli. Ak nemá prisťahovalec dokumenty, môže sa táto procedúra predĺžiť na niekoľko mesiacov.
BELGICKO
Neexistujú presné čísla o počte cudzincov, ktorí v Belgicku žijú bez akýchkoľvek dokumentov. Odhady hovoria o 50- až 75-tisícoch, v poslednom čase najmä z východnej Európy a Balkánu. Na tisíc Belgičanov pripadá asi 20 „legálnych“ cudzincov. Do príchodu vlády Guya Verhofstadta bolo Belgicko krajinou, kde „bezpapieroví“ cudzinci končili vo väzení a čakala ich deportácia.
DÁNSKO
Dánsko patrí medzi krajiny, ktoré v poslednom čase „zachytili“ vlnu sprísňovania prisťahovaleckej legislatívy. Povolenie na trvalý pobyt sa získava po siedmich rokoch, namiesto pôvodných troch. Imigranta rovnako čaká skúška z dánskeho jazyka a občianskej náuky. Cudzinec, ktorému žiadosť o pobyt zamietnu, je okamžite vyhostený a na odchod nemá 15 dní, ako to umožňoval predchádzajúci zákon.
FRANCÚZSKO
Podľa odhadov žije vo Francúzsku približne 300-tisíc ľudí bez riadnej dokumentácie. V roku 1999 sa 70 percentám prisťahovalcov podarilo svoj pobyt zlegalizovať. Francúzske úrady osoby bez dokumentácie nevyhostili organizovanou a masívnou formou. V rokoch 1991 až 1997 sa odohralo niekoľko vyhostení prostredníctvom charterových letov, v súčasnosti už takto nepostupujú. V poslednom čase sa vo Francúzsku objavili výpady proti arabským prisťahovalcom, bolo aj niekoľko prípadov, keď sa protestovalo proti vyučovaniu islamu v školách.
(taa)