ROZHOVOR KAROLA SUDORA

Rasťo Križan: V Iráne aj Turecku sa lyžuje skvele

Tureckí cestári nie sú na sneh pripravení ani zďaleka ako naši, aj horská služba u nás funguje oveľa lepšie, tvrdí v rozhovore extrémny zjazdár a diplomat.

Narodil sa v roku 1969 v Martine. Vyštudoval kybernetiku na Vysokej škole dopravy a spojov v Žiline, niekoľko rokov sa tým odborom živil. Neskôr nastúpil na Právnickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa orientoval na medzinárodné právo. Po(Zdroj: Karol Sudor)

Ak by som poisťovni priznal, aké športy robím, žiadna ma nepoistí. A klamať nechcem, tak som bez poistky, tvrdí v rozhovore pre SME.sk extrémny zjazdár, horolezec a slovenský diplomat v Iráne Rasťo Križan.

Aktuálne ste naším diplomatom v Iráne, predtým ste boli v Turecku. Ako to v takých krajinách funguje s lyžovaním?

Keď som šiel v roku 2005 do Ankary, mal som zmiešané pocity a obavy, či sa tam niekde dá lyžovať, či vôbec nájdem vhodný terén. O tamojších horách som totiž nič netušil. Nakoniec som bol príjemne prekvapený, tá krajina je ako stvorená pre lyžiarskych dobrodruhov, ktorí nevyhľadávajú bežné zjazdovky. Sú tam totiž nádherné trojtisícovky. Vidíte ľudí, ako ležia na morskej pláži, pričom vy kdesi vysoko nad nimi lyžujete. Výhodou bolo, že mnoho zjazdov, ktoré som tam uskutočnil, boli de facto prvozjazdmi, teda šlo o trasy, ktoré predtým nikto nezlyžoval. Takýchto možností je pritom v Turecku neúrekom.

Kým na Slovensku máte k dispozícii všetky lyžiarske možnosti do vzdialenosti maximálne 300 kilometrov a menej, v Turecku je to vzhľadom na veľkosť krajiny dvojnásobok. Kvalitu snehu pritom majú inú, inak sa na povrchu ukladá, napríklad dlhšie sa tam drží prachový sneh.

Čiže sa z neho zle stavajú snehuliaci?

Presne tak. (smiech) Okrem toho sneh v Turecku dokáže zmiznúť v priebehu chvíle. Stačí, aby zafúkal teplý vzduch od mora, a o pár hodín zima skončila.

V Ankare je tiež v zime sneh?

Áno, udrží sa dokonca niekoľko týždňov. Celé Turecko, samozrejme, okrem okrajových častí, je náhorná plošina, skoro všetko je vo výške 1000 metrov nad morom. Istanbul je nižšie, sneh tam majú možno jeden až dva dni v roku.

Tamojších cestárov to tiež vždy zaskočí tak ako bratislavských?

Možno neuveríte, ale tureckí cestári ani zďaleka nie sú pripravení ako naši. Napadne sneh a mesto je kompletne paralyzované.

1.jpg

Iránsky režim je pre cudzincov výhodný

Lyžuje sa aj v Iráne?

Ním som bol prekvapený ešte milšie, než Tureckom. Hory sú tam jednak vyššie, jednak nie príliš ďaleko od Teheránu. Severná časť mesta sa nachádza v nadmorskej výške 1800 metrov na úpätí pohoria, pričom za ním stúpajú hory až do výšky štyritisíc metrov. Hodinu šoférovania od hlavného mesta sa dokonca nachádzajú štyri veľké lyžiarske strediská.

Ako je to s lyžovaním domácich?

U nás sa to príliš nevie, ale lyžuje veľké množstvo Iráncov. Dokonca som bol prekvapený, akí sú technicky zdatní. Skialpinistov som tam však mnoho nestretol.

Chodia do Iránu lyžovať aj Európania?

Jasné. A keby tá krajina nebola spájaná s toľkými predsudkami, bolo by ich ešte viac.

Nie sú výhrady voči Iránu a strach navštíviť ho opodstatnené?

To je na dlhú debatu, na ktorú teraz nie je čas. Medzi nami a nimi sú veľké kultúrne rozdiely. Platí však, že cudzincom, ktorí tam prídu na dovolenku alebo turistiku, nehrozia prakticky žiadne problémy. Jasné, existujú isté obmedzenia, ktoré sa týkajú pohybu v niektorých hraničných oblastiach, ale v zásade je tá krajina bezpečná. Mnohí hovoria, že v krajine je prítomný terorizmus, ale to je nezmysel. Tamojší prísny režim je paradoxne výhodný práve pre cudzincov, pretože im poskytuje maximálnu osobnú bezpečnosť.

2.jpg

Zahalenie žien ako forma oslobodenia

Akí sú Iránci?

Bude to možno klišé, ale priateľskí. Aj v úplne odľahlých oblastiach.

Náboženská polícia dohliada na dodržiavanie islamských pravidiel iba u domácich?

Oficiálne by mala dohliadať na všetkých, ale k cudzincom je benevolentnejšia a flexibilnejšia. Navyše to, čo tam pred rokmi bolo neprijateľné, sa postupne uvoľňuje.

Cítite sa tam s rodinou bezpečne?

Tamojšia kultúra a spôsob života nie sú európskej príliš blízke, takže sa tam, logicky, stále cítime ako cudzinci. Z nášho pohľadu totiž existujú isté prekážky v spôsobe života, ktorý sa u nás považuje za štandardný.

Napríklad?

Je tam zakázaný alkohol, hoci mne osobne to veľmi neprekáža. K dobrej večeri v reštaurácii si nedáte pohár piva, ale trebárs čierny čaj. Potom má aj tá večera inú chuť. Skôr mi ale ide o vzťah k ženám, o ich postavenie v spoločnosti. Muži to tam majú v živote objektívne ľahšie.

Ako vlastne Iránci vnímajú náš spôsob odievania, keď na ulici možno vidieť minisukne, odhalené ženské ramená či bruchá?

Berú to ako čosi pre ženu degradujúce a spoločensky poburujúce. Pre nich je deklarovanie sexuality alebo ženskosti na ulici neprijateľné. Zahalenie vnímajú pre ženu dokonca ako formu oslobodenia.

Od čoho?

Napríklad od pohľadov mužov, hlúpych narážok a podobne v práci, na ulici, kdekoľvek.

3.jpg

Hranica rozumného rizika sa dá posunúť

Prejdime k lyžovaniu. Extrémne zjazdy v horskom teréne pôsobia, akoby vám život nebol milý.

Je to ale veľmi mylný dojem. Práve naopak, extrémni športovci milujú život a jeho nespútanosť. Vždy ide o vec vývoja osobnosti a prostredia, v ktorom človek vyrastá. V mojom prípade práve ono zohralo dôležitú rolu, keďže som vyrastal pod horami, konkrétne pod Martinskými hoľami. Po horách som s rodičmi chodil už od troch rokov, odkedy ma rodičia naučili lyžovať. Chceli, aby sa mi stali čo najbližšími. Podarilo sa.

Pozdáva sa im však tá extrémna podoba, do ktorej sa to časom prehuplo?

K tomu sa, samozrejme, pozitívne nestavali, ale čo už mali robiť. Podľa mňa je však úplne prirodzené, ak človek postupne posúva hranice toho, čo dokáže. Najskôr sa vám zdá nebezpečné všetko okrem bežného zjazdu, ale ako získavate skúsenosti a nadhľad v teréne, zisťujete, že hranica rozumného rizika sa dá posunúť oveľa ďalej. A to ma láka.

V čom ste teda iný ako ten, kto sa nechá vyviezť vlekom na zjazdovku a spustí sa dole?

Všetky druhy lyžovania, teda aj klasické či extrémne, majú spoločné to, že sa dejú v prírode. My, čo sa púšťame aj mimo oficiálnych zjazdoviek, hľadáme navyše dobrodružstvo, objavujeme utajené krásy prírody, spoznávame sami seba v kritických situáciách. Vidíme totiž teritóriá, do ktorých sa bežný lyžiar nikdy nedostane.

Primárne teda nejde len o adrenalín, ale o komplex pocitov a zážitkov, ktoré sú na iných neprenosné, lebo ich treba zažiť na vlastnej koži. Máme jednoducho skvelý pocit, ak sa spúšťame svahom, ktorý nie je umelo upravený, ktorý možno roky nikto nenavštívil. Často pritom ideme terénom, ktorým sa ešte nikto v minulosti nevybral.

4.jpg

Lyžiar sa udrží všade, kde je sneh

Je vo vašej komunite prestížou zjazdiť niečo ako prvý na svete?

Samozrejme. Takéto veci sa monitorujú a zaznamenávajú pre budúce generácie, takže dnes si môžete relatívne bez problémov zistiť, či danú oblasť už niekto zmapoval alebo nie. Každého z nás láka byť v niečom prvý.

Práve pri prvozjazdoch však človek nevie, či sa vôbec vráti. Netuší, kde bude trčať skala, kde sa môže dolámať... Nie je to pokúšanie osudu?

Nemám pocit, že skúšam, či sa niekde nezabijem, hoci párkrát som už bol kdesi na hrane. Musím si byť vedomý hraníc rozumného rizika, za ktoré nikdy nepôjdem. Iste, pád takých serakov, teda ľadovcových veží, skál, lavín alebo zlé počasie, nemožno ovplyvňovať a ani podceňovať. Sú nepochybne významnými faktormi, ktoré môže negatívne ovplyvniť výsledok, s tým však musíme počítať.

Riziko pádu serakov sa dá odhadnúť?

Určite, ale nie na sto percent. Majú však svoj vývoj, takže vieme čiastočne odhadnúť, kedy a v akom strmom teréne sú zrelé na odpadnutie. Tieto veci sa naučíte rozoznávať práve rokmi skúseností a neustálym chodením do hôr. Doma od stola sa naštudovať nedajú.

Ako posúdite mieru rozumného rizika, keď si zvolíte svah, ktorý ešte nikto nezlyžoval?

To je špecifická činnosť. Jednoducho si preštudujete všetky dostupné zdroje o celej oblasti a okolí. Zísť ťažkú trasu znamená zvládnuť terén, ktorý má také parametre, že je v ňom pohyb lyžami obtiažny - tak z pohľadu strmosti svahu, kvality snehu, z hľadiska umiestnenia na konkrétnej hore. Pritom už starí lyžiarski klasici hovorili, že lyžiar sa udrží všade tam, kde je sneh. Aj v krkolomných oblastiach.

5.jpg

Strmý svah vás vždy spomalí

Aké sklony majú svahy, na ktorých sa ešte udrží sneh?

V podmienkach Álp a snáď aj v celom európskom regióne je to asi 60 stupňov. Zväčša ide o kratšie úseky do sto metrov, zvyšok má maximálne 45 až 55 stupňov.

Dajú sa zvládnuť aj strmšie svahy?

Jasné, za takými sa chodí do Južnej Ameriky. Tamojšie poveternostné podmienky sú iné, sneh sa môže udržať aj v strmších terénoch - až okolo 70°.

Padá sa pri zjazde často?

Extrémne zjazdy sa robia na istotu, takže by ste nemali padať vôbec. Dovoľovať si akékoľvek excesy je priveľkým rizikom. Dodatočný problém nastáva pri nekvalitnom snehu, ak je príliš tvrdý a zľadovatený. Udržať sa potom na lyžiach je problém. Ak spadnete, v zlomku sekundy naberiete rýchlosť a stanete sa voľne padajúcim predmetom. Takéto prípady sa už nemusia skončiť dobre.

Akou rýchlosťou sa spúšťate?

To je subjektívne, záleží od terénu, ale aj od toho, či a ako ho poznáte. Ak ste na ňom prvýkrát, musíte byť opatrnejší. Nikdy nesmiete nabrať takú rýchlosť, aby ste nedokázali očami dopredu čítať terén. Príde skala, prah, zúženie a nezvládnete to.

Ak však idem na severnú stranu Chopku, ktorú poznám detailne, lebo som ju zjazdil ikskrát, môžem sa sústrediť len na vychutnávanie zjazdu a okolia. Presnú rýchlosť som nikdy nemeral, musel by som si zapnúť GPS a zistiť to. Odhadujem, že v ľahších terénoch človek lyžuje možno štyridsiatkou až päťdesiatkou. Strmý svah vás vždy spomalí, hoci logika vraví, že by ste mali ísť rýchlejšie. Okrem toho platí, že v zásade rýchlosť zjazdu pri tejto disciplíne nie je rozhodujúca.

6.jpg

Nikto by ma nepoistil a klamať nechcem

Máte životnú poistku?

Nemám. (smiech) Ak by som sa poisťovni priznal, aké športy robím, žiadna by ma aj tak nepoistila. A klamať nechcem. Existujú poistky na to, aby vás v prípade zranenia ošetrili a transportovali, to je však iná kategória. Horolezci a extrémni lyžiari sú pre poisťovne v tej istej kategórii ako automobiloví alebo motocykloví pretekári, teda priveľmi rizikoví.

Keďže si vyberáte neprebádané terény bez vlekov, logicky sa najskôr musíte dostať hore.

Áno, to je pre mňa tá najťažšia časť. Pol dňa poctivo šliapete, aby ste potom desať až pätnásť minút lyžovali dole. Lenže ten pocit, ktorý pri tom zažijete, za to stojí. Pre mňa osobne je zážitkom už výstup hore, preto sa neponáhľam a vychutnávam prírodu.

Už sa mi však párkrát stalo, že som precestoval pol zemegule, po pár dňoch prípravy a aklimatizácie sa dostal na vrchol kopca vo veľkej nadmorskej výške, aby som zistil, že už nemám dosť síl na vychutnanie si zjazdu. Ten bol potom viac trápením, ako zážitkom.

Hrozí riziko, že sa k vám v prípade problémov nedostane pomoc?

U nás ani nie, ale napríklad v takom Turecku sú možnosti záchrany do istej miery limitované. Na Slovensku je totiž takmer všade pokrytie mobilným signálom a existujú profesionálne záchranné tímy. V Turecku alebo v Iráne je pokrytie signálom na horách slabé, bežne nechytíte žiadny. Ak sa aj dovoláte, je otázne, či bude v dosahu tím, ktorý je schopný relatívne rýchlo vás z tej hory dostať, trebárs vrtuľníkom.

7.jpg

Zážitok z hôr? Dlhší, ale miernejší ako orgazmus

Zranili ste sa niekedy?

Zažil som niekoľko nepríjemných pádov pri lezení aj lyžovaní, ale vždy bez vážnejšieho zranenia. Drobné odreniny nepočítam.

Kdesi som čítal, že zážitok z extrémnej jazdy na lyžiach možno prirovnať k orgazmu, k riadnej búrke v hlave.

(smiech) Viem porovnať obe veci, a tak priznávam, že zážitok z hôr je síce dlhší, ale aj miernejší. Podstata je však spoločná - hormóny šťastia sa vylučujú pri lezení aj extrémnom lyžovaní.

Máte strach?

Musím ho mať, pretože je obranou organizmu pred precenením vlastných síl, akousi kontrolkou, ktorá človeka zachraňuje pred prúsermi.

Kde všade ste absolvovali extrémne zjazdy?

Tatry a Alpy sú základom všetkých zjazdov, ktoré som uskutočnil, a samozrejme, vzhľadom na prácu aj Turecko a Irán. Bol som však aj na dvoch expedíciách v Južnej Amerike. Prvá sa týkala Peru, kde sa nám podarilo uskutočniť pekné zjazdy a horolezecké výstupy v pohorí Cordillera Blanca. Druhá expedícia sa realizovala v Bolívii, zlyžovali sme najvyšší tamojší vrch Sajama, ktorý je vysoký 6542 metrov, ale aj rôzne vulkány, ktoré majú tiež viac ako šesťtisíc metrov. Na lyžiach sme tiež pioniersky objavovali pohorie Cordillera Apolobamba, ktoré patrí k najmenej prebádaným miestam na svete. Je to tam nádherné.

8.jpg

Škrobenosť sa už v diplomacii nenosí

Čo odporúčate extrémnym lyžiarom na Slovensku?

Jednoznačne zamerať sa aj na Tatry. V nich sa totiž nachádza niekoľko veľmi ťažkých zjazdoviek, do ktorých bežný lyžiar nemôže, napríklad Červený žľab zo Satana. Najskôr si však treba prečítať Návštevný poriadok TANAPu.

Dokážete si vôbec užiť bežné lyžovanie kdesi na Štrbskom plese?

Určite áno, pre mňa je klasické lyžovanie výborným relaxom.

Existuje nejaký vzťah medzi diplomaciou, teda kontrolovaným správaním sa, a extrémnymi zjazdmi, z ktorých srší voľnosť?

Jasné. V oboch prípadoch ide o aktivity, silne postavené na osobnosti človeka, na jeho individualite. U mňa sa obe aktivity dokonale dopĺňajú, je to vynikajúca kombinácia. Treba však rozlišovať medzi prácou a voľným časom. Okrem toho, v súčasnosti sa už v ani v diplomacii nenosí prehnaná škrobenosť a v tejto branži nájdete veľa výborných športovcov.

Rozhovor bol autorizovaný, Rasťo Križan v prepise nič nezmenil.

Medzititulky: redakcia

Predchádzajúce rozhovory si môžete prečítať tu - kliknite.

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  3. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  4. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  5. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  6. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  7. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty?
  8. ENGIE Services odovzdala do prevádzky novú kotolňu v Košiciach
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty
  10. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne
  1. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  2. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  3. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  4. Slávnostná imatrikulácia SvF STU v Bratislave
  5. Univerzita vyTVORená nápadmi študentov!
  6. Slovenské mestá môžu využiť eurofondy na zelené strechy
  7. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  8. Program obnovy chodníkov v Starom Meste schválený
  9. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  10. Stavebná fakulta STU získala certifikát EUR-ACE
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 10 821
  2. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 5 589
  3. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 129
  4. Trenčania to chcú mať všade blízko. Kde kupujú byty? 3 150
  5. Lokalita pod Kolibou výrazne mení svoju tvár 2 553
  6. Exotické destinácie s priamym letom z Viedne 1 990
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 896
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 855
  9. Potraviny typické pre váš región nájdete už aj v Kauflande 1 375
  10. Zabudnite na nové a neekologické PC. Je tu Refurbished! 1 230