FOTO – MARTIN BANDŽÁK
Umierajúci – na kalkatskej ulici a v dome Misionárok lásky
FOTO – MARTIN BANDŽÁK
Sestra Georgina
Keď pred päťdesiatimi rokmi dotiahla malá útla postava do nemocnice v indickej Kalkate umierajúce dievča, zdravotné sestry ju ošetrili až na neodbytné naliehanie. Pohryznutia od potkanov však zostali nepovšimnuté. Toto všetko z úzadia pozorovala drobná rehoľná sestra. Po tejto skúsenosti padlo definitívne rozhodnutie. Dom umierajúcich – miesto pre dôstojný odchod z tohto sveta. Založila ho žena, ktorej charizma ovplyvnila najmocnejších predstaviteľov sveta. Tá však svoj život obetovala chudobným. Matka Tereza.Ulice Kalkaty boli tým miestom, kde založila rád venovaný najchudobnejším z chudobných. Nazvala ho Misionárky lásky. Kalkata má dnes takmer 16 miliónov obyvateľov, z toho takmer šesť žije v slumoch a pravdepodobne ďalších 500-tisíc na uliciach.
Kalighat sa nachádza v jednej z najnepríťažlivejších štvrtí Kalkaty. Hlučné autá, ľudskí rikšovia, prašivé psy, blúdiace kravy a množstvo ľudí prepĺňajú ulice.
Vstup do Domu umierajúcich lemuje nápis: „Nechaj moje ruky liečiť tvoje choré telo“. Vo vnútri sú štyri rady zelených lôžok usporiadaných v dvoch pravouhlých miestnostiach, ktoré oddeľujú mužov a ženy. Vyššie uložené rady sú pre pacientov, ktorí sa uzdravia. Spodné dva sú pre tých, na ktorých dýcha smrť.
Dom je preplnený, všade cítiť pach dezinfekcie. Stonania sa prelínajú so spevom modliacich sa vo vedľajšom hinduistickom chráme. Atmosféra je pokojná. Usmievavé sestry sa rýchlo striedajú s desiatkami dobrovoľníkov z celého sveta, ktorí im pomáhajú s umývaním, kŕmením i ošetrovaním umierajúcich.
Jedným z nich je aj Stephan zo Švajčiarska. 43-ročný muž zanechal svoju prácu čašníka v jednej z zürišských reštaurácií. Prvýkrát prišiel do Kalkaty v roku 1980. Zostal tu dva roky. Vrátil sa späť a teraz tu žije už takmer päť rokov a nevie, ako dlho ešte zostane. „Dostávam viac ako dávam,“ hovorí. „Mnoho ľudí sem prichádza, aby si usporiadali svoje životy, zbavili sa vlastných problémov, ktoré sa im tu zdajú absolútne malicherné.“
Počas nášho rozhovoru vystúpili z malej sanitky tri sestry. Práve sa vrátili z okruhu po kalkatských uliciach. Priviezli piatich trasúcich sa umierajúcich. Dnes ich príbuzní, priatelia i okoloidúci prinášajú priamo z ulice. Prichádzajú aj sami. Drobná žena prekĺzla do jednoduchej miestnosti, kde sa uložila pod kríž. Telo mala ovinuté do bielo-modrého habitu pripomínajúceho sárí. Oči však boli veselé. Volá sa sestra Georgina a s Matkou Terezou prežila celých 39 rokov.
„Chodila od chatrče k chatrči a snažila sa byť užitočná. Pomáhala tým, ktorí spali na ulici a živili sa odpadkami. Komunita sa začala rozrastať. Ja som sa pridala hneď po našej prvej záchrannej akcii. Stretla som ju práve tu, kúsok od Kalighatu. Nasledovala som ju na smetisko, keď sa prehrabovala v páchnucich odpadkoch. Zhnusene som za ňou postávala. Matka Tereza však vedela, prečo to robí. V tej hromade odpadkov našla a oživila odhodené novorodeniatko. A taký bol jej bežný život. Odvtedy som ju už neopustila.“
Počas nášho niekoľkohodinového pobytu v Kalighate na ženskom oddelení zomreli dve ženy. Pre nás nepredstaviteľná udalosť, pre sestry každodenná rutina.
Misionárky lásky počas svojej existencie v uliciach Kalkaty pozbierali viac ako 75-tisíc ľudí, 31-tisíc ich zomrelo priamo v Dome umierajúcich. Nakŕmili 500-tisíc rodín, liečili 90-tisíc pacientov chorých na malomocenstvo a vzdelávajú 2000 detí ročne v celej Kalkate.
DENISA AUGUSTÍNOVÁ