Košice 5. júna (TASR) - Počet žiadateľov o vydanie cestovných dokladov z radov Rómov je z mesiaca na mesiac zhruba rovnaký, nedá sa povedať, že by v poslednom čase viditeľne stúpol.
Pre TASR to dnes povedal vedúci oddelenia cudzineckej polície a pasovej služby v Košiciach major Michal Dubas v súvislosti s terajšou vlnou žiadostí o politický azyl od Rómov z Českej republiky a zo Slovenska, ktorú v týchto dňoch prežíva Švédsko.
Ako Dubas ďalej uviedol, najväčší počet žiadateľov o vydanie cestovného dokladu evidujú vždy v tie dni mesiaca, keď sa vyplácajú sociálne dávky.
"V ten deň, keď si dávky vyzdvihnú na pošte, resp. hneď nasledujúci deň prichádza k nám množstvo Rómov. Situáciu neoficiálne monitorujeme tak, že sa priateľsky opýtame, kto kam plánuje cestovať, ale väčšinou dostávame odpovede typu: ďIdem za švagrom do Miskolcaď alebo ďZa bratom do Čiechď. Vieme, že títo ľudia nehovoria pravdu, ale viac v tomto smere nemôžeme urobiť. Pasy totiž vydávame do celého sveta a každý môže cestovať," uzavrel Dubas.
Pokiaľ ide o skupiny Rómov, okolo ktorých je teraz rozruch, polícia podľa Dubasa predpokladá, že zväčša sa taxíkmi vyvezú do neďalekého zahraničia a zo susedných krajín potom cestujú do štátov západnej a severnej Európy.
"Keď to, čo ukazovali v televízii, boli ozajstné "živé" zábery a nie archívne, tak potom je možné, že medzi Rómami, ktorí sa v týchto dňoch uchádzajú o azyl vo Švédsku, sú aj Rómovia z Pavloviec nad Uhom," potvrdil pre TASR obyvateľ tejto obce, ktorý si neželá byť menovaný.
Práve z Pavloviec nad Uhom v okrese Michalovce smerovali v minulosti veľké skupiny Rómov do Belgicka a ďalších krajín. Podľa odhadov z dvoch tisícok pavlovských Rómov vlani vycestovalo do západnej Európy vyše päťsto. Mnohí z nich si pochvaľujú, že takouto turistikou prišli k peniazom a opäť vraj využijú každú ďalšiu príležitosť.
"Do Švédska necestovali ďčierni Romakiď, ale olaskí, lebo oni tam majú rodiny," povedal pre TASR Róm Alexander D., obyvateľ košického sídliska Lunik IX.
V mesiaci máj 2001 o politický azyl vo Švédsku požiadalo 74 českých a 206 slovenských Rómov, čo je približne toľko ako za celý vlaňajší rok.
Podľa českej televízie Prima od začiatku roku o azyl vo Švédsku požiadalo 111 českých a 421 slovenských Rómov. Nikomu z českých ani slovenských žiadateľov však vo Švédsku azyl neudelili.
Švédske úrady sa domnievajú, že pokusy o masovú emigráciu Rómov z krajín bývalej východnej Európy sú väčšinou premyslene organizované. Vedia, čo majú pri odovzdávaní žiadostí hovoriť a ktoré cesty obísť, aby ich nevypovedali na hraniciach pri vstupe do krajiny.
Vo Švédsku sú ČR a SR považované za demokratické a bezpečné krajiny, ktorých obyvatelia nepotrebujú emigrovať do zahraničia.
*fur som