Washington 5. júna (TASR) - Spojené štáty v utorok zmiernili varovanie pred cestovaním do Bosny. Podľa ministerstva zahraničných vecí sa situácia v krajine za minulý rok "značne stabilizovala".
Američania sa podľa dokumentu môžu naďalej stať terčmi protizápadných násilností, varovanie však neobsahuje zmienku o násilnostiach proti cudzincom vo viacerých bosnianskych mestách, obsiahnutú v oznámení z 13. apríla 2001. V Bosne nebezpečenstvo stále predstavujú "príležitostné lokálne politické násilnosti, nášľapné míny a nevybuchnutá munícia".
Revidované varovanie už neobsahuje konkrétnu zmienku o Srbskej republike (RS), ktorá spolu s moslimsko-chorvátskou Federáciou Bosny a Hercegoviny (FBaH) tvorí Bosnu. Uvádza však, že "zintenzívnenie operácií zameraných na zadržanie osôb obvinených z vojnových zločinov môže vyvolať miestne nepokoje a protesty, osobitne vo východnej časti krajiny".
Predpokladá sa, že na východe RS sa ukrýva Radovan Karadžič - v časoch vojny z rokov 1992-95 politický líder bosnianskych Srbov, ktorý spolu s generálom Ratkom Mladičom figuruje na špičke zoznamu hľadaných osôb. Mierová jednotka SFOR sa na prelome februára a marca neúspešne pokúsila o jeho zatknutie. Operácia SFOR sa nestretla s výraznou masovou reakciou bosnianskosrbského obyvateľstva.
Po útokoch v New Yorku a Washingtone z 11. septembra 2001 USA nakrátko uzatvorili svoje diplomatické misie v Bosne na základe informácií o teroristických hrozbách zo strany siete al-Káida, ktorej členovia pôsobia aj v Bosne. Bosnianske úrady Spojeným štátom vydali šiestich Arabov podozrivých z členstva v teroristickej organizácii, ktorých neskôr previezli na základňu Guantánamo na Kube. Tento krok vyvolal protesty Moslimov v Sarajeve.
V máji 2001 došlo v bosnianskosrbských mestách Banja Luka a Trebinje k nepokojom, keď slávnostne položili základné kamene pri obnove mešít zničených počas vojny.