Urpín, Dubeň, Zobor. Nemí strážcovia miest

Vrchy a mestá pod nimi. Zvláštna symbióza, ktorou nezvykne otriasť ani chod dejín. Často slúžili ako prirodzená ochrana pred nepriateľmi či útočisko pre obyvateľov v čase núdze. Tvorili kolorit miest a tiež ich históriu. Na starých vedutách pôsobia rovnak

o ako dnes. Mĺkvi, nehybní strážcovia. Menia sa skôr mestá a ľudia.

Zvláštne puto medzi vrchmi, mestami a ľuďmi pod nimi riešil poetickým pohľadom už Andrej Sládkovič vo svojom Detvanovi. Len čo syn otvoril oči, ako prvú uvidel majestátnu Poľanu a tá určila jeho ďalší osud. Vrchy sa stali neoddeliteľnou súčasťou mnohých miest. Alebo je to naopak?

Mestá pod Urpínom, Dubňom či Zoborom. Tieto slovné spojenia využívame tak často, že pomaly zľudoveli. Dopomohla k tomu aj športová terminológia, ktorá po týchto pomenovaniach siaha s akousi samozrejmosťou. Viac by sme sa už zrejme natrápili s tým, ktoré mesto leží pod Paradajzom.

A predsa. Aj tento vrch vtlačil svoju pečať stredovekej Banskej Štiavnici, takmer rovnako ako neďaleké bájne Sitno. Rovnako je to v prípade desiatok ďalších miest, keďže mnohé z nich majú to šťastie, že ležia pod ochranou nejakého vrchu. Aký je teda vzťah vrchov a miest z pohľadu lingvistiky?

Jazyk

Oľga Škvareninová, jazykovedkyňa a lektorka slovenského jazyka na Inštitúte slavistiky Viedenskej univerzity, hovorí: „Človek sa niekedy vyjadruje tak, že jednoslovný názov nahradí viacslovným opisom. V ňom vypichne charakteristickú črtu pomenovaného javu.

Slovensko tak nazývame aj krajinou pod Tatrami, Holandsko zasa krajinou tulipánov, Fínsko krajinou tisícich jazier. Namiesto Bratislava sa používa aj spojenie krásavica na Dunaji, Trenčín je mestom módy, Prešov metropolou Šariša, Viedeň mestom valčíkov.“

Oľga Škvareninová spresňuje, že v spomenutých príkladoch ide o perifrázu, čiže o opisné pomenovanie. „Perifráza slúži ako prostriedok na ozvláštnenie textu a často sa používa na vyjadrenie zveličovania, hádanky, zjemnenia,“ povedala.

Šírenie perifrastického pomenovania miest pod Dubňom, Zoborom či pod Urpínom podľa nej vo veľkej miere súvisí so športovou terminológiou: Žilina, Banská Bystrica i Nitra hrajú v súčasnosti najvyššiu slovenskú súťaž v dvoch najpopulárnejších športoch u nás – v hokeji a vo futbale. To môže napomôcť to, že opisné názvy týchto miest sa stali všeobecne známymi, či aspoň známejšími.

Fanúšik určite nemá s takýmto nepriamym pomenovaním mesta nijaký problém. Hlavný podiel na tom, či vieme, kde sa nachádzajú mestá pod Dubňom, Urpínom, Zoborom či Paradajzom, alebo ktorá je krajina pod Kilimandžárom, však majú naše vedomosti zo zemepisu a to, ako často spomenuté opisné názvy používajú médiá. Nielen tie športovo zamerané,“ dodala.

Tajomstvá Urpína

S malým nadsadením možno považovať Urpín za trochu protekčný vrch. Hoci Banská Bystrica je kopcami obkolesená zo všetkých strán, Urpín má svojské výsady. Meria síce iba niečo cez päťsto metrov, no jeho veľkosť sa dá ťažko zmerať nadmorskou výškou. Je veľký srdcom, pohnutou históriou i spormi o to, ako by mal vyzerať v budúcnosti. Obyvatelia Banskej Bystrice viackrát ukázali, že sú naň veľmi citliví a každý zásah do Urpína prežívajú takmer tak, akoby sa malo stavať v ich vlastnej záhrade.

Naposledy to dokázali niekoľkými petíciami proti plánovanej výstavbe rezidenčných viliek na kalvárii. Kalvária, ktorú postavili ich predkovia v dolnej časti Urpína, žiadali zachovať ako ojedinelé sakrálne dielo, priamo nadväzujúce na prírodné prostredie. Rovnako sa mnohým Banskobystričanom nepozdávalo, keď súkromní majitelia odlesnili spodnú časť Urpína smerom od Zvolena.

Práve tú, ktorá je najlepšie viditeľná od hlavnej cesty. Na tejto zvláštnej plešine sa pred poslednými voľbami do zastupiteľstva samosprávneho kraja dokonca objavili plagáty blízke novej strane kontroverzného Mariána Kotlebu, bývalého šéfa Slovenskej pospolitosti. To mnohí obyvatelia Banskej Bystrice rozdýchavali iba ťažko.

obr_1.jpg

Urpín je kopec nie príliš vysoký, zato veľký srdcom, pohnutou históriou i spormi
o to, ako by mal vyzerať v budúcnosti. Banskobystričania oň bojujú aj petíciami
proti vilovej výstavbe. Urpínom sa hrdí miestne pivo a chlapci spod Urpína kopú aj
korčuľujú v najvyššej ligovej súťaži

Bielizeň na šnúre sa k rozjímaniu nehodí

Barokovú kalváriu zo 17. storočia, ktorá sa nachádza na úpätí Urpína, obnovila cirkev iba nedávno. Cenná sakrálna pamiatka dlhé roky chátrala, a tak sa jej citlivá obnova stretla s pozitívnym ohlasom. O to väčšie bolo sklamanie, keď biskupský úrad prišiel s myšlienkou pustiť sa do ďalšej fázy budovania kalvárie. Tá už nezahrnovala obnovu pôvodných stavieb, ale počítala s výstavbou nových, moderných objektov.

Okrem vzdelávacieho inštitútu a Domu svätej Marty plánovala cirkev aj výstavbu rezidenčných viliek. Pre mnohých ľudí bola nepredstaviteľná skutočnosť, že kým bude človek rozjímať pri niektorom zo zastavení, kúsok od neho sa bude sušiť na šnúre bielizeň alebo k nemu doľahne zvuk práčky či televízora.

Stavebný úrad mesta nakoniec návrh na vydanie rozhodnutia pre stavby zamietol, no Banskobystričania, a hlavne petičný výbor za zachovanie kalvárie, ostali v strehu. Nie je isté, či sa po prepracovaní projektu opäť neobjavia snahy dostať na kalváriu novú výstavbu.

S lampiónmi dolu Urpínom

Historička architektúry Klára Kubičková, ktorá sa pred časom postavila na čelo petičného výboru, hovorí, že budúcnosť Urpína by sa mala riešiť citlivo. „Urpín by si zo strany mesta určite zaslúžil väčšiu pozornosť. Tá sa však netýka výstavby, ktorá by prírodné prostredie mohla narušiť,“ povedala. Obnovu by si podľa nej zaslúžili serpentíny smerom od Malej stanice či obnova lesoparku.

„Zachovanie a skultúrnenie prírodného prostredia by malo byť prvoradé. Urpín už skúmali odborníci aj z hľadiska geomantie, teda vyžarovania pozitívnych síl Zeme. V mnohých krajinách sveta je na tom založený aj nový druh turizmu,“ povedala.

Výsledky podľa nej ukázali, že Urpín patrí k takzvaným silovým miestam, kde môže človek načerpať novú energiu. Urpín však pre ňu znamená aj návrat do detstva: „Nie som rodená Banskobystričanka, ale na Urpín chodím už päťdesiat rokov. Nezabudnuteľné bývali oslavy dňa detí hore na Vartovke, keď sme sa so zažatými lampiónmi predierali dolu lesom,“ povedala.

Urpín ako rozprávka bez konca

Silný citový vzťah k Urpínu cíti aj rozprávkar Karol Langstein, ktorý napísal pre deti dva diely obľúbených Banskobystrických šibalstiev. Zablúdil v nich do histórie mesta, ktorú chcel priblížiť malému čitateľovi príťažlivou formou. Príbehy sa odohrávajú na hranici bdenia a snov, spisovateľov vzťah k Urpínu je však skutočný.

Nemohol ho obísť ani v jednej zo svojich rozprávok. Jej námet čerpal z historickej skutočnosti, podľa ktorej bola kedysi na Urpíne osada rovnakého mena. Jej obyvatelia sa zrejme venovali pastierstvu či uhliarstvu a vlastnili ju zemianske rodiny. Osudy jej vzniku a zániku dodnes nie sú presne známe.

„Pre mňa bol tento kopec už od detstva miestom, ktorého som sa chcel symbolicky dotknúť, vyjsť naň a rozhliadnuť sa z neho. Nič sa na tom nezmenilo ani dnes,“ povedal. Zakaždým na neho pri návrate zo zahraničia silno pôsobí moment, keď sa smerom od Zvolena začína po pravej strane Hrona tento kopec vynárať a spolu s ním na opačnej strane veže banskobystrických kostolov. Urpín je pre neho synonymom domova.
„Obyvatelia mesta majú tento vrch v srdci. Nie náhodou sa objavuje na mnohých obrazoch či bankovkách,“ hovorí.

obr_2.jpg

Žilina akoby bola vrastená do svojho Dubňa, z námestia sa naň dá kameňom
dohodiť. Žilinský exprimátor Slota chcel na kopci vztýčiť obrovský dvojkríž, vyzbierať
päťsto miliónov naň sa mu však nepodarilo. Na futbalistov spod Dubňa si po
nedávnom výprasku v Lige majstrov vymysleli fanúšikovia aj vtip: Ktoré mužstvo je
lepšie Shalke 04 alebo Žlina 07?

Atómové diskotéky pod Urpínom

Urpín sa prvýkrát spomína už v období stredoveku, no svoj význam nestratil dodnes. V 16. storočí tu postavili vartovku ako súčasť protitureckého obranného systému, neskôr ju prestavali na vyhliadkovú vežu. V súčasnosti tu stojí hvezdáreň. K najcennejším sakrálnym stavbám patrí nielen baroková kalvária, ale aj neskorobaroková kaplnka pri Malej stanici.

Na severnej strane vrchu ostali zreteľné pozostatky stredovekých lomov, vápence z Urpína sa využívali na stavby mnohých banskobystrických domov. Ťažké kusy hornín vraj nosili do mesta odsúdenci. Zaujímavosťou je nepochybne aj to, že do srdca Urpína vyrazili za socializmu protiatómový kryt. Krátko po roku 1989 sa v nevyužitom kryte krátky čas konali diskotéky.

Malo to svoju výhodu, zvnútra hory neprenikol von ani najmenší hluk. Zábavychtivá a často aj mierne podgurážená mládež však robila neporiadok v jeho okolí, a tak diskotéky stopli. Dnes kryt opäť slúži výhradne pre potreby civilnej ochrany.

Sovietske jednotky číhali na Dubni

Žilinský vrch Dubeň možno nemá takú pohnutú históriu ako Urpín, ale pre mesto a jeho obyvateľov znamená veľa. Z centra Žiliny ho máte ako na dlani a platí to aj obrátene. Strategickú polohu Dubňa, ktorého názov je zrejme odvodený zo staroslovenského pomenovania mesiaca apríl, si v roku 1968 dobre uvedomovali aj sovietske okupačné vojská. Historik Marián Mrva z Centra pre dejiny Žiliny a dejiny drotárstva Facta Non Verba povedal, že tu mali pre prípad odporu Žilinčanov rozmiestnené zálohy.

„Na úpätí vrchu sa tiež v rokoch 1848 – 1849 uskutočnili boje slovenských dobrovoľníkov na čele s Hurbanom a Štúrom,“ dodal. Výhľad z mesta na Dubeň si uvedomovali aj socialistickí partajníci, ktorí tu nechali postaviť obrovitý symbol päťcípej hviezdy a počas veľkých propagandistických sviatkov ho rozsvecovali.

Na Dubeň s repelentom

Bývalý primátor Žiliny Ján Slota mal s Dubňom tiež veľké plány. Na obrovský dvojkríž na jeho vrchole chcel vyzbierať pár rokov po nežnej revolúcii rekordných päťsto miliónov korún. Roduverní Slováci by navyše k dvojkrížu nemuseli chodiť kusisko cesty po svojich, ale vyviezla by ich tam lanovka.

Časy sa, našťastie, zmenili, Slotov dvojkríž dodnes nestojí, no lanovka na Dubeň je vo výhľade stále. Potvrdil to hovorca mesta Martin Barčík: „V novom návrhu územného plánu je lanovka, vyhliadka so zázemím a hvezdáreň. Celý Dubeň je súčasťou žilinských lesoparkov.“

Na svoj vrch sú obyvatelia Žiliny citliví, hoci na športové účely viac využívajú blízky vrch Stránik. Sú na ňom lyžiarske vleky a darí sa tu závesnému lietaniu. Dominantou mesta však navždy zostane Dubeň. Keď sa na ňom v roku 2003 objavil neobyčajný veľkorozmerný nápis, časť obyvateľov bola pobúrená a niektorí to vzali ako recesiu.

Ktosi sa totiž rozhodol parodovať známy nápis v Hollywoode, a tak na Dubni svietila zvláštna prešmyčka. Namiesto Hollywood sa tu objavil nápis Holy Ud. Koho chceli autori nápisu v tom čase karikovať, ostáva dodnes záhadou. Mimochodom, ak by ste sa rozhodli prísť na Dubeň po turistických značkách, pribaľte si repelent. Vrch s okolím patrí k známym ohniskám kliešťovej encefalitídy na Slovensku.

obr_3.jpg

Cestou z Bratislavy na Bystricu je Zobor prvý dominantný vrch
a vysielačku na ňom vidno z diaľky. Na úpätí je posiaty vinicami a vilová
štvrť na Zobore je túžbou mnohých Nitranov. Aj tímy spod Zobora často
spomínajú športoví komentátori

Pod ochranou sopky

Keď sa povie Štiavnické vrchy, väčšina z nás si v mysli vybaví legendárne Sitno. Najznámejšia povesť hovorí o tajomných rytieroch, ktorí žijú v jeho útrobách a z vrchu vyjdú až v čase najväčšej núdze. So Slovenskom zrejme ešte tak zle nebolo, keďže rytieri si v skalnom masíve spokojne spia ďalej.

Sitno je však od samotnej Banskej Štiavnice trocha bokom a priamo nad mestom sa vypína mohutný Paradajz. Jeho výbežky rovnomerne klesajú priamo do stredovekého centra a na jednom z nich postavili v stredoveku aj impozantný Starý zámok.

Riaditeľ Slovenského banského múzea Jozef Labuda má ako archeológ a historik k tomuto vrchu mimoriadny vzťah: „Kopec nad baníckymi osadami pomenovali v 12. storočí nemeckí baníci. Rudy zlata a striebra v jeho tesnej blízkosti vystupovali na povrch.“ Išlo o významné žily Špitaler, Bieber či Terézia, ktoré priniesli mestu prosperitu na dlhé desaťročia. V 13. storočí sa pod vrchom sformovalo kráľovské banské mesto s privilégiami.

„V 18. storočí a možno i skôr na ňom Štiavničania vztýčili Kristov kríž. V roku 2006 ho ich potomkovia zhotovili nanovo, dopravili sem a posvätili. Na ochranu a útechu obyvateľov mesta a jeho návštevníkov,“ hovorí Jozef Labuda.

Dnes je tento dominantný vrch, ktorý kraľuje mnohým historickým vedutám Štiavnice, súčasťou geoparku. Približuje vývoj obrovitého stratovulkánu, ktorý patril svojou mohutnosťou k najväčším sopkám na starom kontinente. Nie náhodou sa hovorí, že Štiavnica vďačí za svoju výnimočnosť faktu, že leží v bývalom kráteri sopky. Tá štiavnická bola doslova obor. Priemer kaldery dosahoval osemnásť až dvadsaťdva kilometrov, pričom čnela do výšky štyroch kilometrov.

Lanovkou sa už na Zobor nedostanete

Nech sa blížite k Nitre z ktoréhokoľvek smeru, už z diaľky vám zrak zablúdi k mohutnému Zoboru. Ten síce dosahuje nadmorskú výšku necelých šesťsto metrov, ale vďaka tomu, že sa dvíha z pahorkatinovej krajiny, pôsobí omnoho mohutnejšie. Generácia dnešných štyridsiatnikov si možno s nostalgiou spomenie na školské výlety, ktoré sa neobišli bez výletu lanovkou na Zobor.

Prístup lanovkou existoval do roku 1994. Hovorca mesta Nitra Andrej Jančovič hovorí, že nádej na novú lanovku stále žije: „Sedačky, oceľové podpery a betónové pätky sú demontované, mestské zastupiteľstvo však schválilo zámer, na základe ktorého môže mesto uskutočniť výzvy pre spoluinvestorov tejto akcie a tvorbu štúdií realizovateľnosti.“ Názory na výstavbu novej lanovky sa však rôznia. Hlavne pre ochrancov prírody by mohla byť rušivým zásahom do prírodného prostredia.

Archeologický a prírodný skvost

Zoborom sa v Nitre nazýva nielen vrch, ale aj jedna z najkrajších mestských častí, kedysi samostatná obec. Vrch je na svojom úpätí posiaty vinicami a vilová štvrť na Zobore ostáva tajnou túžbou mnohých obyvateľov Nitry.

Vrch je turistickým lákadlom pre prírodné zaujímavosti, ale tiež ako archeologická lokalita. Predvrchol Zobora, nazývaný Pyramída, ponúka nádherné výhľady do širokého okolia, pri dobrej viditeľnosti dovidieť až do Maďarska. Hovorca mesta spomenie ako zaujímavú prírodnú atrakciu Zoborskú lesostep, ktorá patrí k najteplejším a najsuchším miestam na Slovensku.

K najznámejším archeologickým pamiatkam patrí hradisko Zobor, ohraničené obranným valom, dlhým takmer dva kilometre. Vznik hradiska sa datuje do neskorej doby bronzovej, pričom najstaršie osídlenie je spojené s ľudom lužickej kultúry. V období Veľkej Moravy tu mohlo byť refúgium. Hradisko však slúžilo nielen ľuďom v dávnej minulosti, no v období holokaustu tu vinohradníci z okolia vybudovali prístrešok, kde ukrývali prenasledované osoby.

K zaujímavým archeologickým lokalitám patrí aj torzo Kláštora svätého Hypolita či Svoradova jaskyňa. V jedenástom storočí tu žil známy pustovník, ktorý pravdepodobne pochádzal z Poľska a ktorý je dnes jedným z patrónov Nitrianskej diecézy. Na územie dnešného Slovenska prišiel okolo roku 1020 a v Kláštore svätého Hypolita prijal rehoľné meno Andrej.

Žil utiahnuto a veľmi skromne v jaskyni neďaleko kláštora. Sem pravidelne prichádzal na bohoslužby, volil však skôr osamelý život ako spoločenstvo. So svätým Svoradom veriaci spájajú silnú vieru, sebazapieranie a tvrdý pôstny život. Podľa legiend zvykol štyridsaťdňový pôst prežívať aj tak, že si na každý deň vyčlenil jeden orech.

Najčítanejšie na SME Cestovanie


Inzercia - Tlačové správy


  1. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách
  2. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  3. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  4. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  5. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  6. Atraktívnejšie učenie vďaka digitálnym technológiám
  7. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície?
  8. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy!
  9. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  10. Rastie nám pokrivená generácia?
  1. Poslanec Borguľa žiada vládu o podporu pre Bratislavu
  2. Otvorenie akademického roka 2017/2018 na EU v Bratislave
  3. Projekt Seberíniho: 60% vypredané ešte pred začiatkom kampane
  4. FSEV UK v Bratislave: Prax je súčasťou študijných programov
  5. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to)
  6. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni.
  7. Stačí len mechanické, alebo elektronické zabezpečenie vozidla?
  8. Exkurzia odborárov a absolventov SvF STU v Bratislave 2017
  9. Zvolen: Zvolenčania myslia na zabezpečenie svojich domovov
  10. Detské zúbky sú veda
  1. 6 dôvodov, prečo začať posielať peniaze cez VIAMO (a ako na to) 6 307
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 5 073
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 2 988
  4. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 2 490
  5. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 1 444
  6. Zľava 3000 € na 3-izbové byty v Jarabinkách 1 431
  7. JUDr. Barbora Sabó: Dobrý maklér šetrí čas, peniaze i nervy! 1 407
  8. Aký vplyv by mal konflikt v Kórei na vaše investície? 1 213
  9. Hyundai Tucson Shadow určite nezostane v tieni. 1 000
  10. Kedy sa refinancovanie oplatí? 909