V noci Bejrút stráca väčšinu jaziev a stáva sa očarujúcim mestom.
Infraštruktúra v štvrti Gemayzee - káble sú ťahané úplne nadivoko.
Vojnové spomienky sú na každom kroku.
Zrekonštruované námestie Place de l´Etoile podľa parížskeho vzoru. Hoci poisťovňa Generali tu pôsobila v 30-tych rokoch, architekti budovu po vojne obnovili aj s jej symbolom - kameným levom.
Holiday-Inn zažil už aj lepšie časy. Obývala ho sýrska armáda aj ostreľovači Hizballáhu. Jásir Arafat tu vyhlásil víťazstvo nad Izraelom, Ariel Šaron dva týždne na to víťazstvo nad Arafatom.
Dnes okupujú hotelové apartmány bejrútske holuby a popínavé rastliny.
Populárna ulica Hamra v moslimskej časti mesta.
Na nábreží Corniche opäť vyrástli luxusné hotely a administratívne centrá.
Klasické stredoveké trhoviská boli v Bejrúte úplne zničené. Na ich mieste dnes stoja moderné butiky.
Typický pohľad na Bejrút - staré vedľa nového.
V meste nájdete mnohé architektonické skvosty z koloniálnej éry. Túto budovu postavili francúzski a talianski architekti v štýle Art Deco.
Svojrázne suveníry pre turistov - politici so zbraňou v ruke.
Vo vnútri najväčšej mešity Mohammad Al-Amin, ktorú dal postaviť zavraždený premiér Rafik Harírí.
Hrob Rafika Harírího pripomína kult osobnosti.
Nočná prechádzka frontovou "zelenou líniou". V popredí rozstrieľaný kostol a mestské kino (vajíčko - "The Egg"). V pozadí vysvietená Harírího mešita.
Mestské kino zblízka. V strednej plechovej časti sa stále premieta, vo zvyšku sa konajú diskotéky v štýle Rave.
Bývalá frontová línia - celé bloky domov obýva len niekoľko jednotlivcov. Energiu si vyrábajú generátormi.
Napriek škodám je na domoch zelenej línie stále čo obdivovať. Bejrút nikdy nepatril medzi chudobné mestá.
Azda najrozšírenejšie vozidlo v celom Libanone je starý typ mercedesu.
Národný monument na námestí Martýrov nesie stopy po guľkách a granátoch.
Vykopávky rímskych kúpeľov v centre mesta.
Výhľad na Bejrút z mestečka Bejt Mery.
V historických budovách štvrti Gemayzee sa ukrýva množstvo miniatúrnych barov.
