Madagaskar je rozdelený medzi stúpencov prezidenta Ratsiraka a prezidenta Ravalomanana. Obaja majú za sebou aj svoju vlastnú armádu.
FOTO - TASR/EPA
„Na Západe prevláda názor, že Didier Ratsiraka a Marc Ravalomanana rozdelili našu krajinu na dve časti,“ šepká Hector Heremesy v prítmí prístavného baru v Mahajange na severovýchodnom pobreží Madagaskaru. „Nie je to pravda, od nepamäti tu žijú dve rozdielne národnosti, ktoré navyše obývajú rôzne časti ostrova.“
Hector má tmavohnedú pleť a - na rozdiel od väčšiny obyvateľov Mahajangy - rovné vlasy. „Som merina,“ hovorí pyšne. Merina je malgašské slovo označujúce potomkov ázijských prisťahovalcov, ktorí Madagaskar osídlili asi pred dvetisíc rokmi. „Moderní historici sa domnievajú, že sme sem prišli z Indonézie, ale nie sú si istí.“
Mahajanga je pritom typické africké mesto. Od pobrežia Mozambiku ju delí necelých štyristo kilometrov a väčšina jej obyvateľov pochádza práve odtiaľ. Od kontinentálnych Afričanov ich odlišuje len náboženstvo, ktoré tu definuje šesť mešít a výrazná arabská architektúra. V Mahajange žijú takmer všetci madagaskarskí moslimovia. Štatistiky hovoria o siedmich percentách populácie.
Hector sa sem prisťahoval začiatkom osemdesiatych rokov z hlavného mesta Antananariva. „V roku 1982, keď nás Ratsirakov socializmus priviedol na pokraj bankrotu, dozor nad finančnými záležitosťami na Madagaskare prevzal Medzinárodný menový fond (MMF). On ma sem poslal učiť angličtinu,“ vysvetľuje Hector. „Väčšina merinov tu ale žije už niekoľko generácií.“
Merinovia v Mahajange dlhodobo lobujú za liberalizáciu spoločnosti. V moslimskom meste otvárajú kiná, pijú alkohol a vzdelávajú ženy. Naposledy triumfovali v roku 1993, keď bol dlhoročný prezident Ratsiraka nútený prijať demokratické reformy. V slobodných prezidentských voľbách v decembri minulého roku s nadšením podporovali jeho súpera Ravalomananu. V moslimskom meste, ktorému imponuje Ratsirakov dôraz na verejný poriadok a ktoré ho preto dnes považuje za legitímneho víťaza prezidentkých volieb, merinovia čelia neistej budúcnosti. Množia sa tu správy o pouličných bitkách. Väčšina z nich sa odohráva pred prístavnými barmi v štvrti Abbatoir, kam svojich veriacich posielajú islamskí imámovia po večerných modlitbách.
Imám Muhammad Rafasika tvrdí, že merinovia v Mahajange demoralizujú moslimskú mládež: „Alkohol a prostitúciu sa v meste do takej miery nepodarilo rozšíriť ani Francúzom.“ Rafasika otvorene podporuje útoky na obchody v štvrti Abbatoir. Na záver jednej z kázní sa hrdo prihlásil k zodpovednosti za výbuch v rozhlasovej stanici, ktorá tu donedávna propagovala Ravalomananu.
Prezident Ravalomanana na jej rozhlasových vlnách hovoril o potrebe otvoriť tradične izolovaný ostrov západným investíciám. Ako prototyp budúcej prosperity ponúkal vlastný podnikateľský úspech. Jeho potravinárske impérium je na Madagaskare synonymom amerického sna. Imámovia v Mahajange si ho ale vykladajú ako hrozbu vo forme väčšej spotreby alkoholu.
„Dokážem pochopiť, prečo tunajší moslimovia nenávidia Ravalomananu,“ priznáva Hector. „Záhadou pre mňa zostáva len to, čím si ich mohol získať Ratsiraka.“ Hector dlhoročného prezidenta Madagaskaru vníma rovnako ako Západ: ako oportunistu, ktorý podporoval najskôr Francúzov, neskôr Sovietsky zväz, potom MMF a na záver veľmi neochotne aj demokratické reformy.
„Ratsirakovi ide len o osobnú moc,“ myslí si Hector, ktorý sa po pondelkovom výbuchu na tržnici pred vlastným domom bojí vrátiť do práce. „Miestni moslimovia to ale pochopia, až keď im tu v budúcnosti z recesie zakáže islam.“
Autor: Roman Lipták, Mahajanga, Madagaskar pre SME