S pasom do susedného palestínskeho mesta

nový systém izraelských zátarás. Má zabrániť teroristom vstúpiť na izraelské územie.

Keď sa dav tlačí na bariéru, izraelskí vojaci ho slzným plynom a nabitými puškami zatlačia späť. Až keď vojak pokynie rukou, môže jeden prejsť posledných 20 metrov pred priechodom. Potom musí ukázať preukaz, tašky a odpovedať na otázky. Často je vyzvaný, aby si vyzliekol šaty. Pod nimi by mohol pašovať bombu. Platí to aj pre tisícky detí, ktoré takto chodia denne do školy.

Izraelská armáda rozdelila západný breh Jordánu na osem kúskov územia - okolo Hebronu, Betlehema, Ramalláhu, Jericha, Nábulusu, Džanínu, Tulkarímu a Kalkilíje. Keď chce Palestínčan prejsť z jedného do druhého celku, ktorý pritom patrí palestínskej autonómii, potrebuje špeciálne povolenie od tajnej služby Šin Bet. Pas musí každý mesiac obnovovať. „Žijeme teraz ako v zajateckom tábore. Ďalším krokom bude asi deportácia,“ hovorí šéf vydavateľstva v Ramalláhu.

Palestínska organizácia LAW na ochranu ľudských práv to prirovnáva k apartheidu v Južnej Afrike, kde boli černosi zatvorení v rezerváciách.

Takéto rozdelenie na „kantóny“ ničí možnosti rekonštrukcie palestínskeho hospodárstva. Donori odchádzajú, obchodovať za takýchto okolností je ako rovno vyhodiť peniaze. Ťažko sa dá predstaviť napríklad príprava volieb.

Obmedzenie cestovania platilo počas celej intifády, teraz však Izrael stavia ploty, blokuje všetky východy z ohradených oblastí a vydáva akési víza. Denník Palestiniam Chronical napísal, že o tom aj oficiálne upovedomil palestínsku samosprávu. Tá tvrdí: Izrael chce blokádu inštitucionalizovať. Izrael sa naopak obhajuje, že povolenia nariadil z humanitátnych dôvodov a považuje ich za „uvoľnenie blokády“.

Betónové panely a plot vyrástli aj medzi židovskou osadou Gilo a arabskou Bajt Džalá na okraji Jeruzalema. Rodina Darvišovcov sa ocitla na zlej strane plotu, ktorý ju odrezal od Bajt Džalá. Nemôžu však vstúpiť ani do Jeruzalema, veď sú obyvateľmi palestínskej autonómie.

Rodina Hazinovcov z Betlehema sa podujala absolvovať byrokratickú procedúru, aby mohla odcestovať na svadbu do Ramalláhu. Nina Hazimová sa odviezla na izraelské stanovište, kde si vyplnila všetky papiere. Potom podľa AP čakala tri dni na povolenie, ktoré obsahovalo každučký detail cesty. I tak cesta do Ramalláhu trvala tri hodiny, trikrát viac ako obyčajne. Museli prejsť cez tri kontrolné stanovištia a prehľadali ich na každom.

(kl, reuters, čtk)