cesty ponúkol, takmer zmaril všetky naše plány.
Slnko zapadalo za dominantu mesta - obrovský hrad s hradbami a vežami - a tak oranžovoružové pozadie dalo vyniknúť čiernej siluete hradu. Ako v bábkovom divadle. Bol to jeden z tých momentov, ktoré vám utkvejú v pamäti zrejme navždy. Pragmatizmus vtedy zvíťazil, ale po desiatich rokoch bolo jasné, že cesta na Pyrenejský polostrov povedie práve cez Carcassonne.
Tajomní katari
Kraj pod Pyrenejami je z oboch strán - španielskej aj francúzskej - nádherný a divoký zároveň. Priamo z hôr sa cesta prudko zvažuje k úrodným vinohradom a záhradám.
Juhofrancúzskej oblasti Languedocu však dodáva šmrnc aj tajomná história katarov, ktorej bol aj Carcassonne súčasťou. A, samozrejme, legenda o svätom gráli.
Katari boli heretici, a špeciálne tých juhofrancúzskych zvykli volať aj albigénci - podľa mesta Albi neďaleko Toulouse, kde mali svoje centrum.
Katari sa začali rozširovať okolo roku 1000 a o necelých dvesto rokov neskôr už oficiálna cirkev proti nim brojila.
Dôvodom bola ich tvrdohlavosť a neochvejná viera v dualizmus a ženský princíp v náboženstve. Duchovnými tak boli aj ženy. Ježiša považovali za proroka a smrteľníka, neuznávali ukrižovanie. Odmietali krst aj prijímanie, viedli asketický život.
Dosť dôvodov na to, aby pápež Inocent III. proti katarom vyslal v roku 1209 križiacku výpravu. Za takmer štyridsať rokov bojov križiaci postupne porazili všetky pevnosti a mestá a vyvraždili takmer všetkých katarov.
Ako posledná v roku 1244 padla horská pevnosť Montségur a viac než dvesto albigéncov, ktorí sa odmietli vzdať svojej viery, hromadne upálili. A práve k Montséguru sa viaže legenda o svätom gráli. Mali ho za jeho hradbami ukrývať katari - dostal sa k nim od Márie Magdalény, ktorá utiekla aj s Jozefom z Arimatie do južného Francúzska.
Po dobytí hradu križiaci prezreli každú skalu a jaskyňu naokolo, ale grál nenašli. Povesť vraví, že večer pred kapituláciou zlanili štyria katari aj s pokladom, ktorým mal byť práve grál, a ušli. Je možné, že ho ukryli v niektorej zo stoviek jaskýň.
Nájsť sa ho pokúšali celé stáročia a v minulom storočí po ňom vo veľkom pátrali aj nacisti.
Mohutné hradby
Nielen na prvý, ale aj na druhý pohľad je stredoveký Carcassonne obrovský a majestátny. A tak nám prišlo čudné, že vydržal len pätnásť dní križiackeho náporu. Stojí síce na malom kopci, ale napriek tomu sa zdalo čudné, že by také masívne dvojité hradby dobyli po takom krátkom čase, ale dôvodom kapitulácie bol skôr nedostatok vody.
Carcassonne zrejme založili Kelti, neskôr rozšírili Rimania. Pôvodné hradby z tretieho storočia tvoria ešte dnes základ vnútorného okruhu okolo hradu. Prešli rukami Gótov, Arabov a po dobytí križiakmi pripadol francúzskym kráľom.
V tom období bol Carcassonne hraničným mestom, ale po pričlenení Roussillonu k Francúzsku v polovici 17. storočia jeho význam upadol a hrad chátral.
Zachránil ho o takmer sto rokov neskôr architekt Viollet-le-Duc, ktorý ho zrekonštruoval. Tak, ako ho poznáme dnes. Od roku 1997 je na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.
Nie hrad, ale stredoveké mesto
Mesto, ktoré bolo po stáročia pod hradbami, sa postupne rozvíjalo a dnes je z neho čarovné mestečko s uličkami plnými remeselníckych dielní, kaviarní, obchodíkov a trhmi.
Z centra musíte k hradu prejsť po starom moste, odkiaľ urobíte prvé skvelé fotky, a potom musíte vyšliapať niekoľko stoviek metrov.
Už z chodníka okolo hradieb vidno, odkiaľ boli múry dostavané a kde sú pôvodné - približne posledná tretina múrov je nová - aj so strechami.
Našinec zvyknutý chodiť po hradoch a zrúcaninách očakáva pri hlavnej bráne pokladnicu a prípadne nejakého strážnika. Avšak keď sme prešli cez padací most k bráne, čakalo nás prekvapenie. Žiadna kasa, žiadny esbéeskár, ale vstup voľný. Za dvojitými hradbami to totiž žije.
Nájdete tam kompletné stredoveké mesto, kde sú ulice vykladané kameňmi, čo dom, to obchod alebo kaviareň alebo reštaurácia. Je ich tam oveľa viac ako pod hradbami. A neuveriteľné množstvo turistov.
V obchodíkoch kopec suvenírov, nezmyselných aj takých, ktoré by ste si možno kúpili - ručne vyrábané mydlá, obrusy, uteráky, osušky, vyrezávané taniere, popolníky, ale aj krásna keramika či krajinkové obrazy.
V sklených pohároch predavači ponúkajú miestne džemy, lekváre, med, víno, likéry, neuveriteľne lákavo naukladané koláče, ale aj fazuľovú špecialitu podľa starého receptu, ktorá vyzerala ako už raz zjedená a neboli sme si istí, či si niekto niečo také nevábne už niekedy kúpil. A na všetkom, na čom sa dá, svieti katarský kríž.
Hrad Carcassonne
Samotný hrad, v ktorom žili páni Carcassonnu, nie je obrovský. Ale rozhodne podporuje teórie o asketickom živote katarov. Určite ta nenájdete zlatom vykladané štuky, ani postele s baldachýnom.
Naopak, kamenné steny, drevené dlážky, nábytok takmer žiadny. V jednotlivých miestnostiach však nájdete aj pôvodnú freskovú výzdobu, nechýbajú kamenné gule z diel, ktorými križiaci ostreľovali hradby, náhrobné katarské kamene.
Prehliadková trasa vedie naprieč celým hradom, poprepájaným drevenými prechodmi a vežami.
Práve z veží je panoramatický výhľad na celé mesto a okolie, aj na Baziliku sv. Nazarina, ktorá je súčasťou stredovekého mesta.
V spojení s poznaním histórie pôsobí Carcassonne magicky. Najmä mestečko má síce živú, ale v niektorých zákutiach, kde je o niečo tichšie, aj tajomnú atmosféru.
Prechádzka po chodníku medzi dvojitými hradbami patrí tiež medzi tie nezvyčajné, ale odporúčame ju skôr ráno alebo večer. V horúčavách tam stojí vzduch a asi by ste nechceli byť žiadnym dobyvateľom. Veď si predstavte, že konečne prerazíte jedny hradby a druhé, rovnako mohutné, vás čakajú. Ale ako turistovi vám tam bude príjemne.
