Oktoberfest je ten najmenej výstižný názov pre skutočnú podobu tohto podujatia. Mimoriadne navštevované pivné slávnosti - odhady kolíšu medzi piatimi až ôsmimi miliónmi účastníkov - by sotva dostatočne charakterizoval oveľa výstižnejší názov - pivné orgie. A tie sa začali v sobotu 18. septembra a potrvajú do 4. októbra.
Kto osobne nezažil Oktoberfest, nemôže ani približne vedieť, ako vyzerá gastronomické peklo. V čase konania tejto monštruóznej akcie prúdia do Mníchova davy návštevníkov, ktorých jediným cieľom je zúčastniť sa neuveriteľnej žranice a bezbrehej konzumácie piva medzi lunaparkovými kulisami v bavorských farbách.
Autá, pravidelné dopravné spoje, zájazdové autobusy, špeciálne vlaky aj charterové lietadlá privážajú nových návštevníkov i mnohoročných štamgastov. Mnohí z nich pre vyťaženosť ubytovacích zariadení dochádzajú zo širokého okolia Mníchova - často aj z viac ako stokilometrových vzdialeností.
Ohromný biznis
Najluxusnejšie hotely aj turistické ubytovne tých najnižších kategórií vtedy strieľajú ceny od pása, a ani násobky bežných cien nie sú dôvodom na neobsadenosť. Finančnú žatvu majú vtedy aj taxikári - tí tam bývajú hádam jediní triezvi - a k cene odvozu si občas musia pridať aj nemalý upratovačský príplatok. Obrovské pivárne v Starom meste sú iba slabučkou náhradou pre tých, ktorí sa nedostali do preslávených stanov centra Oktoberfestu na Tereziánskej lúke.
Na rozlohe približne dvadsiatich futbalových ihrísk tam počas festu vzniká mamutí zábavný park. Strelnice, kolotoče všetkých rozmerov a rýchlostí, najbláznivejšie tobogany, katapulty, bludiská, strašidelné domy, šejkre a obrovské parkovisko pre autobusy. A stovky stánkov s bavorskými zabíjačkovými špecialitami, sladkosťami, cukrovou vatou a všeličím nezmyselným aj zmyselným. A medzi tým niekoľko obrovských stanov s veľkosťou zimného štadióna. Každý reprezentuje svojho sponzora - niektorého z najznámejších bavorských pivovarov.
Stany cez deň
Záujem o miesta v stanoch je enormný. Skutočnosť, že do každého stanu sa vojde približne 2500 návštevníkov, vyzerá ohromujúco iba do momentu, keď si uvedomíme, že miesta v nich sa snaží získať denne okolo 300-tisíc návštevníkov. Tie sa rezervujú aj rok dopredu, platí sa vysoké vstupné a návšteva je časovo limitovaná. Návštevníci, ktorí si zaplatia posedenie s povinnou konzumáciou na určitý čas, nemajú nárok zostať v stane dlhšie - ich miesta sú už dávno predané ďalším záujemcom.
Hlavným programom je nekontrolovaná konzumácia a dôsledné prekračovanie pitného režimu. Na vyvýšenom pódiu k tomu hrá bez prestávky (polo)živá hudba. To je však stále ešte iba nevinný žurnál pred hlavným večerným programom. Ešte počuť hudbu, ešte sa dá takmer voľne pohybovať, dokonca aj dýchať. A ešte vám nikto nestojí v tanieri.
Stany večer
Navečer, keď sa Tereziánska lúka vďaka tisíckam blikajúcich žiaroviek a kinetickým neónovým pútačom lunaparkových atrakcií začína meniť na tokijskú Ginzu, Hongkong, Disneyland, Reno a Las Vegas dokopy, vtedy, keď ju začínajú opúšťať rodiny s deťmi a zopár zájazdov, ktoré majú pred sebou ešte niekoľkohodinovú cestu za ubytovaním, nastupuje posledná zmena. Tí, ktorým sa podarilo rezervovať si miesta v stanoch a tí, čo dúfajú, že by sa im mohlo pošťastiť dostať sa dnu.
Prichádzajú najrozličnejšie postavičky, ktoré už majú jednu zmenu za sebou, rozjarené partie, zatiaľ ešte pomerne príťažlivo vyzerajúce dvojice v replikách bavorských krojov, typickí futbaloví fanúšikovia - metrákoví hromotĺci s neuhasiteľným hladom, smädom a hlasovým fondom, nasprostastým výrazom a ešte sprostejším slovným prejavom, pitoreskné a ťažko zaraditeľné dvojice a aj nemálo travestitov. Ale aj študenti, úradníci, podnikatelia, ľudia zo šoubiznisu či manažéri.
V podstate je potom v stanoch už možné všetko, ale základný scenár je asi takýto: dnu sa vďaka nekompromisnej ochranke nedostane bez lístka nikto. Prečo je tam teda absolútne (ale absolútne!) preplnené?
A to tak, že napriek skutočnosti, že polovica hostí stojí už od deviatej aj na stoloch, musia čašníčky roznášať objednané jedlo a pivo s pomocou špeciálnych rozrážačov. Všetci sa pohybujú v rytme hudby - celý stan jedným smerom a späť.
Stoly sú okrem ľudí plné aj piva, jedla, odpadkov a ohorkov.
Dychovková seansa
Napriek tomu, že vás dychovková produkcia zrejme vôbec neoslovuje, je jedinečný zážitkom vidieť päťdesiat- až šesťdesiatročných chlapov s chlpatými nohami v krátkych kožených "léderhozniach" s rázporkami typu padacieho mosta, ako celé hodiny podávajú nadľudské inštrumentálne a spevácke výkony.
Vôbec neprekáža, že pre štrnganie pohárov a príborov, rozprávanie, hulákanie a opilecké výstupy ich vlastne takmer ani nepočuť. Základom je rytmus a ostatné aj tak spoľahlivo prekričia, prechrčia a prehulákajú hostia. Tí sa celé hodiny absolútne spoľahlivo chytajú od prvého tónu na každú odrhovačku.
Od notorických šlágrov typu Rosamunde cez bavorsko-tirolské jódlovačky až po DJ Ötziho a Modern Talking.
Najobľúbenejšími odpaľovačkami sú mníchovské klubové a nemecké i celosvetové štadiónové hymny a fanúšikovské chorály.
Bavorské bezvedomie
Isto existujú vyrovnávacie mechanizmy medzi dosiahnutou úrovňou a prirodzenou živelnosťou. Po určitom čase vývoja a dosiahnutí istého stupňa prosperity sa zákonite objavujú aj ventily rozvinutých spoločností. Mnoho Škandinávcov si dopraje aspoň cez víkendy návrat k najlepším pohanským tradíciám, medzi potenciálnymi samovrahmi utekajúcimi pred býkmi v španielskej Pamplone býva aj nemálo špičkových manažérov, no a na Oktoberfest do Mníchova sa masovo chodí za bavorským bezvedomím.
A relatívne triezvi návštevníci vyzerajú zrazu ako exoti. Zato sú však odmenení možnosťou sledovať žánrové obrázky - na nemecké pomery zrazu neobyčajne komunikatívnych ľudí, vystresovaných policajtov a predovšetkým dámy a dievčatá spomedzi personálu i návštevníčok s nepriehľadnuteľne hlbokým bavorským výstrihom. Krv a mlieko. A pivo.
Autor: František Michlík