Dovolenka pri mori - to je pre našinca najmä vzdialenosť. Najbližším morom je, samozrejme, Jadran. Stačí prekonať necelých šesťsto kilometrov a ocitnete sa na chorvátskom polostrove Istria. Domáci o ňom s hrdosťou hovoria, že vonia. A toto tvrdenie vôbec
Redakcia SME
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
nie je nepravdivé.
Husté borovicové lesy, ktoré v horúčavách pod svojimi korunami udržiavajú teplo a vôňu zeme. Krovinaté porasty, v ktorých sa darí levanduli a rozmarínu. Na Istrii rastú aj mandľovníky a olivovníky, voňavá agáva či oleandre.
Istria obmývaná Jadranským morom má rozlohu len niečo cez tritisíc kilometrov štvorcových. Väčšina z nich pripadá Chorvátsku, o zvyšnú časť sa delí Slovinsko a Taliansko.
Taliansku v minulosti patril celý polostrov, o jeho ovládnutie sa snažili už Benátčania. Prechádzka istrijskými mestečkami sa stane prehliadkou typickej starej talianskej architektúry s pamiatkami z rímskych čias a stredoveku. Územie polostrova kedysi obývali Dalmatínčania, Liburi, Istrijčania a Veneti. Už Rimania nazvali miestne obyvateľstvo Histrijčanmi. Veľká snaha Benátčanov ovládnuť toto územie sa viaže predvošetkým k 10. až 14. storočiu. Na prelome 15. a 16. storočia prišli na toto územie Slovania a Avari. O Istriu mali záujem aj Rakúsko a Taliansko.
V novodobej histórii, po rozpade veľkej Juhoslávie, sa Istria stala súčasťou Chorvátska, no miestne obyvateľstvo sa stále prikláňa k možnosti stať sa súčasťou Talianska.
Dnes má Istria viac ako dvestotisíc obyvateľov a v jej vnútrozemí sa môžete stretnúť so staršími ľuďmi, ktorí hovoria len po taliansky. V severnej časti sa plynulo používa taliančina a chorvátčina a tak pri počúvaní miestnej rozhlasovej stanice moderátori bez problémov prechádzajú z jedného jazyka do druhého.
Vo vrchoch pohoria Učka (1399 m. n. m.) sa ukrývajú krásne kamenné mestečká, ktoré pôvodne vybudovali ako opevnenia. Nájdete tu rôzne mestá a mestečká. Dokonca aj také, ktoré má šesť obyvateľov. Nezabudli si dať zaviesť telefónnu búdku, ktorá jediná pripomína výdobytky modernej doby.
K najznámejším a turistami najnavštevovanejším mestám Istrie patrí Grožnjan. Mesto stálo na hranici vymretia, no zachránil ho projekt podporovaný UNESCO. Je určený mladým umelcom, ktorí sa tu stretávajú od mája do októbra. Vtedy sa premení na mesto talentov. Z celého sveta prichádzajú hudobníci, výtvarníci a tanečníci, aby tu predniesli svoje predstavy o súčasnom umení. Pre turistu sa tak ponúka možnosť prechádzok po historickom mestečku doplnenou tónmi hudby, alebo prehliadkou jednej z mnohých miniatúrnych galérií.
Deň môžete ukončiť na vinnej próbe - vo vínnej pivnici. V okolí je ich množstvo a miestni obyvatelia k vínku ponúkajú domácu šunku. Hrozno sa dopestováva na juhozápadných svahoch smerom od mora k horám. Kráľovnou medzi množstvom odrôd je istrijská Malvazia. Pochutnával si na nej aj rakúsky cisár František Jozef.
Z juhu Istrie - Kostajice vybudovali Istrijčania „vinsku cestu Bujštine“ - čo je vínna cesta regiónu Buje. Tá slúžila na prepravu vína smerom na sever do Umagu, odkiaľ sa po mori dostávalo do Benátskej republiky a na stoly milovníkov vína v celej Európe.
Pula je ozdobou Istrie
Žiaľ, len málo dovolenkárov na Istriji vyhľadáva historické pamiatky, ktorých je na polostrove viac než sedemtisíc. Ponuka miestnych cestovných kancelárií sa obmedzuje na plavby po mori a výlety do Benátok. Našťastie aspoň v Pule sa návštevníci zastavia pri prehliadke nezabudnuteľného kolosea, v ktorom sa počas sezóny konajú koncerty vážnej hudby. Ďalšou z pamiatok Puly je Herkulova brána s hlavou bradatého Herkula vo vrchnej časti.
Plavbou po Jadrane alebo cestou po súši môžete navštíviť Limský fjord, ktorý leží severne od Rovinju. Záliv dosahuje dĺžku až deväť kilometrov. Vznikol zaplavením krasovej jaskyne, ktorej strop sa neskôr zrútil. Darí sa tu najmä ustriciam a mušliam.
Ostrovy Malý a Veľký Brijun patria k najznámejším chorvátskym národným parkom, rovnako ako Plitvické jazerá či Kornati. Na Malom a Veľkom Brijune sa nachádza viac ako 680 druhov rastlín. Brijuni boli osídlené už v prehistorickom období. Počas rímskej nadvlády však zaznamenali najväčší rozkvet. Počas druhej svetovej vojny ich bombardovaním úplne zničili, no už zakrátko Brijuny opäť vybudovali a k pýche patrila predovšetkým zoologická záhrada. Žiaľ, až do roku 1984 boli Brijuny prístupné len pre vybraných. Ostrovy patrili k obľúbenému letovisku, kde odpočíval Josip Broz Tito a komunistickí pohlavári zväzovej Juhoslávie.
Okrem návštev pamiatok, prechádzkam, kúpania sa v mori vám môžu Istrijčania ponúknuť aj množstvo miestnych kulinárskych špecialít. V istrijskej kuchyni vynikajú najmä jedlá pripravené z darov mora.
