Každá vinárska krajina má svoje klenoty – oblasti, ktoré sa vďaka ich vínam vybavia aj bežným laikom. Medzi svetoznámymi oblasťami tak určite nebude chýbať francúzske Bordeaux či Champagne, talianske Toskánsko alebo španielska Rioja. Mnohí sa však musia oveľa hlbšie zamyslieť, ak majú pomenovať najznámejšiu nemeckú vinársku oblasť. Napokon si zrejme spomenú na Mozelu a jej svetoznáme rizlingy, ale málokto pridá ešte jej nemenej slávneho „brata“ zo severného brehu rieky Rýn – Rheingau. Ako dve komory jedného srdca bijú Mozela a Rheingau do rizlingového rytmu spolu s predsieňami rozloženými na svahoch nad blízkou Sárou, Ruwerom, Nahe alebo nad Mohanom.
Za päťdesiatou rovnobežkou
Vinič hroznorodý má dnes prirodzené rozšírenie od Stredozemného mora až po severnú hranicu mierneho pásma. A nebyť nemeckých rizlingov, tak by sa v encyklopédiách zrejme vytýčila ako hraničná 49. rovnobežka prechádzajúca cez Champagne. Až na päťdesiatej rovnobežke severnej šírky ležia podobne ako Krakov a Praha aj Mainz, kde sa rieka Rýn na svojej ceste do severného mora náhle stáča na západ, aby sa vyhla pohoriu Taunus, čo sa jej postavilo do cesty. Práve rieka Rýn a jej „správny“ smer vytvorili ideálne podmienky na pestovanie viniča, ktoré Rimania rozpoznali už pred dvetisíc rokmi.
Najmä na dolnom Rheingau sa svahy mimoriadne prudko zvažujú k vode odrážajúcej časť slnečných lúčov späť do okolitých vinohradov, ktoré skoro na jar získajú takto až takmer štyridsaťpercentnú „extra“ dávku slnečného žiarenia. Za päťdesiatou rovnobežkou je každý lúč dobrý a ideálne sú najmä južne orientované svahy s päťdesiatstupňovým sklonom, ktoré si už vyžadujú ručné obrábanie a zber. Práve z tejto časti Nemecka pochádza aj dnes už celosvetová odroda – Rizling rýnsky.
Na svahu záleží. Pojem „strmý svah“ sa stal jedným z kvalitatívnych označení
nemeckých rizlingov, pretože sklon vinohradu súvisí s výslednou kvalitou suroviny a vína
Kráľom aj bez trónu
Rizling rýnsky je kráľom bielych vín, jeho status má pevné historické korene a nie je módnou vlnou alebo marketingovou bublinou „a la“ Chardonnay. Na konci 19. storočia sa rizlingy z viníc Rýnu a Mozely predávali v New Yorku za ceny vín z najlepších polôh v Bordeaux. Pred druhou svetovou vojnou Schloss Johannisberg Riesling stál na Manhattane štyrikrát viac ako červené vína zo svetoznámych vinárstiev, ako sú Châteaux Latour, Margaux alebo Mouton-Rothschild.
Po vojne a priemyselnej „obnove“ nemeckých vinohradov a vinárstva sa aj na zahraničné trhy vyvážali hlavne sladké hity ako Liebfraumilch, Blue Nun a Schwarze Katze. Našťastie napokon zvíťazila nemecká hrdosť a snaha nadviazať na pôvodné tradície, a tak si vinári založili v roku 1987 Chartu – dobrovoľné združenie, ktorého cieľom bol dohľad nad kvalitou vína. Ďalšie sprísnenie prinieslo zavedenie kategórie – „Erstes Gewächs“ (prvý rast). V oboch prípadoch musia vína prejsť slepou degustáciou a na trh sa tak po označení dvojitými románskymi oblúkmi dostávajú iba rizlingy, ktoré sú viac než len zárukou kvality.
Heinrich Breuer v spolupráci s výskumníkmi z Geisenheimu pestuje vo svojich
vinohradoch rizling aj pôvodným spôsobom. Ako jeden z mála udržiava aj pôvodné
odrody, ako sú Orleans a Heunisch, z ktorého pravdepodobne vznikol Rizling rýnsky
Rizling má tisíc tvárí
Rizling sa v Nemecku pestuje na vyše 21-tisíc hektároch, pričom v oblasti Mozela zaberá 59 percent z 8981 hektárov a v Rheingau 79 percent z 3097 hektárov. Rizling rýnsky je odrodou, ktorá veľmi dôsledne odráža pôdu, na ktorej rastie, a do charakteru vína sa zapisuje terroir nielen celej oblasti, ale aj konkrétneho vinohradu, kde vinič rástol. Pôda má výrazný vplyv na buket a chuť rizlingov, pričom práve jednotlivé oblasti okolo Rýna a Mozely sa vyznačujú veľkou pestrosťou podložia.
Kým modrá bridlica obohacuje rizling o ovocné tóny, červená mu dáva skôr bylinné a korenisté chute a vône. Navzájom sa líšia rizlingy z vápenca, kremeňa, spraše či porfýru a to nielen v nose, ale tiež v chuti a dochuti, pričom niektoré z nich majú takú mineralitu, ktorá v nich takmer kryštalizuje. Rizling sa mení aj s vekom, dozrieva a veľké vína z jedinečných polôh a výnimočných ročníkov môžu zrieť aj desiatky rokov. A boli by ste prekvapení, že ani po viac ako desiatich rokoch sa ich buket nezredukoval iba na vôňu ľanového oleja či petroleja, ktoré sú typické pre staršie vína z Rizlingu rýnskeho.
V údolí Rýna sa jedinečné víno snúbi s miestnymi špecialitami v nádhernom
prostredí starostlivo „uprataných“ vinohradov
Nemci to s rizlingom vedia
Rizling je neuveriteľne flexibilný a k spoznaniu rizlingu sa údajne musí človek „prepiť“. Avšak až po spoznaní rakúskych a hlavne nemeckých rizlingov zistíte, že pitím väčšiny našich „riňákov“ by ste jeho skutočnú tvár nespoznali ani po treťom návrate z liečenia na Prednej hore. Nemeckí vinári sú majstri rizlingu a do tradičných technológií citlivo zapracúvajú nové metódy pestovania a výroby vína. Niektorí, ako napríklad Heinrich Breuer, oberajú ručne, na dvakrát podľa kvality hrozna a víno spracúvajú len v drevených šesťsto- alebo tisícdvestolitrových sudoch bez riadenia teploty a nadbytočných chemických a technologických zásahov.
Hoci pán Breuer presne vie, s akou cukornatosťou sa hrozno oberalo, a aký prívlastok by mohlo niesť víno – na fľaši ho nenájdete. „Nechceme mýliť a zavádzať zákazníkov prívlastkami, z ktorých kvalitu vína nevydedukujete. Preto ani pri degustácii neuvádzame ich základné analytické parametre – obsah cukru a kyselín. Veď nepijete analytiku, ale víno! Niektoré údaje by vás zbytočne ovplyvnili a k niektorým vínam by ste možno pristupovali s predpojatosťou.“ Nemecké rizlingy sú ako Mozartova hudba. Začiatočníkovi sa páči, lebo je taká jednoduchá. Ale po rokoch učenia a spoznávania rozpoznáte skrytú komplexnosť. Pre zberateľov sa stáva rizling cennosťou.