FOTO - TASR
ečilo mesto.
„Stavebná časť mauzólea je už schopná prevádzky, chýba len vnútorné žulové obloženie a nápisy v hebrejčine,“ povedal prezident Židovskej náboženskej obce v Bratislave Peter Salner.
Podľa neho bola výstavba mauzólea náročná a atypická, lebo dotknúť sa pokoja mŕtvych je u Židov najvyšším priestupkom. Preto na preloženie koľajníc a rekonštrukčné práce dozeral Medzinárodný výbor pre záchranu hrobov mudrcov z Bratislavy so sídlom v New Yorku.
Upravený a oplotený areál mauzólea je na pôvodnom mieste židovského cintorína. Bol zničený, zachovaná ostala iba jeho najvýznamnejšia časť – rabínsky okrsok. Cintorín je z obdobia rokov 1670 až 1847, dovtedy sa v ňom pochovávalo. Potom bol uctievaným pietnym miestom. Zachovalo sa 23 hrobov a 41 náhrobných kameňov. Pravdepodobne v júni ho sprístupnia verejnosti.
„Nechceme mať z neho turistickú atrakciu a usilujeme sa nájsť kompromis, aj keď prídeme o peniaze,“ odôvodnil Salner. Vraj už majú ponuky cestovných kancelárií na hromadné zájazdy, chcú však zachovať pietny charakter mauzólea, a preto budú usmerňovať návštevnosť pre turistov a veriacich.
Chatam Sofer, vlastným menom Moše Schreiber, sa narodil vo Frankfurte nad Mohanom v roku 1762. Po dôkladných štúdiách hebrejčiny, Tóry a Talmudu pôsobil v Boskoviciach, Prostějove, Nagymártone a od 13. októbra 1806 v Bratislave, kde nastúpil ako rabín. Založil rabínske učilište a vychoval stovky rabínov účinkujúcich po celom svete. Stal sa uznávaným učencom. Okrem vyučovania a vykonávania náboženských úkonov sa venoval náboženskej sudcovskej činnosti. Jeho rozhodnutia prijímali veriaci s konečnou platnosťou a bez pochybností.
Napísal viacero kníh, náboženské piesne, exegézy i pamäti z čias obliehania Bratislavy napoleonskými vojskami. Zomrel 3. októbra 1839 a na druhý deň ho pochovali na doskách jeho prednáškovej katedry. (sita)