Historické centrá našich miest sú v porovnaní s ním iba ako kulisy bábkového divadla. V obnovených hrazdených domoch zo 16. storočia na päťdesiathektárovom území žije šesťdesiattisíc ľudí.
O meste Troyes, stopäťdesiat kilometrov východne od Paríža, v kraji Champagne-Ardenne, u nás vedia azda len najväčší frankofili. No keď sa doň vyberiete, určite vás očarí. Toľko zachovanej histórie vliatej do úplne normálneho života sa vidí iba výnimočne.
Múzeum pod holým nebom
Kto by len tak kráčal ulicami a nezdvihol oči, videl by len výklady obchodíkov, butikov, pekární, malých supermarketov či stolíky kaviarní, reštaurácií, barov ako v inom modernom francúzskom meste. Stačí však trochu zodvihnúť zrak, a zrazu ste v stredoveku. A keď opustíte dve rovnobežné „hlavné triedy“ a zabočíte do ktorejkoľvek z množstva krížnych uličiek, starobylý dojem je dokonalý. Dvory s funkčnými studňami, dokonale zreštaurované pavlače, námestíčka s pôvodnou dlažbou, podchody s vyrezávanými drevenými trámami, unikátne vonkajšie drevené točité schodištia.
V každom kútiku nejaká milá drobnosť, až sa cítite ako v meste – múzeu. Najkrajšie však je, že vo všetkých tých stredovekých domoch bývajú ľudia. Niektoré vlastní mesto a využíva ich ako sociálne byty, iné s pomocou dotácií francúzskej vlády, regiónu aj eurofondov obnovili súkromníci a vlastnia teraz domy zo 16. storočia. Podmienkou bolo, že desať rokov po rekonštrukcii umožnia turistom vstup do svojich dvorov, potom už niektoré krásne zákutia nebude možné voľne navštíviť.
Farieb ako v maľovanke
Troyes bolo významnou križovatkou už za rímskych čias. Ďalší jeho rozkvet nastal v stredoveku. Konali sa tu známe šampanské trhy. Aj miera, podľa ktorej sa vtedy meralo, nesie meno podľa neho – trójska unca. V okolí sú bohaté lesy, domy sa preto stavali z dreva. Po ničivom požiari v dvanástom storočí začali obyvatelia Troyes stavať hrazdené domy, kde sa nosná drevená konštrukcia vypĺňala menej horľavým materiálom – kameňmi, sutinou, neskôr aj tehlami. A tiež pribudlo miniuličiek, ktoré oddeľovali domy, aby sa oheň nešíril tak ľahko. Najznámejšia sa volá Ulička mačiek (Ruelle des Chats), aj z trámov nad hlavami sa pozerajú vyrezané mačacie tváre.
Domy sú väčšinou uzučké, dlhé a vysoké, najdrahší totiž bol pozemok priľahlý k ulici. Ich obyvatelia si schodov užijú, na každom poschodí je zväčša jedna izba, detská zvyčajne najvyššie. Ulice v Troyes hýria farbami, pri rekonštrukcii totiž vychádzali z pôvodnej farebnosti. Ďalšou neprehliadnuteľnou ozdobou sú všadeprítomné kvety. Vo veľkých ratanových košoch sú vložené veľké kovové kvetináče s rovnakým druhom kvetov, ktoré zo trikrát ročne mesto mení. A tak zrazu zmenia ulice farbu zo zelenej na bielu, červenú či fialovú.
Seina, ktorá mestom preteká, s množstvom svojich ramien a kanálov pomohla Troyes k ďalšiemu fenoménu, na ktorý vás domáci iste nezabudnú upozorniť. Mesto má pôdorys presne ako zátka na šampanské, a to je v kraji šampanského zaujímavý unikát.
