Dobrodruh ako prvý precestoval najväčšiu rieku sveta. Päťdesiattisíc štípancov od komárov, bodnutia škorpiónmi, nepriateľské kmene, ani kožná choroba nezabránili britskému cestovateľovi, aby po dva a pol roku dokončil jedinečnú cestu.
MARUDA, BRATISLAVA. Dokázal, že dobrodružní cestovatelia ani v 21. storočí ešte nevymreli. A stále ešte môžu ohromiť ľudí.
Brit Ed Stafford si svoje miesto medzi najväčšími cestovateľmi odchodil. V pondelok dokončil svoju jedinečnú cestu, keď ako prvý známy človek prešiel pešo druhú najdlhšiu rieku na svete Amazonku.
Je to nemožné, vraveli mu
Keď na začiatku hľadal podporu pre svoju cestu, mnohí si ťukali na čelo. Hovorili, že to nie je možné. Že ho usmrtí zver v pralese, smrteľne uštipne hmyz, dostane nejakú chorobu, zabijú ho nepriateľské kmene.
Ukázal, že sa mýlili. Po 859 dňoch a skoro desaťtisíc kilometroch v pondelok Ed Stafford a jeho spoločník Peruánec Cho Rivera uvideli Atlantický oceán. Ako prvý človek prešiel povodie Amazonky bez akéhokoľvek dopravného prostriedku. Jediná povolená preprava boli člnky či rafty, ktorými sa prevážali na druhý breh veľtoku.
„Pocity? Takmer sa nedajú opísať. Bol som pripravený na sklamanie, ale takmer som sa rozplakal pri pohľade na búriace sa vlny s Choom vedľa mňa. Deň, na ktorý nezabudnem do konca môjho života,“ napísal dobrodruh a vyslúžilý vojenský kapitán na svojom blogu.
Britský cestovateľ začal svoju púť v apríli 2008 v peruánskych Andách. Na začiatku si myslel, že cesta bude trvať iba rok. „Bolo to zbožné želanie,“ povedal po dvoch rokoch pre BBC. Cesta mu nakoniec trvala dva roky a päť mesiacov. Pre záplavy a iné obchádzky narástla aj dĺžkou. Namiesto 6300 kilometrov povodia Amazonky ich odšliapal skoro desaťtisíc.
Celú rieku Amazonku prešiel sám, aj keď väčšinu času kráčal so spoločníkom. Najskôr ním bol britský kolega, ktorý sa však po troch mesiacoch odpojil. Nového súputníka si našiel v auguste 2008. Peruánsky lesný robotník Gadiel Cho Rivera sľúbil, že s ním bude kráčať päť dní. Nakoniec sa po dvoch rokoch so Staffordom okúpal v Atlantickom oceáne.
50 tisíc uštipnutí komárom
Dva a pol roka strávil v prostredí, v ktorom by bežný Európan nevydržal možno ani deň. So 40kilovým batohom na pleciach, často po hruď vo vode. Za ten čas narátal 50tisíc štípancov od komárov, stovky bodnutí ôs, dvakrát ho poštípal škorpión. Dostal kožnú infekciu, z hlavy mu museli vybrať larvu tropickej muchy, jeho spoločníka zasa pohrýzli pirane. Museli sa tiež vyhýbať rozličným hadom, mravcom či jaguárom.
Sám však hovorí, že najnebezpečnejší boli niektorí ľudia. Dvakrát ho domorodí Indiáni uväznili, pretože belocha vinili z vraždy. Najnebezpečnejšia príhoda však bola, keď ho s puškami, lukmi a šípmi naháňali Indiáni Ashaninka. „Prísne nás varovali, aby sme nešli cez ich územie, že nás zabijú,“ spomínal pre BBC.
Skúsili prekĺznuť, nahnevaní a vyzbrojení Indiáni ich však chytili. K tragickému koncu veľa nechýbalo, stačil menší náznak agresie. „Títo ľudia žijú násilný život a neboja sa prelievať krv. Bolo to jediný raz, keď som si myslel, že zomrieme,“ povedal pre BBC.
Nebezpeční Indiáni boli najmä v Peru, v Brazílii sa museli vyrovnať s nedostatkom jedla. Mnohé dopredu vybrané miesta, kde sa chceli zásobovať, nenašli. V tom období často kráčali hladní, živili sa plodmi z paliem či piraňami.
Dostal sa do top ligy
Stafford začal cestovať po tom, čo po štyroch rokoch služby, mimo iného aj v Afganistane, odišiel z britskej armády. Po Borneu, Indonézii či Guatemale sa rozhodol, že to „potiahne trochu ďalej“.
O amazonskej púti dával pravidelné správy na svojom blogu, kde posielal aj fotografie a videá. Cestou chcel tiež vyzbierať peniaze na charitu, či upozorniť na odlesňovanie amazonského pralesa. Dodáva však, že nie je nijaký „ekobojovník“. Navigoval sa pomocou satelitu.
Staffordovu cestu ocenil aj podľa Guinnessovej knihy rekordov najväčší súčasný dobrodruh na svete, sir Ranulph Fiennes. Šesťdesiatšesťročný Brit ako prvý prešiel pešo skrz naskrz Antarktídu.
„To, čo Stafford, nikto nikdy predtým nedokázal a odborníci to považovali za nemožné,“ povedal Fiennes podľa Reuters. „Katapultovalo ho to do najvyššej ligy minulých aj súčasných expedícií,“ dodal.
Stafford priznal, že už rozmýšľa nad ďalším dobrodružstom. Ešte predtým sa však teší na návrat do Británie. Najmä na rugby a synovca, ktorého ešte nevidel.
Prales sa má lepšie
V Amazónii sa ťaží menej dreva. Ochranári hovoria o dôsledkoch krízy.
BRATISLAVA. Ten záväzok nebol malý. Na klimatickej konferencii v Kodani sa Brazília zaviazala, že zníži emisie oxidu uhličitého o štyridsať percent. A polovicu zo škrtov bude predstavovať boj proti odlesňovaniu. Krajina s najväčšou rozlohou amazónskeho dažďového pralesa teraz hlási prvý úspech: Národný inštitút pre vesmírny výskum v Brazílii tvrdí, že v júni vyrúbali o polovicu menej stromov ako v rovnakom mesiaci pred rokom.
Aktivisti však varujú, že čísla sú skreslené. Údajne sú dôsledkom svetovej hospodárskej krízy, po jej odznení domáci zase začnú lesy klčovať. Nezobudí sa len trh s drevom, farmári pravdepodobne nakúpia dobytok a budú potrebovať pastviny. Brazília navyše stále patrí medzi rozvíjajúce sa krajiny a je nepravdepodobné, že bude svoju ekonomiku brzdiť.
Tomáš Prokopčák