O Sivom vrchu nemožno napísať, že vyniká výškou alebo majestátnou siluetou. Pri pohľade zdola si ho možno ani nevšimnete. Prečo sa však v rôznych anketách o titul „najkrajší vrch Slovenska" umiestňuje na prvých priečkach? Jeho vrcholová časť sa vyznačuje nevídanou rozmanitosťou skalného reliéfu a rastlinstva.
Nie náhodou sa Sivý vrch považuje za jeden z najkrajších vrchov na Slovensku. Slovné spojenie „skalné mesto kvetov" sa naň hodí ako uliate.Botanici v okolí jeho vrcholu narátali vyše 500 druhov rastlín, z ktorých mnohé sú chránené a viaceré sa nevyskytujú nikde inde. Ich neobyčajnú pestrosť podmieňuje špecifické geologické podložie a rozmanitý reliéf. Hneď po ústupe snehovej periny sa okolité stráne pokryjú modrofialovou mozaikou horcov a šafranov. Postupne rozkvitajú ďalšie druhy, pričom farebné záhony zdobia lúky Sivého vrchu do neskorého leta.
Z početných endemitov vidieť na južných svahoch napríklad klinček lesklý či voskovku holú. Na severných stráňach možno objaviť soldanelku karpatskú alebo prilbicu pestrú, v skalných štrbinách rastie lomikameň trváci, klinček včasný pravý i prvosienka holá. K záchrane tejto krásy napomáha rovnomenná národná prírodná rezervácia vyhlásená v okolí vrcholu.
FOTO - GABRIEL LIPTÁK
Štyri výstupy na vrchol Liptáci ako východiskový bod uprednostňujú rekreačný areál Bobrovecká vápenica, ktorý sa nachádza pri ústí atraktívnej Jaloveckej doliny do Liptovskej kotliny. Na jej začiatku sa nachádzajú zaujímavé prírodné lokality Mních a Sokol s viacerými skalnými stenami. Bralné steny Mnícha a Sokola oddeľujú dolnú časť doliny od západnejšie položenej zvlnenej plošiny Červenec, ktorá je pokračovaním hôľneho vrcholu Babiek.
Názov Babky pochádza od skalných útvarov pod vrcholom, ktoré z diaľky pripomínajú siluetu troch sediacich žien. Tadiaľto vedie zeleno značkovaná turistická trasa, ktorá sa začína v ústí Jaloveckej doliny a pokračuje hôľnym terénom na vrchol Babiek a širokým trávnatým chrbtom pod úpätie Ostrej. Jej vrchol chodník obchádza z východnej strany cez kosodrevinu. Neskôr vedie strmším a kamenistým povrchom na vrchol Sivého vrchu.
FOTO - JÁN LACIKA
Alternatívou je modrá turistická trasa, ktorá sa vyhýba vrcholu Babiek a popod Ostrú smeruje okolo Chaty pod Náružím. Oravci uprednostňujú výstup zo Zuberca po žltej turistickej značke do sedla Pálenica, ktoré leží na hrebeni Západných Tatier. Odtiaľto je na Sivý vrch čo by kameňom dohodil.
Populárny je aj výstup od horárne pod Bielou skalou, ktorá je tradičným východiskom hrebeňového prechodu Západných Tatier. Je to najkratšia a najpohodlnejšia výstupová trasa na Sivý vrch. Strmé stúpanie nás privedie k bralám povyše Hutianskeho sedla, v ktorom sa údajne skrýva Jánošíkov poklad. Vzápätí z južnej strany obídeme bralá Bielej skaly, najzápadnejšieho vrchu Západných Tatier. Hrebeňová vápencovo-dolomitová skala má dĺžku 2 km a bohatú a vzácnu kvetenu.
FOTO - JÁN LACIKA
Z Bielej skaly vedie upravený chodník po hrebeni, z ktorého je prekrásny výhľad do doliny Oravy a Váhu a takmer na celú Oravu a Liptov. Pomedzi smrekovce a kosodrevinu postupne prejdeme do skalného mesta Radové skaly. Neskôr cez úseky s umelými pomôckami vystúpime k výraznému skalnatému vrcholu Sivého vrchu.
View Kam na túru in a larger map
Výhľad aj do Parichvostu Hoci Sivý vrch nie je typickým vyhliadkovým končiarom, k jeho osobitostiam patrí, že za dobrej viditeľnosti ponúka prekrásne výhľady na všetky svetové strany bez ohľadu na to, z ktorej strany sa naň rozhodneme vystúpiť. Vidieť napríklad početné vetvy Jaloveckej doliny olemované hradbou Západných Tatier, oblé chrbty Brestovej a Salatína, zrázy Skriniarky či nerozlučné dvojičky Pachoľa a Baníkov, ktoré zvierajú strmý žľab Parichvostu. Pobyt na vrchole si treba najmä za jasného počasia dokonale užiť a vychutnať.
Zaujímavosti
Mních
Národná prírodná rezervácia vyhlásená na ploche takmer 75 ha. Zaujímavé bralnaté zakončenie vápencového hrebeňa s krasovými formami (priepasti) sa tiahne južne od Sivého vrchu po Jaloveckú dolinu. Je miestom hniezdenia chránených dravých vtákov a výskytu chránených druhov rastlín. Na vrchol Mnícha nevedie nijaká značkovaná turistická trasa.
FOTO - JÁN LACIKA
Brestovská jaskyňa
Národná prírodná pamiatka a najväčšia jaskyňa v Západných Tatrách. Nachádza sa vo vápencovom krase Sivého vrchu v katastri Zuberca (vchod v nadmorskej výške 867 m). Vznikla eróziou Studeného potoka. Dlhá je približne 1 450 m s kvapľovou výzdobou. Patrí medzi druhovo najpestrejšie podzemné úkryty netopierov na Orave (netopier fúzatý).
Úplazíky
Prírodná rezervácia vyhlásená na ploche takmer 32 ha. Dolomiticko-vápencový bralnatý hrebeň v Západných Tatrách sa rozkladá nad ľavým brehom Sivého potoka na severozápadnej rázsoche Sivého vrchu. Pásmo brál s výškou 100 až 150 metrov obkolesuje početné hniezda dravcov.
Časový rozvrh: Bobrovecká vápenica - Sivý vrch (3 1/4 hod.) - Bobrovecká vápenica (3 3/4 hod.)
Dĺžka: 21 km
Prevýšenie: 1 062 m
Odporúčame
Chata pod Náružím
Menšia chata, ktorá je známa aj ako Chata na Červenci, stojí v nadmorskej výške 1 420 m. Postavili ju v roku 1969 a zrekonštruovali v rokoch 1999 a 2000. Nachádza sa v peknom prostredí obkolesená Babkami, Malou a Veľkou kopou, Ostrým a Sivým vrchom. Chata je vlastne treťou chatou v poradí v tejto lokalite.
Prvá chata vyrástla ešte v roku 1933 na neďalekej poľane Medvedzie. V marci 1945 ju stihol osud väčšiny slovenských horských chát - vypálili ju Nemci. Druhá chata sa začala stavať na tom istom mieste v rokoch 1953 až 1955 z veľkej iniciatívy turistov z Bobrovca. Stavba nebola úplne dokončená. Stavitelia a turistickí nadšenci sa z nej takisto netešili dlho, len necelých 13 rokov. Osud chaty v roku 1968 spečatil požiar. Chata pod Náružím poskytuje úkryt a občerstvenie okoloidúcim od roku 1969. Má kapacitu 30 lôžok rozdelených do troch izieb po 10 lôžok. Stravovanie v chate nie je zabezpečené. Je tu však možnosť prípravy jedál z vlastných zásob v kuchyni so sporákom a s varičom.
FOTO - JÁN LACIKA
Chata je oficiálne otvorená len počas víkendov (od piatka 17.00 hod. do nedele 15.00 hod.). V prípade objednávky u chatára sa možno ubytovať aj v týždni a v ktoromkoľvek ročnom období. V júli a auguste býva chata v nepretržitej prevádzke. Bližšie informácie možno získať od chatára, príp. na Obecnom úrade v Bobrovci.
Náročnosť
Náročná a dlhá túra s veľkým prevýšením. Na krátkom úseku vedie po hlavnom hrebeni, avšak aj pri stúpaní rázsochou Babiek treba zvýšiť ostražitosť. Pre menej skúsených turistov je táto túra vhodná len za dobrého počasia.
FOTO - GABRIEL LIPTÁK
O Západných Tatrách sa možno viac dočítať v knihe Národné parky z edície Prírodné Krásy Slovenska z vydavateľstva DAJAMA.
Autor: Daniel Kollár
