SME
Utorok, 16. august, 2022 | Meniny má Leonard

Pleso so zeleným drahokamom

Pomenovanie Zeleného plesa súvisí so zelenými škvrnami spôsobenými vyvieraním prameňov na jeho dne. Neobyčajné sfarbenie vody v minulosti podnecovalo fantáziu odvážnych hľadačov pokladov, vďaka ktorým vznikla aj povesť o Jastrabej veži.

Zelené pleso.Zelené pleso. (Zdroj: JÁN LACIKA)

Na strmom končiari nedobytnej Jastrabej veže sa podľa povesti v dávnej minulosti ligotal drahocenný kameň. Túžili po ňom mnohí odvážlivci, avšak nikto nedokázal zdolať strmé skalné steny tatranského končiara. Raz sa to konečne podarilo jednému mládencovi, ktorý sľúbil svojej milej, že jej kameň prinesie ako svadobný dar. Len čo sa však prstami dotkol drahokamu, strážca tatranských pokladov zatriasol skalnou stenou a nešťastný mladý muž sa zrútil do plesa pod Jastrabou vežou. Voda ho pohltila aj so zeleným kameňom, ktorý zvieral v prstoch. Voda v jazere dodnes zelenkavo svetielkuje, vďaka čomu toto horské pleso dostalo prívlastok „zelené".

pan_dol_tibor_kollar.JPG

Panoráma doliny Zeleného plesa. FOTO - TIBOR KOLLÁR

Zelené pleso s rozlohou 1,77 ha je najväčším plesom vo východnej časti Vysokých Tatier. Patrí medzi najkrajšie tatranské plesá, možno aj vďaka Chate pri Zelenom plese, ktorá stojí na jeho brehu. Nachádza sa v najväčšom a najhlbšom karovom kotle Doliny Kežmarskej Bielej vody pod stenou Malého Kežmarského štítu. Na piesčitom dne plesa vidieť vyvierajúce pramene.

Prvá tatranská turistka

Milovníci tatranskej prírody navštevujú okolie Zeleného plesa od 17. storočia. Avšak už v roku 1565 boli pri plese kežmarskí mešťania, pravdepodobne profesori miestneho lýcea, ktorí sprevádzali hradnú pani Beátu Laskú-Kościelecku. Dolina Zeleného plesa tak bola svedkom prvého známeho turistického výletu v Tatrách, ktorý sa však neskončil veľmi šťastne... Za túto „trúfalosť" jeho hlavnú aktérku podľa legendy manžel Albert Laský kruto potrestal.

Za trest ju uvrhol do najpevnejšej hradnej veže, kde ju v drsných podmienkach väznil dlhých šesť rokov. Jediným milosrdenstvom pre nešťastnú kňažnú boli dve malé okná, jedno s výhľadom na milované Snežné hory, ako sa Tatry v tom čase nazývali, a druhé na podávanie jedla. Z temného väzenia odvážnu ženu oslobodil nový hradný pán Ján Rueber. Údajne ju v stave pomätenia odviezol do Košíc, kde nešťastná kňažná umrela.

chata_pri_zel_plase_ivan_bohus.JPG

Chata pri Zelenom plese. FOTO - IVAN BOHUŠ

Výhľad z Veľkej Svišťovky

Naša túra k Zelenému plesu sa začína v Tatranskej Lomnici, odkiaľ po zelenej značke vystúpime k Skalnatému plesu. Keďže ide o namáhavý výstup, pohodlnejší turisti si ho môžu uľahčiť využitím kabínkovej lanovky. Trasa vedie na prvom úseku po Tatranskej magistrále (červená značka) smerom na sever. Dlhý traverz po svahu Huncovského štítu spestruje nádherný výhľad do Popradskej kotliny a na nižšie pohoria na horizonte. Chodník serpentínami stúpa do Sedla pod Svišťovkou.

Krása výhľadu zo sedla do Doliny Zeleného plesa sa znásobí, ak vystúpime na vrchol Veľkej Svišťovky. Pri pohľade na sever vyniká rozmernosť ľadovcových kotlov v závere Doliny Kežmarskej Bielej vody, malebná krása Belianskych Tatier a výška skalných prahov Veľkej a Malej Zmrzlej doliny.

etapy.jpg

Po návrate do sedla zostúpime tienistým svahom po chodníku s nespočetnými serpentínami. Za poslednou serpentínou odbočíme doľava a cez kosodrevinu sa popri Čiernom plese dostaneme k Zelenému plesu. Chata pri Zelenom plese má očarujúcu polohu. Prírodnú scenériu zvláštnym spôsobom dotvára štíhla Jastrabia veža a na juhu do doliny vrhá obrovský tieň monumentálne pôsobiaca severná stena Malého Kežmarského štítu.

Od Zeleného plesa zostúpime po žltej značke Dolinou Zeleného plesa. Chodník klesá z pásma kosodreviny do pásma lesa a oblúkom sa ohýna do Doliny Kežmarskej Bielej vody. Na rázcestí na Kovalčíkovej poľane opustíme žltú zostupovú trasu a krátkou spojkou označenou zelenými turistickými značkami prejdeme na modrú turistickú značku. Privedie nás k medzistanici kabínkovej lanovky Štart a ďalej do Tatranskej Lomnice.


View Kam na túru in a larger map

Zaujímavosti

Jastrabia veža

Jedna z najkrajších, ak vôbec nie najkrajšia skalná veža v Tatrách. Čnie nad Zeleným plesom, pričom výškový rozdiel medzi jej vrcholom (2 137 m) a hladinou Zeleného plesa je takmer 600 m. Je dominantou a spolu s Lomnickým štítom symbolom východnej časti Vysokých Tatier. Vrchol Jastrabej veže je úžasnou vyhliadkou a cieľom viacerých lezeckých trás v jej stenách.

Malý Kežmarský štít

Severná stena Malého Kežmarského štítu (2 514 m) je najvyššou skalnou stenou na Slovensku. Je takmer kolmá a má výšku vyše 900 m. Siaha od vrcholu k hladine Zeleného plesa, ktoré leží pod štítom. Najmä zimné lezenie extrémnych ciest v tejto stene, ktorých je tu okolo 50, je porovnateľné s alpskými podmienkami. Pre horolezcov je skutočnou výzvou.

Jahňací štít

Najvýchodnejší vrch Vysokých Tatier s nadmorskou výškou 2 230 m. Vybiehajú z neho štyri hrebene: juhozápadný smerom ku Kolovému sedlu, kadiaľ vedie turistická značkovaná cesta, severozápadný, ktorý oddeľuje Jahňací kotol od Kolovej doliny, severovýchodný, ktorý spadá do Kopského sedla, a juhovýchodný, ktorý oddeľuje Červenú dolinu od doliny Bielych plies.

Časový rozvrh: Tatranská Lomnica - Zelené pleso 5 hod. - Tatranská Lomnica 3 hod.

Dĺžka: 23 km

Prevýšenie: 1 188 m

Celkový čas: 8 hod.

Odporúčame

Skalnatá chata

Prví návštevníci Skalnatej doliny nocovali pod previsnutým balvanom (tzv. Ohnisko) poniže Skalnatého plesa. Turisti tento núdzový úkryt postupne upravovali a v roku 1915 ho pretvorili na útulňu, ktorú nazvali kaverna. V roku 1932 ju prevzal Klub československých turistov. Skalnatá chata získala súčasnú podobu po rôznych prístavbách a po rekonštrukcii od roku 1996 opäť slúži turistom. Má osem lôžok v dvoch izbách a jedáleň s celoročnou prevádzkou. Chata je otvorená celoročne a jej chatárom je Ladislav Kulanga, vysokotatranský nosič a držiteľ niekoľkých rekordov vo vynášaní tovaru do horských chát.

Lanovkou na Deda

Práce na stavbe lanovej dráhy z Tatranskej Lomnice na Lomnický štít sa začali v roku 1935. Trasa bola rozdelená na dve časti - na spodný úsek z Tatranskej Lomnice ku Skalnatému plesu a horný úsek od plesa na Lomnický štít, ktorý v minulosti Tatranci nazývali Dedo (po nem. Grossvater). Neskôr na jeho vrchole pribudlo observatórium SAV, vďaka ktorému sa Lomnický štít stal najvyššie položeným pracoviskom a obývaným miestom na Slovensku. V staničnej budove zriadili bufet a v roku 2006 aj kaviareň, ktorú pomenovali Dedo. V ponuke je aj možnosť stráviť noc v najvyššie položenom apartmáne v strednej Európe s nádherným výhľadom na končiare Vysokých Tatier.

Chata pri Zelenom plese

Vysokohorská chata známa aj ako Brnčalova chata. Stojí na moréne na východnom brehu rovnomenného jazera v Doline Zeleného plesa. Prvú útulňu pri Zelenom plese postavili v roku 1880. Volala sa Egidova chata, avšak v roku 1883 zhorela. V nasledujúcom roku ju obnovili a roku 1887 preložili na južný breh, kde ju v roku 1890 zničil požiar. Tretiu chatu pri plese postavili z kameňa a slávnostne otvorili v roku 1897.

Pomenovali ju Fridrichova chata podľa arcikniežaťa Fridricha Habsburga, ktorý sponzoroval výstavbu. Neskôr ju označovali ako Chata pri Zelenom plese a od roku 1950 ako Brnčalova chata podľa telovýchovného pracovníka A. Brnčala, odchovanca spolku tatranských horolezcov IAMES, ktorý ako horolezecký inštruktor zahynul pod Jastrabím sedlom v Malej Zmrzlej doline. V súčasnosti sa opäť nazýva Chata pri Zelenom plese. Má 56 lôžok v 12 izbách a veľkú jedáleň.

Náročnosť

Stredne náročná celodenná vysokohorská túra s pomerne veľkým prevýšením vedúca po kvalitných turistických chodníkoch. Možnosť oddychu, občerstvenia alebo núdzového úkrytu poskytujú zariadenia pri Skalnatom plese a Chata pri Zelenom plese. V zimnom období sú prístupné len vysokohorské chaty, chodník od Skalnatého plesa cez Sedlo pod Svišťovkou k Zelenému plesu je uzavretý.

tat.jpgO okolí Zeleného plesa sa možno viac dočítať v turistickom sprievodcovi Tatry z edície Poznávame Slovensko z vydavateľstva DAJAMA.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  3. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  4. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  5. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  6. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  7. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku
  8. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur
  1. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  2. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  3. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  4. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  6. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  7. Na Špitálskej ulici v Bratislave pribudnú nové byty
  8. Po rokoch cichosci richtuju v Raslavicoch slavnosci
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 21 740
  2. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 16 449
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 15 626
  4. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 11 951
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 843
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 3 011
  7. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 437
  8. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 2 127
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Erika Kladna: Australský outback
  2. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  3. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  4. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  5. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  6. Ján Komrska: Hora Harvard, Kolorádo
  7. Soňa Fröhlichová: Na švajčiarskej hore Mont Fort servírujú syrové fondue vo výške 3300 metrov nad morom
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 16 738
  2. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 7 701
  3. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 6 450
  4. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 6 350
  5. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 683
  6. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 5 132
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 4 058
  8. Pavel Macko: Máme ľutovať podnikateľa Hambálka alebo vojnové obete jeho kumpánov? 3 782
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  7. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu