Najväčšie chránené územie v Slovenskom raji má rozlohu takmer 10 km2. Je národnou prírodnou rezerváciou, ktorú tvorí tiesňava Kyseľ spolu s Vyšným a Malým Kyseľom, so Sokolou dolinou a s časťou doliny Bieleho potoka. Nie všetky nádherné bralá, jaskyne či vodopády sú však verejnosti prístupné.
Tiesňava Kyseľ sa nachádza na východnom okraji planiny Glac medzi hrebeňmi Pirču a Čertovej sihote. Na rázcestí v Kyseli sa delí na Veľký, Malý a Vyšný Kyseľ. Verejnosti je prístupná len náhradná trasa vedúca ničivým požiarom nezasiahnutou časťou Kyseľa a jeho horné ramená Malý a Veľký Kyseľ. Ideálnym východiskovým miestom na ich objavovanie je Kláštorisko.
Prví turisti na Kláštorisku Keďže kartuziánskych mníchov sotva možno považovať za prvých turistov, navyše kláštor spustol na sklonku stredoveku, toto magické miesto na krasovej planine bolo dlho ukryté pred verejnosťou. Do pozornosti sa dostalo koncom 19. storočia, keď sa romantické rozvaliny kláštora stali obľúbeným cieľom prvých turistov. Dňa 17. júna 1893 sa uskutočnil pamätný výlet na Kláštorisko a nadšení obdivovatelia tunajšej prírody začali postupne odhaľovať aj ďalšie dovtedy skryté tajomstvá okolitých tiesňav a roklín. Medzi ne patrila aj tiesňava Kyseľ.
Stúpadlá v Kyseli. FOTO - JOZEF ŠTEFUNKO
Objavovanie Kyseľa Prvé pokusy o výstup dolinou Kyseľ sa uskutočnili v roku 1900 pod vedením M. Rótha a M. Karolinyho. Nasledovali mnohé ďalšie, avšak najstaršia stredná časť tiesňavy zostala dlho nepokorená. Úspešná bola až výprava K. Kozlovského, ktorý so spoločníkmi v roku 1907 prešiel celú tiesňavu a preliezol aj Obrovský vodopád. Neskôr sprístupneniu Kyseľa bežným turistom výdatne pomohli železničiari zo Spišskej Novej Vsi, ktorí na problémové a menej bezpečné miesta osadili kovové mostíky a rebríky.
Sprístupniť dovtedy obchádzaný úsek nad Obrovským vodopádom sa podarilo vďaka členom Horskej služby v roku 1975. V nasledujúcom roku však Kyseľ postihla prírodná katastrofa, pri ktorej požiar zničil asi 30 ha lesa. Pre bezpečnosť a potrebu postupnej revitalizácie následne Kyseľ zatvorili a prechod tiesňavou zakázali.
Následky ničivého ohňa Na 17. júl 1976 nespomínajú v Slovenskom raji v dobrom. Tiesňavu Kyseľ zachvátil ničivý požiar, ktorý údajne zapríčinila zápalka alebo cigareta odhodená neznámym neopatrným turistom. Aj keď sa do masových záchranných akcií zapojilo množstvo ľudí a nasadilo množstvo techniky, šanca na záchranu bola minimálna. Oheň sa v ťažko prístupnom teréne šíril veľkou rýchlosťou a poľahky ničil les vysušený letným slnkom.
Okrem priamych škôd na porastoch, rebríkoch a lávkach sa ukázali ďalšie nepriame následky s dlhodobým trvaním. Keď oheň zo strmých svahov odstránil lesné porasty, pripravil ich o prirodzenú protieróznu ochranu. Padajúce skaly a kamene tak neustále bombardujú dno doliny. Navyše v zimných a skorých jarných mesiacoch v poškodenej časti Kyseľa pretrváva akútne lavínové nebezpečenstvo. Návrat turistov do najkrajšej tiesňavy v Slovenskom raji zatiaľ nie je aktuálny.
Dolná časť doliny Kyseľ, ktorá je dnes neprístupná, patrí medzi najkrajšie v Slovenskom raji. Úsek vyniká bizarnosťou a strmosťou: na vzdialenosti 1,5 km dosahuje prevýšenie asi 180 m. Na dne úzkej stupňovitej tiesňavy je niekoľko vodopádov - najväčší z nich je Obrovský vodopád s výškou 60 m. V hornej časti je dolina rozdelená na tri rovnocenné vetvy. Najjužnejšie sa nachádza Veľký Kyseľ, ktorým sa vystupuje po zelenej turistickej značke na Veľkú poľanu. Vytvára niekoľko vodopádov, z ktorých k najznámejším patrí Pawlasov vodopád, vodopád Ochrancov prírody či vodopád v Barikáde. Stredovú polohu má dolinová vetva Malý Kyseľ, ktorou stúpa modrá turistická trasa. Dolinu krášli zmiešaný les s výskytom chráneného tisu obyčajného. Do tretej dolinovej odnože v severnej časti turisti nemajú prístup.
View Kam na túru in a larger map
Zaujímavosti
Malý Kyseľ
Turisticky prístupná a pomerne krátka odnož tiesňavy Kyseľ. Leží na východnom okraji planiny Glac. Potok, ktorý ňou preteká, pramení pod Malou poľanou a vytvára Malý vodopád a Machový vodopád. Keďže bol pokrytý machom, takto ho nazvali prví objavitelia v roku 1900, ktorí zostupovali od Glackej cesty. Turistický chodník vedie len v smere proti toku potoka.
Veľký Kyseľ
Odnož tiesňavy Kyseľ, ktorá bola poslednou sprístupnenou tiesňavou v Slovenskom raji. Potok, ktorý ňou preteká, pramení pod Veľkou poľanou. Z viacerých vodopádov je najznámejší Pawlasov vodopád, ktorý treba prekonať po drevenom rebríku. Pomenovali ho po J. Pawlasovi, ktorý tu zahynul v roku 1926. Turistický chodník vedie len v smere proti toku potoka.
Sokolia dolina
Jedna z najdivokejších tiesňav Slovenského raja ležiaca na východných okrajoch planiny Glac. Turisticky bola objavená a preskúmaná ako jedna z posledných. Prvý prechod tiesňavou pod vedením A. Mervaya sa uskutočnil až v roku 1910. Nachádza sa v nej Závojový vodopád - najvyšší v Slovenskom raji. Tvorí ho päť stupňov, v ktorých meria spolu približne 70 m.
Časový rozvrh: Kláštorisko - Suchá Belá-vrch 2 ¼ hod. - Podlesok 2 ¾ hod.
Dĺžka: 19 km
Prevýšenie: 442 m
Celkový čas: 5 hod.
Odporúčame
Výstup Malým Kyseľom
Prvá časť odporúčanej trasy sleduje z Kláštoriska modré značky a popri vyhliadke na Kyseľ zostupuje k rázcestiu Kyseľ-náhradná trasa. Po žltej značke klesá do tiesňavy Kyseľ, pokračuje dole riečiskom a pomocou stúpadiel a reťazí prechádza cez takmer nepriechodné zúženie tiesňavy. O chvíľu dosahuje mostík nad Obrovským vodopádom.
Pôvodne priechodný úsek pod mostíkom je pre turistov uzavretý. Od mostíka pokračuje cez kovový rebrík opäť po pravom brehu Kyseľa a neskôr cez Karolínyho vodopád ku križovatke Kyseľ-rázcestie. Pokračuje modrou značkou do tiesňavy Malý Kyseľ. Po zdolaní tiesňavy prechádza do lúčneho prostredia planiny Glac. Zostup z planiny do Píľanskej doliny ponúka výhľady do mohutnej tiesňavy Veľký Sokol. V závere trasa vedie širokou riečnou dolinou popri potoku Veľká Biela voda, krátko aj kaňonovitým úsekom do Podleska.
Výstup Veľkým Kyseľom
Alternatívna trasa sa začína i končí na lúčnej poľane Kláštorisko. Od lokality Kyseľ-rázcestie pokračuje zelenou značkou do tiesňavy Veľký Kyseľ. Po jej zdolaní vystupuje na zalesnený východný okraj planiny Glac. Neskôr klesá do malebného prostredia doliny Tomášovská Belá a prichádza k vodnej nádrži Klauzy, ktorá je technickou pamiatkou. Rovnako príťažlivý je prechod dolinou v bezprostrednom okolí Bieleho potoka. Pokračuje severným smerom v smere toku Bieleho potoka až k rázcestiu Kyseľ-ústie, odkiaľ nasleduje strmý a namáhavý výstup chodníkom po žltej značke k reštaurácii v Kláštorisku, kde sa trasa končí.
Náročnosť
Obidve trasy patria medzi stredne náročné. V prípade základnej trasy sú namáhavé najmä úseky v tiesňave Kyseľ na náhradnej trase a na začiatku tiesňavy Malý Kyseľ. Bezpečnosť turistov tu zvyšujú rebríky, reťaze, stúpadlá a mostíky. V závere túry treba absolvovať krátky náročný úsek v Tesnine zabezpečený horizontálnymi drevenými rebríkmi. Alternatívna trasa si vyžaduje zvýšenú opatrnosť najmä v exponovaných úsekoch v tiesňave Veľký Kyseľ, ktoré zabezpečujú rebríky, reťaze a stúpadlá. Náročnejší je aj strmý zostup k vodnej nádrži Klauzy a výstup do Kláštoriska. Prechod oboma tiesňavami je jednosmerný, môže sa ísť len proti toku potoka!
O vodopádoch Slovenského raja sa možno viac dočítať v knihe Vody z edície Prírodné Krásy Slovenska z vydavateľstva DAJAMA.
Autor: Daniel Kollár