Obidve doliny ukryté v hlbokých lesoch Chočských vrchov vyzerajú na prvý pohľad nenápadne. Ak však vojdeme do ich útrob, odhalia nezvyčajnú krásu. Celkom určite patria medzi najkrajšie doliny na Slovensku a z hľadiska rozmanitosti nemajú široko-ďaleko konkurenciu. Strmé skalné steny, vodopády, obrie hrnce, ponory, vyvieračky a jaskyne sú len prvou návnadou. Skutočnú ponuku prírodno-krajinárskeho kokteilu nemožno slovami opísať.
Ako Liptov narástol Chočské vrchy sú vysokou a úzkou horskou priečkou. V priečnom smere na viacerých miestach nedosahujú šírku ani päť kilometrov, čo z južnej strany využili viaceré pravostranné prítoky Váhu. Spätnou eróziou prerazili na sever od Chočských vrchov a svoje pramenné úseky posunuli až do Skorušinských vrchov. Z posunu pramenných častí Prosieckej a Kvačianskej doliny vyťažili Liptáci, ktorým sa zväčšil rodný kraj na úkor Oravy. Preto sú dnes Huty, Veľké Borové a Malé Borové liptovské, a nie oravské dediny.
Kvačianska dolina. FOTO - JÁN LACIKA
Divoká Prosiecka dolina Prosiecka dolina leží západne od Kvačianskej doliny medzi masívmi Lomného a Prosečného. Do vápencovo-dolomitových hornín sa tu zarezala Prosiečanka, ktorá pramení na severe. Dravý potok preťal celé pohorie, čím vytvoril pôsobivú, výrazne zarezanú a približne 4 km dlhú tiesňavu. Dolinou vedie modro značkovaný turistický a zároveň náučný chodník s viacerými informačnými panelmi, ktoré oboznamujú s geologickými, geomorfologickými a pedologickými pomermi doliny, ako aj s jej flórou a faunou.
Prosiecka dolina. FOTO - JÁN LACIKA
Trasa prechodu sa začína pri vstupe do doliny, ktorý tvorí skalný priesek zvaný Vráta. Kúsok nad ním vyviera na povrch v mohutnom prameni Prosiečanka. V strednej časti sa dolina rozširuje do poľany Polhora. Po oboch jej stranách sa nachádzajú bralné skupiny (Medveď, Sova, Ťava, Jánošík, atď.), vodopády a jaskyne.
Na začiatku hornej časti sa dolina vetví na dolinu Červené piesky s impozantným 15 m vysokým vodopádom a na kaňonovitú časť Nižný a Vyšný Straz. Ide o najatraktívnejšie úseky, ktoré očaria strmosťou a divokosťou. Zážitok z výletu v závere doliny umocnia výstupy po rebríkoch. Prosiecka dolina je národnou prírodnou rezerváciou s výskytom viacerých vzácnych a chránených rastlinných druhov.
Bohom zabudnutý kraj Chodník vedúci hore Prosieckou dolinou napokon vychádza na nádherné poľany na Svorade, z ktorých sú pekné výhľady na okolitú krajinu a Západné Tatry. Z plošiny Svorad možno po zelenej značke pokračovať cez Prosečné do Kvačianskej doliny (fyzicky a časovo náročnejší variant) alebo po náučnom chodníku prísť do Veľkého Borového a odtiaľ zísť do Kvačianskej doliny.
Veľké Borové je spolu so susedným Malým Borovým a s Hutami tichou a pokojnou oázou zasadenou v lone prekrásnej prírody. Ležia v „zabudnutom" kraji, dopravne izolovanom a vzdialenom od najbližších miest. Veľké Borové a Huty sú známe predovšetkým ako turistické východiská výletov do národnej prírodnej rezervácie Kvačianska dolina zo severu.
Kaňonovitá dolina, ktorá je hlboko zarezaná v dolomitoch a vo vápencoch medzi masívmi Čiernej hory a Ostrého, je paralelná s Prosieckou dolinou. Obidve doliny vytvárajú turistický okruh, ktorý možno zdolať za jeden deň. Kvačianskou dolinou pokračuje náučný chodník s viacerými zastávkami. Stará vozová cesta vedúca dnom doliny sa kedysi hojne využívala - veď tvorila jediné spojenie Veľkého Borového a Hút s okolitým svetom.
View Kam na túru in a larger map
Zaujímavosti
Divoké tiesňavy
Potoky Prosiečanka a Kvačianka pôvodne ústili v Liptovskej kotline do Váhu, dnes sa však strácajú v Liptovskej Mare. Prielomy Prosiečanky a Kvačianky sú úzkymi tiesňavami s množstvom brál. Kvačianka je takmer dvakrát dlhšia ako Prosiečanka, takže aj jej tiesňava je dlhšia ako prielom Prosiečanky. Okrem toho má väčšiu aj pramennú časť nad prielomom.
Krasové javy
Pre Prosiecku dolinu sú charakteristické najmä ponory a vyvieračky. Vyvieračka Prosiečanky je tesne za Kamennými vrátami, viacero menších sa nachádza aj na okolitých svahoch. Zaujímavý je mohutný ponor na okraji poľany Svorad, kde sa Prosiečanka stráca v podzemí. V doline sú takmer dve desiatky jaskýň, zväčša menších rozmerov.
Vodopády
Najmä v jarnom období je vody v oboch dolinách nadostač. V horných častiach možno nájsť aj vodopády, ktoré zvýrazňujú ich krásu. Prosiecka dolina sa v hornej časti člení na dve vetvy. V doline Červené piesky sa nachádza asi 15 m vysoký vodopád, ktorý vznikol na styku dvoch rôzne odolných hornín. V Ráztockej doline sa nachádza Ráztocký vodopád s výškou 8 m.
Časový rozvrh: Prosiek - Prosečné (3 1/4 hod.) - Kvačany (2 3/4 hod.)
Dĺžka: 18 km
Prevýšenie: 772 m
Odporúčame
Mlyny v Oblazoch
V lokalite Oblazy v Kvačianskej doline sa stretáva voda až z troch potokov. Už v minulosti to bolo ideálne miesto na postavenie vodného mlyna. Z pôvodných štyroch mlynov tu dodnes stoja dva mlyny. Vďaka dobrovoľným ochrancom prírody sa podarilo zrekonštruovať Horný a Dolný mlyn, ktoré sú v letnej sezóne sprístupnené turistom.
Horný mlyn postavili obyvatelia Malého Borového v prvej polovici 19. storočia. V roku 1920 si ho prenajal navrátilec z ruského frontu Pavel Gejdoš z Liptovskej Anny, podľa ktorého sa nazýva aj „gejdošovský". Aby obyvatelia Veľkého Borového nezaostávali za susedmi, vybudovali si poniže vlastný mlyn (dnešný Dolný mlyn). Mlyn vybavený dvoma kolesami slúžil nielen na mletie obilia, ale aj ako píla. V roku 1931 ho odkúpil a vylepšil František Brunčiak, podľa ktorého sa nazýva aj „brunčiakovský".
Modernizácia sa dotkla najmä píly, ktorú prerobili na tzv. gáter. Tretí mlyn si pamätajú len najstarší obyvatelia okolitých dedín. Slúžil ako furmanská krčma krčmára Maťugu. V roku 1944 mlyn prerobený na hostinec podpálili fašisti a neskôr ho už neobnovili. Štvrtý mlyn stál povyše ostatných pod Roháčom, avšak ešte v 19. storočí ho zobrala veľká voda.
Ďalším atraktívnym miestom v Kvačianskej doline je Roháč - skalný výčnelok v jej dolnej časti a najvyšší bod na starej vozovej ceste. V roku 1860 tu postavili kamenný kríž, od ktorého je nádherný výhľad na celý kaňon.
Náročnosť
Stredne náročná túra s namáhavým výstupom na Prosečné. Pohodlnejší turisti si môžu vybrať jednoduchší variant bez výstupu na Prosečné po náučnom chodníku, ktorý vedie po malebných lúkach a pasienkoch v okolí Veľkého Borového. V dolnej a hornej časti Prosieckej doliny sa náročnejšie úseky prekonávajú pomocou umelých technických pomôcok. V daždivých obdobiach treba počítať s chôdzou po zavodnenom riečisku.
O Prosieckej a Kvačianskej doline sa možno viac dočítať v knihe Najkrajšie doliny z edície Prírodné Krásy Slovenska z vydavateľstva DAJAMA.
Autor: Daniel Kollár