SME
Nedeľa, 26. jún, 2022 | Meniny má Adriána

Kubánska nezávislosť prišla po prvej mediálnej vojne

Boj o nezávislosť Kuby je tak ako v prípade každej krajiny Severnej a Južnej Ameriky poznačený ekonomickými záujmami a skorumpovanou administratívou materskej vlasti. V kubánskom prípade je tu jeden faktor navyše – rastúce záujmy Spojených štátov v „karib


FOTO – ARCHÍV

skom dvore“. Kuba získala nezávislosť presne pred 100 rokmi – 20. mája 1902, keď sa prezidentom stal prvý Kubánec Tomás Estrada Palma. I tak sa však mnoho historikov zhoduje v tom, že o pravej nezávislosti možno hovoriť až neskôr. Pred sto rokmi išlo skôr o formalitu pri prechode zo španielskej pod americkú správu.

Španielsko prežívalo celé 19. storočie neustály chaos. Je preto logické, že v koloniálnej správe v Madride panovala korupcia, neúčinnosť a obchodná nepružnosť. Platilo staré pravidlo: „Zaplať a vybavíš.“ Perla španielskej koruny – Kuba – bola však spolu s Portorikom a východoázijským Guamom poslednou zámorskou kolóniou Madridu. Jej strata preto nepredstavovala iba ekonomickú, ale aj psychologickú ujmu.

Kubánskych obchodníkov madridské myslenie nezaujímalo, skôr ich vytáčala arogancia, s akou k nim španielska správa pristupovala. Nežiadali pritom veľa – chceli väčšiu autonómiu. Kľúčom k nezávislosti sa stal José Martí. Práve jeho zásluhou sa totiž o nezávislosti nebavili iba v drahých kabaretoch, ale aj v lacných krčmách. Zaslúžil sa o to, že o nezávislosti boli presvedčení aj radoví Kubánci.

Kubánci sa k nezávislosti dopracovali cez dve väčšie a jednu menšiu vojnu. Tá prvá vypukla v roku 1868, skončila sa v roku 1878 a do povedomia sa dostala ako „desaťročná vojna“. Po nej prišla „Guerra Chiquita“ (Malá vojna), alebo lepšie povedané povstanie, ktoré Španieli ľahko potlačili.

Posledná a rozhodujúca vojna vypukla v roku 1895, keď sa Martímu s hŕstkou elitných vojakov podarilo vylodiť na Kube. Už o dva roky mali povstalci pod kontrolou väčšinu ostrova, vyberali dane od každého väčšieho cukrovarníka a španielske konvoje nútili, aby sa presúvali iba v ozbrojenom sprievode. Ich akcie sa tak stali učebnicovým základom modernej gerily.

Predovšetkým intenzívnou prácou kubánskej komunity a amerických médií sa vojna dostala do povedomia širokej verejnosti v Spojených štátoch. Novinári Američanov kŕmili správami o údajnej krutosti španielskych kolonizátorov, historici sa však neskôr zhodli, že španielski oficieri sa správali ako praví džentlmeni.

Svoje však urobili americké médiá. Americké denníky vysielali korešpondentov, aby hľadali španielske zverstvá. Tak sa na Kubu dostali známe novinárske mená ako Stephen Crane či Frederick Remington. Tí, samozrejme, žiadne zverstvá nenašli. „Tu nie je vojna,“ napísal Remington šéfovi a žiadal, aby ho poslal domov. Remingtonovi však nadriadený odpovedal: „Zostaň tam, zoženieš fotky, ja zoženiem vojnu.“

O pár týždňov niekto potopil americkú loď Maine (na snmíke), ktorá mala chrániť amerických občanov. Journal mal „sólokapra“, teda jedinečný dôkaz o španielskom potopení americkej vojnovej lode. Dnes si historici nie sú až tak istí: Doteraz sa nevie, či ju potopili Kubánci, ktorí si neželali americkú vojenskú prítomnosť, alebo to skutočne urobili Španieli. V každom prípade americký Kongres už o pár dní žiadal vojenskú intervenciu. Bola to mediálna vojna.

Americké vojská si s unavenou španielskou armádou ľahko poradili. Madrid podpísal 10. decembra 1898 kapituláciu a tým sa aj skončila vojna, ktorá sa do histórie zapísala ako „vojna džentlmenov“. Posledná v histórii ľudstva. Odvtedy sa nikdy nezaobchádzalo s vojnovými zajatcami tak férovo, ako to bolo počas španielsko-americkej vojny.

Pre Kubáncov však americké víťazstvo znamenalo, že ich ostrov prešiel pod správu silnejšieho suseda, ktorý sa neskôr správal podobne arogantne ako Španieli. Americká správa trvala až do 20. mája 1902, keď sa prezidentom stal prvý Kubánec. Bolo to logické rozhodnutie, keďže Kuba mala iba dve možnosti. Buď sa stane členom americkej únie, alebo pôjde vlastnou cestou, hoci kontrolovanou vo Washingtone.

Kuba sa však nemohla stať členom únie, lebo by vážne narušila hospodárstvo Floridy. Tá by nebola schopná vyspelému kubánskemu poľnohospodárstvu i exotickej turistike konkurovať. Vyhlásenie nezávislosti z 20. mája 1902 preto vítali tak na Kube, ako aj na Floride. Nezávislosť v pravom slova zmysle však zostala ešte dlhých pár rokov iba iluzórnou. Na tú pravú sa po diktátorských a komunistických experimentoch možno ešte stále čaká.

Zajtra – Amelia Earhartová
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  2. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  4. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  5. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu
  6. Inovatívna diagnostika - moderná budúcnosť zdravotníctva
  7. Slovákov láka zakladanie fondov, no väčšina preferuje zahraničie
  8. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete
  1. Na čo slúžia bubnové kosačky a ako vybrať tú správnu?
  2. V Košiciach vznikla inkluzívna škola s finančnou podporou grantu
  3. Lekár U19: „Majstrovstvá Európy sú pre nás vyvrcholením"
  4. Tatra banka získala 2 prestížne ocenenia
  5. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME
  6. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku
  7. Nalaďte sa na svoje mladšie ja s rádiom Vlna
  8. BILLA vstupuje do sveta e-commerce
  1. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 27 398
  2. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 9 518
  3. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 6 105
  4. 91 kreslených správ o Slovensku, Ukrajine a celom svete 4 854
  5. Máte v hľadáčiku dovolenku v Turecku? Táto inšpirácia padne vhod 4 527
  6. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 780
  7. Jedinečný rodinný All Inclusive hotel vás privíta aj toto leto! 2 909
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 2 622
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Na návšteve u susedov - Strážnice a okolie časť 1.
  2. Monika Kusendová: Malofatranská hrebeňovka alebo 4-dňové sólo dobrodružstvo s ruksakom po horách
  3. Robert Drál: Mt. Kilimanjaro - BASE Camp
  4. Daniel Schikor: Jordánsko - v hlavnom meste
  5. Iveta Bakitová: Tarragona a ešte pár cestovateľských tipov na Costa Dorada v Španielsku
  6. Aleš Tvrdý: Juhoafrická Republika a jej poklad
  7. Iveta Bakitová: Veľká Noc v Španielsku - dnes neplánovane o Salvadore Dalím
  8. Lubo Repka: Cartagena – karibská časť Kolumbie
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 9 343
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 7 171
  3. Věra Tepličková: Mala by som byť po dnešku pokojnejšia, pani Kavecká? 6 763
  4. Post Bellum SK: Kocáb: Boli schopní aj tmu vydávať za dôkaz toho, že tam nie sú jadrové hlavice 5 854
  5. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 795
  6. Felipe Sánchez López: Opatrovatelia alebo novodobí slovenskí otrokári 5 695
  7. Monika Vojčíkova: Nie je Pavlínka ako Pawlinka 5 204
  8. Teodor Pasternák: Posadili ma do "správneho" lietadla. To druhé havarovalo. 5 151
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Jiří Ščobák: Mentální cvičení: Určení rizikových bodů a možných tras ruského postupu na Ukrajině
SkryťZatvoriť reklamu