SME
Utorok, 16. august, 2022 | Meniny má Leonard

Slavkovský štít dominuje Smokovcom

Výstup naň dá z fyzickej stránky poriadne zabrať, avšak odmenou je nádherný pohľad na neďaleké dediny.

Slavkovský štít z Tatranskej magistrály.Slavkovský štít z Tatranskej magistrály. (Zdroj: IVAN BOHUŠ)

V lete i v zime dominuje Smokovcom rozložitý masív Slavkovského štítu. Na juh a východ sa mierne zvažuje, pričom jeho vrchol je nápadne zaoblený. Výstup naň dá z fyzickej stránky poriadne zabrať, avšak odmenou je nádherný pohľad na neďaleké dediny a mestá i okolité tatranské štíty a doliny.

Názov Slavkovský štít patrí medzi najstaršie pomenovania slovanského pôvodu vo Vysokých Tatrách. Odvodzuje sa z názvu materskej obce, ktorá ho vlastnila a ktorú podľa slovanských osadníkov volali Slavkov, neskôr Veľký Slavkov.

Pre unikátnu vysunutú polohu už oddávna lákal návštevníkov Tatier a záujemcov o poznávanie tatranských štítov. Vďaka polohe ponúka z vrcholu naozaj veľkolepý výhľad, ktorý sa pre mnohých stal priam drogou. Prví turisti to však v Tatrách nemali vôbec ľahké. Chýbali cesty, chodníky i ubytovne a namiesto turistických máp slúžili len skúsenosti pytliakov na kamzíky. Prechod cez hustú kosodrevinu umožňovala len ostrá sekera.

2.JPG

Pohľad zo Slavkovského štítu na Gerlachovský štít. FOTO: IVAN BOHUŠ

Trojdňový výstup

Prvý známy výstup na Slavkovský štít uskutočnil v júli roku 1664 Juraj Buchholtz st., učiteľ z podtatranských Matejovciec, s viacerými druhmi. Na dobrodružný výstup potreboval celé tri dni, pričom ďalšie tri dni mu trval namáhavý zostup. Od Slavkovských kyseliek (kde neskôr vyrástla rekreačná osada Starý Smokovec) si kliesnil cestu k vrcholu.

Pravdepodobne niekde na mieste dnešného Hrebienka si celá výprava v kosodrevine vysekala priestor na nocľah. Postupne sa predierali hustou a panenskou kosodrevinou až na Slavkovský nos a ďalej stúpali sutinovo-skalným hrebeňom. Väčšina spolulezcov to cestou vzdala. Len štyria nakoniec s veľkým vypätím síl dosiahli vytúžený vrchol.

3.JPG

Rainerova chata. FOTO: TIBOR KOLLÁR

Pohľad do histórie

Uhorský karpatský spolok v roku 1881 uľahčil výstupy na Slavkovský štít úpravou chodníka zo Starého Smokovca po hornú hranicu kosodreviny nad Hrebienkom. O dvadsať rokov neskôr Maximilián Weisz, úradník zo Starého Smokovca, inicioval rekonštrukciu starého chodníka vedúceho cez kosodrevinu smerom na Slavkovský nos a jeho predĺženie na vrchol.

Pre menej zdatných výletníkov dal v dolnej časti Štrbavého hrebeňa vybudovať Slavkovskú vyhliadku - plošinu so železným zábradlím a s lavicami, neskôr nazývanú Maximiliánka. Vďační turisti mu na nej po jeho smrti postavili jednoduchú skalnú pyramídu s malým reliéfom a pamätnou tabuľou. V roku 1908 začala zo Starého Smokovca na Hrebienok premávať pozemná lanovka, ktorá mnohým turistom uľahčila výstup na vrchol.

Ako vyjsť na vrchol

Ak si nástup na túru neuľahčíme použitím pozemnej lanovej dráhy premávajúcej na Hrebienok, vydáme sa po modrej turistickej značke, ktorá vychádza z osady Starý Smokovec severným smerom. Po niekoľkých desiatkach metrov odbočíme po lesnej ceste doľava. Po krátkom miernom stúpaní ešte pred križovatkou s Tatranskou magistrálou minieme lokalitu s názvom Päť prameňov.

Za magistrálou naberieme výšku vďaka šikmému traverzu, ktorý smeruje nad horný koniec lyžiarskej zjazdovej trate. O chvíľu sa ocitneme na Slavkovskej vyhliadke. Od nádherného vyhliadkového miesta sa začína druhá časť výstupu, ktorá sa zväčša pridržiava výraznej terénnej hrany.

mapa.jpg

V dolnej časti výstupu pôjdeme cez kosodrevinu, vyššie nás obklopí monotónny kamenný svet. Pri krátkych oddychoch sa takmer na každom mieste potešíme nádherným výhľadom do okolitej krajiny, najmä do Popradskej kotliny. Veľké prevýšenie zdoláme pomocou serpentín v južnom úbočí. Na úseku nazvanom Štrbavý hrebeň sa chodník pridržiava terénnej hrany.

Blízky vrchol vyvýšeniny Nos nás na chvíľu môže pomýliť, že hlavný vrchol je blízko. Čoskoro sa však presvedčíme, že ide len o predvrchol. Vrch Nos obídeme sprava a až po niekoľkých záverečných serpentínach sa ocitneme na skutočnom vrchole Slavkovského štítu.

Výhľad na krajinu

Fantastický rozhľad na všetky svetové strany je odmenou za namáhavý a trochu nezáživný výstup. Okrem stále prítomných pohľadov do kotliny a občasných nazretí do Veľkej Studenej doliny sa na vrchole otvorí nový zaujímavý obraz, ktorý vytvárajú skalnaté štíty v predĺžení Slavkovskej rázsochy smerom na západ až po Východnú Vysokú. Nápadný je najmä nezvyčajný štvorvrchol Bradavice. Zo Slavkovského štítu zostúpime po trase výstupu do Starého Smokovca.


View Kam na túru in a larger map

Zaujímavosti

Hrebienok

Turistické stredisko nad Starým Smokovcom. Leží na juhovýchodnom úpätí Slavkovského štítu v nadmorskej výške 1 285 m. Obľubu kúpeľných hostí zo Starého Smokovca si toto miesto získalo v polovici 19. storočia. Prvý turistický objekt v tejto lokalite vznikol už v roku 1875. V 20. storočí pribudla pozemná lanovka, zjazdové trate, vleky a sánkarská dráha.

Slavkovská vyhliadka

Vyhliadková lokalita nad Hrebienkom ležiaca v nadmorskej výške 1 550 m. Je nástupným miestom pri výstupe na Slavkovský štít. V roku 1881 tu postavili kamenný obelisk s reliéfom na počesť Maximiliána Weisza, ktorý sa zaslúžil o výstavbu prvej turistickej cesty na Slavkovský štít. Bývalá Maximiliánka ponúka úžasné výhľady najmä do Popradskej kotliny.

Slavkovský štít

Mohutný štít s rozložitým vrcholom na konci juhovýchodnej rázsochy vybiehajúcej z Východnej Vysokej. Oddeľuje Slavkovskú dolinu od Veľkej Studenej doliny, do ktorej spadá labyrintom strmých skalných stien, pilierov a žľabov. Na južne strane je pokrytý sutinou. Patrí medzi najvyššie tatranské vrchy, ktoré možno zdolať bez vodcu a využitia horolezeckej techniky.

Časový rozvrh: Starý Smokovec - Slavkovský štít 4 ½ hod. - Starý Smokovec 3 hod.

Dĺžka: 15 km

Prevýšenie: 1 442 m

Celkový čas: 7 hod. 30 min.

Odporúčame

Bilíkova chata

V roku 1934 neďaleko Hrebienka turistická organizácia spišských Nemcov (Karpatský spolok - Karpathenverein) postavila drevenú Guhrovu chatu (nazvanú podľa Michala Guhra, predsedu Karpatského spolku). Po druhej svetovej vojne ju premenovali na Bilíkovu chatu na počesť Pavla Bilíka, úspešného pretekára v behu na lyžiach a účastníka protifašistického odboja, ktorého v roku 1944 popravili v Kežmarskom hrade.

Dnes chata situovaná v prekrásnom vysokotatranskom prostredí v nadmorskej výške 1 255 m ponúka občerstvenie a ubytovanie. Hostia môžu navštíviť Slovenskú reštauráciu alebo štýlovú vináreň s kozubom.

Rainerova chata

Najstaršia vysokohorská turistická chata v Tatrách postavená v roku 1863 Jánom Jurajom Rainerom. Od roku 1884, po postavení väčšej chaty Kamzík v blízkosti, slúžila ako nocľaháreň a neskôr ako sklad paliva i garáž. Rainerovu chatu správa TANAP-u v roku 1983 zrekonštruovala ako pamiatkový objekt. Dnes v nej sídli informačné centrum TANAP-u a expozícia starého horolezeckého, nosičského a lyžiarskeho náradia s možnosťou občerstvenia. Známou tradíciou je Klaňanie Troch kráľov pri snežnom Betleheme.

Vodopády Studeného potoka

Týmto termínom sa označuje úsek Studeného potoka od sútoku Veľkého a Malého Studeného potoka neďaleko Rainerovej chaty po Bilíkovu chatu. Studený potok preteká terénnym zlomom a vytvára nádherné kaskády a vodopády, ktoré sú mimoriadne pekné pri jarnom topení snehu alebo po výdatných dažďoch. K najznámejším vodopádom patrí Obrovský vodopád, Malý a Veľký vodopád a Dlhý vodopád. Zaujme najmä Obrovský vodopád s výškou takmer 20 m.

Náročnosť

Náročná celodenná vysokohorská túra. Technicky je pomerne jednoduchá, namáhavosť výstupu je daná najmä prevýšením. Opustenie turistického chodníka nad Slavkovskou vyhliadkou je nebezpečné predovšetkým na stranu Veľkej Studenej doliny. V zimnom období je chodník na Slavkovský štít od Slavkovskej vyhliadky uzavretý.

v_t.jpgO Starom Smokovci a okolí sa možno viac dočítať v knihe Vysoké Tatry z edície Na starých pohľadniciach z vydavateľstva DAJAMA.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Cestovanie

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  2. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  3. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  4. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  5. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  6. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane
  7. Energetici prinavrátia Pečnianskemu lesu pôvodnú biodiverzitu
  8. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky
  1. Nadácia COOP Jednota pomáha dlhodobo chorým pacientom
  2. Pixel Federation nikdy nezarobil ako cez pandémiu
  3. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur
  4. Auto bez čakania? VW T-Cross môžete mať hneď a aj so zľavou
  5. Radi si veci vyrábate sami? Tento nový časopis je pre vás
  6. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk
  7. Na Špitálskej ulici v Bratislave pribudnú nové byty
  8. Po rokoch cichosci richtuju v Raslavicoch slavnosci
  1. Domčeky trulli mali byť dočasným bývaním v snahe neplatiť dane 21 658
  2. Kam príde, tam vypredá. Nitran vymýšľal vlastný cider dva roky 16 405
  3. Najbohatšie mesto v stredoveku, divoký západ na Slovensku 15 531
  4. Zdravotná poisťovňa zostala prekvapená. Zaplatila už 30 mil. eur 9 127
  5. Kupón na cestu do Thajska, USA a Vietnamu so zľavou 888 eur 7 839
  6. Nie som superman, ale viem, že Prešov má na to byť supermestom. 2 973
  7. 100 ovocných druhov, ktoré u nás dokážeme pestovať 2 471
  8. Zdravo a chutne. Vyskúšajte recepty šéfkuchára Jara Žídeka 2 429
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Erika Kladna: Australský outback
  2. Vladimír Benčík: Malta 1/3 – návšteva u „hadích kňazov“ s dlhými lebkami
  3. Blanka Ulaherová: Konečne opäť Bosna
  4. Martin Majzlan: Skaza a tragédia Aralského jazera
  5. Aleš Tvrdý: Vlakom po Európe
  6. Ján Komrska: Hora Harvard, Kolorádo
  7. Soňa Fröhlichová: Na švajčiarskej hore Mont Fort servírujú syrové fondue vo výške 3300 metrov nad morom
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 44. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 2/3 - Skaza lode Karluk, 1913 - 1914
  1. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave 16 644
  2. Post Bellum SK: Dovolenka v Juhoslávii ako príležitosť na emigráciu 8 019
  3. Věra Tepličková: A to je koniec, vážení! Čaká nás už len zima, hlad a beznádej... Ak nezasiahne Matovič... 6 967
  4. Milan Pilip: Čaká nás rozvrat spoločnosti ak nezasiahneme proti konšpirátorom 6 280
  5. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu. 5 874
  6. Peter Gregor: Cena slobody sa vždy počíta iba v stratených ľudských životoch. 5 056
  7. Tomáš Harustiak: Kto šetrí ma za tri / Ako vyžiť z minimálnej mzdy ? / Dá sa vyžiť z minimálnej mzdy ? / Prečo Slováci nemajú peniaze / Ako vyžiť z dôchodku / 4 083
  8. Roman Kebísek: Jánošík prepadával ľudí na cestách vyše roka. Od jesene 1711 do zimy 1712/3 3 694
  1. Monika Nagyova: Moja babka zažila kvôli podvodníkom trýznivé minúty, ktoré by neželala nikomu.
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 45. - Arktída - Posledná plavba lode Karluk 3/3 - Návrat do civilizácie, 1914
  3. Jiří Ščobák: Kde dnes môžeme ušetriť? Znížiť spotrebu a náklady?
  4. Jiří Ščobák: Proč bychom si měli zapamatovat jméno Anna Chadimová? Co nám po ní zůstalo?
  5. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Ružinovská televízia - pod kontrolou politikov
  6. Monika Nagyova: O žene, ktorá milovala rúško
  7. Jiří Ščobák: Krásne a zaujímavé historické poistné zmluvy: Existovala aj čisto slovenská poisťovňa? A čo bola „zmluva odvážna“?
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
SkryťZatvoriť reklamu