Roháče sa právom považujú za najkrajšiu časť Západných Tatier. Rozložitú Roháčsku dolinu lemuje veniec prekrásnych končiarov, ktorým kraľuje majestátny Baníkov. Ostrý Roháč a Volovec sú jeho „roháčskymi princami".
Názov Roháče pochádza od pomenovania vrchov nachádzajúcich sa v hlavnom hrebeni v centrálnej časti pohoria – Ostrého Roháča a Plačlivého (pôvodne nazývaného Plačlivý Roháč). Vytvárajú nerozlučnú dvojicu štíhlych skalných vrchov.
Podobajú sa na dva čertove rohy a azda aj preto dostali toto výstižné pomenovanie. Miestni obyvatelia (najmä pastieri a poľovníci) v minulosti vyšší juhozápadný vrchol pomenovali Roháč (2126 m) a nižší severovýchodný končiar nazvali Šutá (2084 m). Tieto názvy pochádzali od starých pomenovaní živočíchov žijúcich na Orave. Roháč bol zjednodušený výraz pre rohaté zvieratá a šutá pre bezrohé.
V súčasnosti sa pre Roháč ustálil termín Ostrý Roháč a zo Šutej vznikol najprv Plačlivý Roháč a nakoniec Plačlivé. Zážitok z hrebeňa Roháčov môže ešte väčšmi umocniť náhodné a často krátke stretnutie so vzácnym tatranským endemitom – kamzíkom vrchovským tatranským, ktorý akoby symbolizoval „rohaté“ vrcholy Západných Tatier.
FOTO – GABRIEL LIPTÁK
Na Baníkov z Oravy Zdolať Baníkov možno z južnej (liptovskej) alebo zo severnej (oravskej) strany. Obidve trasy sú populárne a skrývajú viaceré zaujímavosti. Z liptovskej strany pôsobí len ako jeden z vrcholkov hlavného hrebeňa, čo vykúkajú spoza rozložitých rázsoch Babiek či Baranca. Pri pohľade z oravskej strany tiež nenápadne tróni v úzadí.
Ak sa na Baníkov vyberieme z Oravy, ideálnym východiskom túry je Chata Zverovka. Od nej vedie asfaltová cesta k Ťatliakovmu jazeru, pri ktorom kedysi stála Ťatliakova chata. Od bufetu pokračujeme hore Smutnou dolinou. Po strmom výstupe v jej závere sa v Smutnom sedle dostaneme na hlavný hrebeň Roháčov, po ktorom pôjdeme až do cieľa.
FOTO – ZUZANA KOLLÁROVÁ
Červeno značkovaná výstupová trasa nás zo sedla privedie cez Tri kopy na Hrubú kopu a nakoniec na vrchol Baníkova. Tento hrebeňový úsek je podľa mnohých turistov najťažší v celých Západných Tatrách. Trochu istoty neskúseným odvážlivcom dodáva séria masívnych železných reťazí na najnebezpečnejších úsekoch, ktoré možno v letnom období obísť chodníkmi v južnom svahu kúsok pod hrebeňom. Značka však vedie po hrebeni a turisti by sa mimo značkovanej trasy nemali pohybovať.
Vrchol poskytuje nádherný kruhový výhľad na oravské, liptovské a tatranské dominanty. Pokocháme sa malebnou scenériou Roháčov či liptovskou krajinou a určite zabudneme na kropaje potu, ktoré nás zmáčali pri namáhavom výstupe.
View Kam na túru in a larger map
Na Baníkov z Liptova Ak sa na Baníkov vyberieme z Liptova, odporúčame začať v ústí Jaloveckej doliny, kam možno prísť z Jalovca po žltej značke. Tá turistov sprevádza po rázcestie Bobroveckej doliny a doliny Parichvost, ktorou pokračujeme ďalej. Vystúpime strmšie lesom do pásma kosodreviny, neskôr strmým serpentínovým chodníkom medzi kosodrevinu a skalné rebrá a pokračujeme dlhším traverzom cez vejár skalnatých žľabov a trávnatý svah do Baníkovského sedla. Tu odbočíme doprava a po červeno značkovanej hrebeňovej ceste sa strmým, miestami exponovaným hrebeňom dostaneme pod vrcholové rebro. Odtiaľto je na vrchol len kúsok.
FOTO – ZUZANA KOLLÁROVÁ
Z vrcholu Baníkova pohodlne zídeme do Baníkovského sedla a Spálenou dolinou klesneme späť k Roháčskym plesám. Môžeme nazrieť do ponurých zrázov severnej steny a obdivovať nielen mohutnú horskú scenériu, ale aj vzácne glaciálne relikty, napríklad iskerník ľadovcový.
Podstatne dlhší je ďalší výstup z liptovskej strany – Žiarskou dolinou, z ktorej sa však priam núka nádherný okruh – výstup cez Smutné sedlo a Tri kopy a zostup vyhliadkovým hrebeňom cez Jalovskú kopu. Pri tejto túre treba počítať s tým, že jej zdolanie si vyžiada pomerne dlhý čas (min. 7 1/2 hod.). Technicky náročný prechod odporúčame absolvovať výlučne za dobrého počasia.
Zaujímavosti
Roháčska dolina
Najdlhšia, najnavštevovanejšia a najznámejšia dolina na oravskej strane Roháčov. Začína sa na poľane Zverovka, prechádza poľanou Adamcuľa a končí sa pri Ťatliakovom jazere. V okolí sa nachádzajú koncové morény a morénové jazero, v závere doliny ležia Roháčske plesá. Vedie ňou náučný chodník smerom k Roháčskemu vodopádu a značkovaná cyklotrasa.
Jalovecká dolina
Asi 9 km dlhá dolina s pozostatkami ľadovcovej činnosti, priamo pod hlavným hrebeňom Roháčov. Pod strmými svahmi Lysca sa rozvetvuje na dve časti - Bobroveckú dolinu a dolinu Parichvost, ktorá sa tiahne až na hlavný hrebeň do Baníkovského sedla. Nad dolnou časťou sa vypína pásmo vápencových brál s vápencovou kvetenou a vyvinutými krasovými javmi.
Parichvost
Čarovná dolina, z ktorej sa oddeľuje strmá Hlboká dolina s malým vodopádom. V zime sa Parichvost mení na malebnú snehovú pláň tiahnucu sa až po vrchol štítu. Dolina Parichvost je najlavinóznejšou dolinou na Slovensku. Lavína v nej v roku 1995 pochovala aj posledného česko-slovenského ministra životného prostredia Josefa Vavrouška a jeho dcéru Petru.
Časový rozvrh: Jalovecká dolina - Baníkov (4 hod.) - Žiarska dolina (2 ¾ hod.) Dĺžka: 17 km Prevýšenie: 1 378 m
Odporúčame
Ťatliakova chata
Pôvodne chata, dnes už len bufet nachádzajúci sa v nadmorskej výške 1 360 m pri rovnomennom jazere v hornej časti Roháčskej doliny. Pôvodná chata v roku 1963 vyhorela pre skrat na elektroinštalácii. Na mieste, kde kedysi stála, je pamätník venovaný Jánovi Ťatliakovi, priekopníkovi turistiky na Orave. Jeho meno nesie aj neďaleko ležiace jazierko s pôvodným názvom Čierna mláka s rozlohou 0,28 ha a hĺbkou 1,2 m. Leží v nadmorskej výške 1 370 m pod mohutnými svahmi Rákoňa.
Chata Zverovka
Najznámejšia horská chata celých Západných Tatier situovaná v nadmorskej výške 1 037 m na horskej lúke priamo na úpätí Roháčov je vstupnou bránou na hlavný hrebeň z oravskej strany. Od chaty vychádzajú najdôležitejšie turistické trasy v tejto časti Západných Tatier. História chaty sa začala písať v roku 1928, keď postavili zrub na poľane Zverovka nesúci meno dekana Maťašáka, ktorý mal veľkú zásluhu na sprístupnení Roháčov turistom. V roku 1944 chatu vypálili nemecké vojská. Súčasnú chatu skolaudovali v roku 1951 a je v správe Klubu slovenských turistov Dolný Kubín.
Náročnosť
Veľmi náročná vysokohorská túra s veľkým prevýšením. Exponované úseky na hlavnom hrebeni zabezpečujú umelé technické pomôcky. Výlet sa neodporúča absolvovať za zlého počasia a pri zníženej viditeľnosti. V zimnej sezóne je trasa uzavretá.
O Baníkove sa možno viac dočítať v knihe Najkrajšie vrchy z edície Prírodné Krásy Slovenska z vydavateľstva DAJAMA.
Autor: Daniel Kollár