Zlosť a zloba mali na svedomí prekliatia, ktoré ľudia vyslovili na ľudí. Zakliatie na kameň, privodenie nešťastia, slová, ktoré sa len raz vyslovili a už nikdy sa nedali vrátiť aj napriek tomu, že ich vyslovenie autor mnohokrát oľutoval.
Sklabinská kliatba
Vrútocký pán Peter, syn Komesa Miku, dal nerozvážne uväzniť starého zemana Starochu aj so synom. Na dôvažok v návale zlosti spálil listiny zaručujúce Starochovcom zemianske výsady. Starý Starocha sa skôr, než prekročil brány väzenia, otočil a vyslovil kliatbu na pána Petra. Peter ešte toho dňa zomrel priamo na hostine, kde spolu s ostatnými zemanmi oslavoval vrútocké zemianstvo. Sila kliatby však smrťou nepominula a Petrov pohreb sprevádzali ťažkosti. Truhla s Petrovým telom v deň pohrebu tak oťažela, že ani tridsať chlapov s reťazami ňou nemohlo pohnúť. Až keď noha Starochovcov vykročila z väzenia na slobodu na príkaz blatnického veľkomožného, truhla na jednom konci povolila. Ale až po prekročení prahu väzenia chlapi truhlu zodvihli s ľahkosťou, akoby v nej nič nebolo.
Tatranský prekliaty hrad
Mohutný hrad sa kedysi vypínal na skalách Ždiarskej vidly. Na hrade bývali tri sestry a spoločníkov im robili zlí duchovia, ktorí im zaobstarali obrovské poklady za podpísanie zmluvy s diablom. Čas je však neúprosný a blížil sa deň vyrovnania. Duchovia uniesli diablovi upísané sestry a na hrad s pokladmi zoslali kliatbu. Nech sa hrad prepadne do zeme a spolu s pokladmi nech zmizne z ľudských očí. Kliatba sa vyplnila, a tak po hrade na tomto mieste už niet ani stopy.
Kliatba tehotnej ženy
Kláštor červených mníchov medzi Podbieľom a Krivou stál na mieste, ktoré dodnes nazývajú Biele alebo Biela skala. Po ich odchode dali zvolenskí hradní prestavať kláštor na hrad. V hrade však nebola voda, museli ju donášať zo Studeného Potoka. Donútili k tomu aj mladú tehotnú ženu. Tá sa však pošmykla s vedrami a hrad v zlosti prekliala. Nad hradom sa zrazu strhla búrka a divoké blesky doňho tak silno udierali, že sa celý zrútil.
(jmp)