Zlosť a zloba mali na svedomí prekliatia, ktoré ľudia vyslovili na ľudí. Zakliatie na kameň, privodenie nešťastia, slová, ktoré sa len raz vyslovili a už nikdy sa nedali vrátiť aj napriek tomu, že ich vyslovenie autor mnohokrát oľutoval.
Vrútocký pán Peter, syn Komesa Miku, dal nerozvážne uväzniť starého zemana Starochu aj so synom. Na dôvažok v návale zlosti spálil listiny zaručujúce Starochovcom zemianske výsady. Starý Starocha sa skôr, než prekročil brány väzenia, otočil a vyslovil kliatbu na pána Petra. Peter ešte toho dňa zomrel priamo na hostine, kde spolu s ostatnými zemanmi oslavoval vrútocké zemianstvo. Sila kliatby však smrťou nepominula a Petrov pohreb sprevádzali ťažkosti. Truhla s Petrovým telom v deň pohrebu tak oťažela, že ani tridsať chlapov s reťazami ňou nemohlo pohnúť. Až keď noha Starochovcov vykročila z väzenia na slobodu na príkaz blatnického veľkomožného, truhla na jednom konci povolila. Ale až po prekročení prahu väzenia chlapi truhlu zodvihli s ľahkosťou, akoby v nej nič nebolo.
Mohutný hrad sa kedysi vypínal na skalách Ždiarskej vidly. Na hrade bývali tri sestry a spoločníkov im robili zlí duchovia, ktorí im zaobstarali obrovské poklady za podpísanie zmluvy s diablom. Čas je však neúprosný a blížil sa deň vyrovnania. Duchovia uniesli diablovi upísané sestry a na hrad s pokladmi zoslali kliatbu. Nech sa hrad prepadne do zeme a spolu s pokladmi nech zmizne z ľudských očí. Kliatba sa vyplnila, a tak po hrade na tomto mieste už niet ani stopy.
Kliatba tehotnej ženy
Kláštor červených mníchov medzi Podbieľom a Krivou stál na mieste, ktoré dodnes nazývajú Biele alebo Biela skala. Po ich odchode dali zvolenskí hradní prestavať kláštor na hrad. V hrade však nebola voda, museli ju donášať zo Studeného Potoka. Donútili k tomu aj mladú tehotnú ženu. Tá sa však pošmykla s vedrami a hrad v zlosti prekliala. Nad hradom sa zrazu strhla búrka a divoké blesky doňho tak silno udierali, že sa celý zrútil.