Aby neprišlo k omylu: prívlastok „fatranský" v názve vrchu nie je náhodný. Jeho prítomnosť súvisí s vyšším a so známejším Kriváňom, ktorý tróni na západnom okraji Vysokých Tatier. Jeho masívna hradba sa vypína nad „turčianskou záhradkou", ako Turiec v 18. storočí nazval polyhistor Matej Bel.
Veľký Kriváň kamenistým vrcholom o pár metrov prevyšuje tisícsedemstometrovú vrstevnicu a je najvyšším vrchom Malej Fatry. Nielen názov, ale aj popularitu Veľkého Kriváňa možno porovnať s jeho vysokotatranským menovcom. A prívlastok „veľký" dostal tiež zaslúžene. Bez lanovky z Vrátnej do Snilovského sedla treba pri výstupe na vrchol prekonať viac ako tisícmetrové prevýšenie, teda takmer také isté ako zo Štrbského Plesa na vysokotatranský Kriváň!
NA VEĽKÝ KRIVÁŇ
Ako dlho to bude trvať
Časový rozvrh: Vrátna - Veľký Kriváň (3 hod.) - Vrátna (3 ½ hod.)
Dĺžka: 12 km
Prevýšenie: 1 009 m
Náročnosť
Náročná túra najmä pre strmý výstup a veľký výškový rozdiel na krátkej vzdialenosti (pod lanovkou Vrátna - Chleb). Strmý je aj zostup zo sedla Za Kraviarskym do Starej doliny. Trasa vedie lesom a hôľnym pásmom, odkiaľ sa postupne zlepšuje výhľad do Vrátnej a na okolité horstvá. Orientačne je jednoduchá, vedie po dobre vychodených chodníkoch. V hôľnom pásme má aj tyčové značkovanie. Pozor si treba dávať pri strmom výstupe i zostupe lesom najmä v období dažďov.
Strážca Turca Máloktoré výstupy na najvyššie slovenské končiare si možno vďaka technike uľahčiť tak ako pri túre na Veľký Kriváň. Myšlienky o sprístupnení tejto oblasti sedačkovou lanovkou majú dlhú históriu. Po jej otvorení na jar roku 1950 sa Snilovské sedlo a priľahlé svahy Chleba i Veľkého Kriváňa stali jedným z najobľúbenejších lyžiarskych areálov v Československu.
Hoci o pár rokov neskôr sa centrum zimného cestovného ruchu prenieslo na neďaleké Paseky, staručkú „sedačku" nahradila moderná a výkonnejšia kabínková lanovka Vrátna - Chleb. A práve vďaka nej je najvyšší končiar Malej Fatry jedným z najľahšie prístupných horských velikánov na Slovensku.
Rôzne cesty na vrchol Najkratší výstup na Veľký Kriváň vedie zo Snilovského sedla, do ktorého sa možno dostať spomínanou lanovkou. Odtiaľ je na vrchol, čo by kameňom dohodil - 185 výškových metrov, čo v teréne predstavuje necelú polhodinku pohodlnej chôdze spestrenej krásnymi výhľadmi na všetky svetové strany. Ortodoxní turisti zvyknú do sedla vystúpiť po zeleno značkovanej turistickej trase od Chaty Vrátna v Starej doline. Tento peší výstup trvá asi 6 ½ hod.
Veľkolepý, avšak namáhavejší je výstup zo Strečna. Okolo Starhradu vedie po červených značkách. Popri Chate pod Suchým pokračuje cez Malý Kriváň nádhernou hrebeňovkou až na najvyšší bod Malej Fatry. Ďalšia prístupová trasa do Snilovského sedla prichádza zo Šútova. Zeleno značkovaný chodník smeruje k Chate pod Chlebom. Iný variant výstupu zo Šútova vedie po modrých značkách Šútovskou dolinou popri Šútovskom vodopáde opäť k Chate pod Chlebom.
Ďaleký kruhový výhľad Z vrcholu Veľkého Kriváňa je krásny kruhový výhľad na všetky svetové strany. Dolu v hĺbke sa leskne dno Vrátnej uzavreté kamennou bránou Tiesňav. Zo západnej strany sa dvíha masív Sokolia, ktorým vedie zaujímavá hrebeňová trasa cez Baraniarky a Kraviarske až pod vrcholovú kupolu Veľkého Kriváňa. Východnú stranu Tiesňav stráži hradba Bobot a Poludňových skál.
Na severovýchode sa v bezprostrednej blízkosti výrazne vynímajú najvyššie vrchy v oblúku hlavného hrebeňa Malej Fatry, Malý Rozsutec, Veľký Rozsutec, Stoh, Hromové a susedný Chleb už priamo na východe. Za hrebeňom Malej Fatry sa v diaľke dvíhajú oblé tvary Pilska a Babej hory. Na západe vidieť horstvá Kysúc, kúsok na juh hrebeň Javorníkov a v pozadí najvyššie vrcholy Moravy.
Pohľad juhozápadným smerom skĺzne po Malom Kriváni cez Martinské hole k malofatranskému Kľaku. Juhovýchodným smerom ponad dolinu Váhu a severné výbežky Veľkej Fatry je pekný výhľad na Nízke Tatry so skupinou Ďumbiera. Turčianska kotlina s Martinom je ako na dlani. Vľavo sa črtá Liptovská kotlina s horskou obrubou Západných i Vysokých Tatier. Pred nimi tróni osamelý Veľký Choč.
Zaujímavosti
Veľký Kriváň
Najvyšší vrch Malej Fatry sa nachádza v časti, ktorá sa podľa neho nazýva Krivánska Fatra. Jeho lúčnatý vrchol siaha nad hornú hranicu rozšírenia kosodreviny. Leží v hlavnom hrebeni medzi dvoma výraznými vrchmi - Malým Kriváňom a Chlebom. Jeho svahy sú lavinózne, pre vrcholové partie sú charakteristické rozľahlé lišajníkové porasty.
Vrátna
Najväčšie a najznámejšie letné i zimné turistické stredisko v Malej Fatre. Dolinu Vrátna ohraničujú mohutné chrbty Bobot, Veľkého Rozsutca, Stohu, Poludňového grúňa, Chleba a Veľkého Kriváňa. Z Terchovej vedie do Vrátnej cez úzky kaňon Tiesňavy cesta zjazdná motorovými vozidlami. Vrátna je obľúbeným východiskom túr do Krivánskej Fatry.
Baraniarky
Charakteristický vrch Malej Fatry s bralnatým reliéfom a dobrým výhľadom. Jeho západné svahy tvoria národnú prírodnú rezerváciu Veľká Bránica. Predmetom ochrany sú pralesové bukové jedliny a javoriny s bohatou flórou a faunou a formy krasového reliéfu na prevažne jurských vápencoch v doline Bránice s viacerými vodopádmi.
Chleb
Tretí najvyšší vrch Malej Fatry. Nachádza sa v rovnomennej národnej prírodnej rezervácii so stopami ľadovcového a mrazového zvetrávania a s výskytom vzácnych a chránených druhov rastlín a živočíchov. Je výborným vyhliadkovým bodom s kruhovým výhľadom. Jeho severné svahy sú vytvarované na tzv. chlebské kotle, pozostatok po dávnych zosuvoch.
View Kam na túru in a larger map
Odporúčame
Chata pod Chlebom Výstupová trasa zo Šútova vedie okolo Chaty pod Chlebom - najvyššie položenej chaty v Malej Fatre (1 415 m). Ľahko sa k nej možno dostať aj od hornej stanice kabínkovej lanovky Vrátna - Chleb. Prvé zmienky o chate pochádzajú z tridsiatych rokov 20. storočia. Na sklonku druhej svetovej vojny ju vypálili Nemci. Neskôr tu postavili veľkú chatu, ktorá však v roku 1982 vyhorela. Zachovala sa iba hospodárska budova, z ktorej vznikla dnešná chata ponúkajúca občerstvenie a turistické ubytovanie. Od chaty je nádherný výhľad.
Chata na Grúni
Najvyššie položenou horskou chatou vo Vrátnej je Chata na Grúni. Stojí v nadmorskej výške 970 m pod Poludňovým grúňom na križovatke turistických chodníkov v nádhernej scenérii Veľkého Rozsutca. Pri chate sa nachádzajú dva lyžiarske vleky so svahmi pre začiatočníkov i náročných lyžiarov.
Zbojnícky chodník
Začína sa pri parkovisku v kaňone Tiesňavy. Prejsť ho možno za tri až štyri hodiny, v niektorých úsekoch aj s pomocou reťazí. Cez skalné bralá s vyhliadkami vedie na rázcestie Malé nocľahy, odkiaľ pokračuje do jednej z najkrajších dolín - doliny Obšívanka. Druhá časť bola niekoľko rokov uzavretá pre ochranu prírody, dnes uzávera platí od 1. 3 do 15. 6.
O výlete na Veľký Kriváň sa možno viac dočítať v turistickom sprievodcovi Malá Fatra z edície S batohom po Slovensku z vydavateľstva DAJAMA.
FOTO - ZUZANA KOLLÁROVÁ
Autor: Daniel Kollár