Taliansko bolo dlho krajinou, z ktorej sa odchádzalo za prácou a lepším životom, ale za posledných dvadsať rokov sa karta obrátila. Podľa najnovších štatistík žije na Apeninskom polostrove 1,5 milióna cudzincov. Väčšinou sú to Afričania, Číňania, Indovia a obyvatelia Južnej Ameriky, ktorí so sebou samozrejme priviezli svoje zvyky i kuchyňu.
Ešte pred desiatimi rokmi by nikto neuveril, že neďaleko rímskej hlavnej stanice Termini vyrastie malá čínska štvrť a vedľa nej „mini“ štvrte Indov, Pakistancov a prisťahovalcov z Afriky.
Vo všetkých väčších talianskych mestách už dnes nájdete reštaurácie s cudzokrajnou kuchyňou. Pred 15 rokmi to začali Číňania, potom prišli Indovia, Arabi a ďalší. Situácia v Taliansku je však iná ako v Nemecku, Francúzku či Británii. O Talianoch sa vraví, že ich individualizmus im bráni v tom, aby boli skutočnými nacionalistami, až na dve výnimky: futbal a kuchyňu.
V posledných rokoch však Taliani začali masovo cestovať. Ochutnali cudzie kuchyne, a to ich utvrdilo v presvedčení, že aj za hranicami sa dá dobre najesť, ale talianska kuchyňa je svojou pestrosťou a chuťou nedosiahnuteľná.
A tak v Taliansku vlastne existujú dva typy zahraničných reštaurácií: „ristoranti etnici“, teda etnické reštaurácie, pretože sa v nich varia exotické jedlá. Navštevujú ich predovšetkým Číňania, Indovia či Pakistanci, aby si pripomenuli domov. Pre Taliana je návšteva takéhoto podniku do istej miery dôkazom odvahy.
Oveľa početnejšie sú však reštaurácie, v ktorých sa pôvodne exotické kuchyne prispôsobili talianskemu vkusu. Typickým príkladom sú čínske reštaurácie. V Ríme je ich asi päťdesiat, ale prakticky žiadna nepodáva tzv. pekinskú kuchyňu, ktorá má pre Talianov neznesiteľnú chuť. Všade sa varí kuchyňa kantonská. Tú charakterizuje bohaté zastúpenie zeleniny, cestovín, rýb a bieleho mäsa - teda všetkého, čo je typické pre kuchyňu taliansku. Má to síce inú chuť, ale Talian sa cíti vlastne doma.
Vari len v jednom Taliani trochu ustúpili cudzincom: kiosky s krájanou pizzou sa zdobia klobáskami, salámou, či párkami. Údajne si to kedysi vynútili Nemci, ktorí hromadne navštevujú Jadranskú riviéru.
(tasr)