V rámci osláv vtedy na 41. kilometri Volokolamskej cesty otvorili v Rusku ojedinelé múzeum sovietskeho tanku T-34, ktorý podľa pamätníkov zasiahol do bojov pod Moskvou rozhodujúcim spôsobom.
Úspešná obrana sovietskej metropoly na frontovej línii len 25 kilometrov od Moskvy sa 6. decembra 1941 zmenila na protiútok sovietskych jednotiek. Miliónom sovietskych vojakov a civilistov dala ofenzíva nádej na obrat vojny v neprospech fašistického Nemecka.
Sovietske jednotky, ktoré od nemeckého útoku vyše päť mesiacov nepretržite ustupovali do vnútrozemia, za sedem nasledujúcich týždňov do konca januára 1942 vytlačili nemeckú armádu od Moskvy o 150 až 400 kilometrov na západ. Pri obrane Moskvy a ofenzíve na prelome rokov 1941-42 padlo vyše 620 000 sovietskych vojakov.
Sovietsky vodca Josif Stalin použil v boji o hlavné mesto psychologické prostriedky i nové moderné zbrane. Stalin v rozhodujúci moment zrušil svoju plánovanú evakuáciu do ruského vnútrozemia a 7. novembra napriek hrozbe nemeckých náletov usporiadal na Červenom námestí slávnostnú vojenskú prehliadku. V bojoch o Moskvu sa vyznamenali ruské reaktívne rakety známe ako Kaťuša a tanky T-34.
Skupina vojnových kameramanov nakrútila o bojoch pri Moskve a úspešnej ofenzíve sugestívny celovečerný dokument. Výrobu filmu a jeho obsah Stalin osobne kontroloval. Dielo bolo v roku 1942 rozmnožené na stovky kópií a premietalo sa na neokupovanom území Sovietskeho zväzu.
Film o obrane Moskvy sa dostal aj na Západ a v USA získal v roku 1942 dokonca cenu filmovej akadémie - pozlátenú sošku Oscara. Ruskí tvorcovia vojnového dokumentu boli počas turné po USA svedkami obrovských radov do kín, kde premietali sovietsky film. Oscara však v sovietskom Rusku verejnosť nevidela, pretože ako prejav imperializmu skončil v depozitároch ministerstva kultúry.
(čtk)