Pol hodinky cesty rýchlovlakom TGV z Paríža na východ, a človek sa ocitne v kraji plnom nádherných vinohradov. Ako vlasy pravidelne sčesané na cestičky, sú rady rovnako ostrihaných kríkov viniča uviazaných presne rovnako. Kam len človek dovidí. Zdalo by sa, že kraj je trochu chladný na kvalitné víno. Opak je však pravdou. Práve ustálené počasie, vápencovo-kriedové podložie a, samozrejme, stáročia skúseností robia zo Champagne najznámejšiu vinársku oblasť na svete.
Diabolské víno
Neďaleko Reims, mesta so slávnou gotickou katedrálou, je pravé srdce Champagne. Epernay – hlavné mesto šampanského, a hneď vedľa, na kopčeku Hautvillers – jeho kolíska. Sem, do kláštora benediktínov, prišiel v roku 1668 mladý mních Dom Pierre Pérignon. Prijali ho ako pivničného majstra. A on sa do svojej práce pustil s vervou a odhodlaním vytvoriť niečo hodnotné. Kláštor aj oblasť okolo neho boli v tom čase v úbohom stave. Poľnohospodári sa tu dlhé roky venovali výrobe vína, ale nechápali procesy, ktoré v ňom prebiehali, a víno im často vybuchovalo, trhalo fľaše, nedalo sa skladovať ani prevážať. Všetko, čo bolo neznáme, tajomné, v stredoveku označili za čierne – diabolské. Aj víno zo Champagne preto nazvali diabolským vínom.
Presne rovnako uviazané, rovnako ostrihané. Aby mohli niesť označenie
Champagne, musí sa hrozno zbierať výhradne ručne
Ako skrotiť výbušnú energiu bubliniek?
Dom Pérignon chcel jeho meno očistiť. Do svojej práce sa pustil s trpezlivosťou bádateľa. Ani on nerozumel procesu fermentácie, ale chápal, že keď má víno toľko energie, treba ho uložiť do pevnejšieho materiálu. Prvým krokom bolo teda hrubé sklo v tvare hrušky. Ďalšie odhalenie prišlo s jedným španielskym pútnikom. Mal so sebou fľašu vína uzavretú korkovou zátkou. Dovtedy v Champagni fľaše zatvárali drievkom obaleným v zmesi z prírodných materiálov. Dom Pérignonovi sa nepáčilo nielen to, že je nestabilná, ale aj neestetická a najmä nehygienická. Korkom bol nadšený.
Prišiel rad na skladovanie. Dom Pérignon vypozoroval, že ich vínu neprospieva presúvanie z chladu do tepla a naopak. Pri premiestňovaní výbuchov pribúdalo. Tu sa ukázali výhody kriedového podložia. Pivnice zapustené v kriede majú trvalo jednotnú teplotu. Keď vyriešil aj tento problém, mohol sa pustiť do najväčšej alchýmie. Práce s hroznom a kombinovania rôznych odrôd. Keďže v stredoveku sa dane kláštorom odvádzali zväčša v naturáliách, mal prehľad o vzorkách z celého kraja. Podarilo sa mu prísť aj na spôsob, ako z červeného hrozna vyčariť priezračný zlatistý mok. Ním objavená metóda prešovania sa používa dodnes.
Hoci v mestečku žije len zo dvetisíc obyvateľov, majú škôlku a školu až po
šiestu triedu. Domáci vinári sa tešia, že z vinice nemusia utekať po deti ďaleko
Na kráľovský dvor
Keď mal väčšinu problémov zvládnutých, bolo treba dostať víno medzi šľachtu. Tu sa legendy rozchádzajú, miestni sprievodcovia ho vidia, ako nastupuje na loď s niekoľkými fľašami šampanského, a keďže rieka Marne sa vlieva do Seiny a tá preteká cez Versailles, dostáva sa priamo na dvor kráľa Ľudovíta XIV. Druhá legenda túto cestu prisúdila krásnej barónke de Thierzy, ktorá sa do kláštora Hautvillers chodila pravidelne spovedať zo svojich mnohých hriechov a sľúbila, že kláštorné víno dostane na kráľovský dvor. Nech je to tak či onak, Ľudovít XIV., kráľ, čo si rád užíval života, sa do šampanského okamžite zamiloval a rezervoval si väčšinu produkcie.
Začal sa rozkvet kláštora aj celej oblasti, a hoci po smrti Dom Pérignona (umrel v roku 1715 ako 76-ročný, vraj sa toľko dožil aj vďaka zdraviu prospešným vlastnostiam šampanského) v kláštore s výrobou vína postupne prestali, slávu mu zabezpečil labužník Napoleon a odvtedy už šampanské svoju luxusnú príchuť nestratilo. Dnes vlastní kláštor v malebnom mestečku Hautvillers vplyvná „šampanská“ rodina Moët a Chandon a značku Dom Pérignon dodáva do celého sveta. Aj u nás ju vo vybraných obchodoch dostanete za zhruba osemdesiat eur, v reštaurácii minimálne za dvojnásobok.
Moët et Chandon, stĺpik pri vinici označuje majetok jednej z najslávnejších
„šampanských“ rodín. A ruže na okraji vinárom signalizujú nebezpečenstvo
vzniku peronospóry