Kubánsky prezident Fidel Castro privítal amerického exprezidenta Jimmyho Cartera so všetkými poctami. Americkú hymnu hrali na letisku v Havane po prvýkrát od roku 1959. FOTO - ČTK/AP
James Carter sa cez víkend stal prvým americkým exprezidentom, ktorý navštívil Kubu od komunistického prevratu v roku 1959. Hoci nikto neočakáva okamžité výsledky, návšteva bývalého prezidenta by mohla otvoriť novú diskusiu o potrebe zmierenia medzi dvoma krajinami, ktorých vzťahy počas uplynulých 40 rokov neraz sprevádzali osobné výpady či vyhrážky.
Počas 5-dňovej návštevy by mal Carter v sprievode manželky a predstaviteľov svojej Nadácie Carter absolvovať sériu stretnutí tak s oficiálnymi, ako aj opozičnými kubánskymi predstaviteľmi.
Carter príchodom do Havany vyvolal diskusiu o porušovaní ľudských práv na Kube. Hovorí sa tiež o tom, či by nemal Biely dom zmeniť svoju kubánsku politiku. To bolo asi hlavným cieľom jeho misie.
Počas svojho prezidentovania (1977 - 1981) zaviedol sériu opatrení, ktoré vzájomné vzťahy normalizovali. Otvoril tam Úrad amerických záujmov (akúsi náhradu veľvyslanectva), zrušil sériu reštriktívnych cestovných opatrení. Bol rovnako jedným z mála amerických predstaviteľov, čo sa vyslovil za zrušenie obchodného embarga, čím si na svoju stranu získal podnikateľské kruhy a pohneval kubánsku komunitu na Floride.
„Neočakávam, že táto cesta zmení kubánsku vládu. Som však presvedčený, že ide o príležitosť využiť témy spoločného záujmu,“ povedal Carter pred odletom.
Zástancovia Carterovej návštevy vravia, že 40 rokov americkej politiky voči Kube jasne dokázalo, že embargo sa ukázalo ako úplne neúčinné. Bolo by načase vyskúšať niečo iné, čo neraz povedali aj niektorí kubánski disidenti. S niektorými z nich, ako napríklad Oswaldom Payáom či Vladimirom Rocom (minulý týždeň ho Castro nechal po 5 rokoch prepustiť z basy) by sa mal Carter stretnúť.
No ani podnikateľský lobing či stretnutie s disidentmi podľa všetkého súčasnú americkú administratívu nepresvedčí. Prezident George Bush nemá dôvod na Carterovu cestu reagovať. Iba nedávno Washington odštartoval mohutnú ofenzívu, v ktorej Kubu označil za súčasť tzv. osi zla. Havana v nej vystupuje ako dodávateľ bakteriologických zbraní.
To najviac trápi Castra. Cartera preto vyzval, aby si prezrel miestne farmaceutické laboratóriá a zistil, či v nich náhodou nevyrábajú chemické zbrane. I keby Carter Bushovo zaradenie Kuby do osi zla skritizoval, súčasný americký prezident stále zostáva úzko spätý s kubánskou komunitou na Floride, kde sa rozhodlo o výsledku amerických prezidentských volieb. Americkí Kubánci sú síce značne rozhádaní a roztrieštení, je však známe, že väčšina z nich zrušenie embarga odmieta. Ich hlasy však rodina Bushovcov potrebuje, keďže v novembri by sa mali na Floride uskutočniť voľby a Jeb, Georgeov brat, by sa chcel opäť stať guvernérom.
JURAJ TOMAGA