Práce na „dolnom“ kaštieli v Žarnovici finišujú a v septembri by mali byť ukončené. Mesto by chcelo odkúpiť aj „horný“ kaštieľ – dominantu mesta z 15. storočia. Zatiaľ sa mu to nedarí. FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
ŽARNOVICA – Približne na 80 miliónov korún sa odhadujú náklady na rekonštrukciu „horného“ kaštieľa – dominanty Žarnovice z 15. storočia. V takzvanom dolnom kaštieli rekonštrukcia finišuje a v septembri by ho mali dať do užívania. Na jeho rekonštrukciu išlo 20 miliónov korún.
Mesto má záujem získať aj horný kaštieľ, ktorý je v havarijnom stave. Zatiaľ však narážajú na prekážky. Ako nám povedal primátor mesta Dušan Gréger, našli si seriózneho investora, ktorý by bol schopný rozsiahlu obnovu financovať. Mesto sa však márne snaží, aby kaštieľ prešiel do jeho vlastníctva. Hlavným problémom je podľa primátora nekvalitný a v mnohých prípadoch nefunkčný pamiatkový zákon. „Na jednej strane štát predáva hrady a zámky vyslovene za korunu, na druhej strane nie sme ako mesto schopní presadiť dobrú myšlienku,“ tvrdí Gréger.
Už v júni minulého roka poslal primátor list na ministerstvo životného prostredia. Žiadal odkúpiť kaštieľ do vlastníctva, čo by bola základná podmienka na jeho rozsiahlu rekonštrukciu.
„V liste z ministerstva nám tlmočili potešenie, že nám osud kaštieľa nie je ľahostajný, ale v súlade s platnými zákonmi ho najprv ponúkli rezortným orgánom. Žiaden oň neprejavil záujem,“ konštatuje Gréger.
Nasledovalo ponukové konanie prostredníctvom inzercie, ani tu sa však v termíne záujemca neobjavil. Kaštieľ je pod správou Múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, kde sa neskôr ozval potenciálny kupec.
Záujemkyňa o kúpu prišla aj za primátorom Žarnovice a kaštieľ si prezrela. Jej predstava o ďalšom využití kaštieľa však zďaleka nezodpovedala predstavám mesta.
Koncom marca tohto roka vypracovalo mesto s múzeom kúpno-predajnú zmluvu, ktorú odovzdali ministerstvu životného prostredia ako zriaďovateľovi. Zmluvu malo posúdiť aj ministerstvo financií. To v nej našlo niekoľko chýb, ktoré proces odkúpenia kaštieľa pribrzdili. Hlavným problémovým bodom je to, že v liste vlastníctva nie je kaštieľ vedený ako kultúrna pamiatka. O tom, že na zozname kultúrnych pamiatok je kaštieľ zapísaný, sa mesto dozvedelo až z listu ministerstva. V takomto prípade pri rekonštrukcii platí sprísnený režim.
Jedným z plánov mesta a investora je zriadiť v kaštieli štýlový hotel, ktorý by prispel k rozvoju cestovného ruchu v regióne. Primátor chce navštíviť pamiatkový ústav a ministerstvo kultúry, aby hľadali pri riešení problému východisko.
KVETA FAJČÍKOVÁ