Pivo a futbal patria jednoducho k sebe a dobré pivo má aj v Afrike veľkú tradíciu. Nie je náhoda, že aj jedna z najväčších pivárskych firiem na svete, ktorá kúpila aj niekoľko pivovarov u nás, pochádza z Južnej Afriky. Najobľúbenejšimi domácimi značkami sú jednoznačne Castle Lager a Black Lion. Ich obľúbenosť je aj súčasťou histórie. Castle je značkou bielej populácie obľubujúcej ragby, zatiaľ čo pivom Black Lion si hasí smäd väčšina, ktorá obľubuje futbal (alebo ako oni hovoria „soccer“). Je relatívne lacné a mnohí návštevníci majstrovstiev sveta si určite prídu na svoje.Juhoafrickému vinárstvu patrí deviate miesto v produkcii vína na svete a tých každoročne vyrobených sto miliónov litrov vína by stačilo všetkým Slovákom na minimálne desať rokov – a to by neobišli až tak zle, pretože na juhu Afriky nepoznajú zlé ročníky – rozlišujú len výborné a ešte lepšie. Hoci veľkú časť produkcie stále zastrešujú veľké firmy vyvážajúce vína stolovej kvality v kontajneroch do celého sveta, až tretina vín je už certifikovaných s garantovaným miestom pôvodu a vďaka tomu aj s garantovanou kvalitou. Tie prvé, fľašované väčšinou v Nemecku, kúpite vo všetkých hypermerketoch, a hoci neurazia, nemajú čím oslniť. Podstatne kvalitnejšie juhoafrické vína nájdete na vínnych kartách lepších reštaurácií alebo si po ne musíte zájsť do vínotéky. Medzi nimi sa už nachádzajú aj mnohé zvučné mená.Alto, Boekenhoutskloof, Cederberg, Eikendal, Fort Simon, Hamilton Russell Vineyards, Hartenberg, Kanonkop, Le Bonheur Estate, Mulderbosch Vineyards, Plaisir de Merle, Porcupine Ridge, Rupert & Rothschild Vignerons, Simonsig Vineyards, Southern Right, Uithyk
Tí, ktorí budú chcieť spoznať krajinu a jej jedinečné prírodné krásy pod ochranou UNESCO, sa určite vyberú na juh. Na Mys dobrej nádeje je to síce z miest, kde sa budú hrať zápasy našich futbalistov v kvalifikačnej skupine (Rustenburg, Bloemfontein a Johannesburg), viac ako tisíc kilometrov a celý deň za volantom, ale tú cestu sa merať určite oplatí. Juh je zároveň aj krajinou vína, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou juhoafrickej histórie a kultúry, a ak chcete dokonale zažiť kolorit Južnej Afriky, musíte ochutnať aj miestne vína – najlepšie priamo u vinárov. Poďte s nami na malý výlet krajinou z pohľadu milovníka dobrého vína a jedla.
Na počiatku len pár litrov
Je iróniou osudu, že miestne vinárstvo začali zakladať „starí pivári“ – Holanďania, ktorí v dnešnom Kapskom Meste zriadili občerstvovaciu stanicu pre svojich námorníkov z Východoindickej spoločnosti, plaviacich sa okolo južného cípu Afriky do Ázie. Zatiaľ čo počiatky vinohradníctva a vinárstva v tradičných európskych krajinách možno len odhadovať a v jednotlivých regiónoch sa musíme uspokojiť s toleranciou stoviek či tisícok rokov, pestovanie viniča v Južnej Afrike sa začalo v júli roku 1655 výsadbou na Myse dobrej nádeje.
Známy je dokonca aj dátum prvého zberu juhoafrického hrozna. Podľa denníka Jana van Riebeecka – prvého veliteľa holandského kontingentu, vytieklo dňa 2. februára 1659 z prešu prvých pätnásť litrov muštu, ktorý prítomní koštovali priamo z kade. Takto veľmi opatrne sa pred 350 rokmi začala písať história miestneho vinárstva, z ktorého je dnes mimoriadne úspešné priemyselné odvetvie, priamo či nepriamo zamestnávajúce tisíce ľudí. Juhoafričania môžu byť dnes pyšní na svoje vína, nebolo to však vždy tak.
Perspektívne začiatky
Úspešným činom a jedným z historických medzníkov bolo založenie vinohradov na úbočiach Stolovej hory blízko Kapského Mesta guvernérom Simonom van der Stelom v roku 1685. Vo vinárstve Constantia nechávali biele i modré muškátové odrody dozrieť až do hrozienok a následne z neho vyrábali prírodne sladké dezertné vína, ktoré ako prvé preslávili juhoafrické vinárstvo. V druhej polovici 18. storočia sa podávali na všetkých európskych dvoroch, pričom tomuto mimoriadne obľubenému snobskému vínu dokázali vtedy konkurovať jedine vína z Tokaja.
Je symbolické, že len sedem kilometrov od pôvodnej usadlosti Constantia sa nachádza mesto Tokai. Dnes sa tu už nezachovala pôvodná farma ani žiadne vinárstva, a ako pamiatka na pionierske časy zostal len chránený Tokajský les, ktorý na obnovu odlesneného územia vysadili súčasne s vinohradmi koncom 17. storočia. Vtedy sa do krajiny začali sťahovať aj prenasledovaní francúzski Hugenoti, ktorí so sebou priniesli nielen klasické odrody, ale aj lepšie zručnosti vo výrobe vína. V blízkej oblasti v údolí Drakenstein, ktorú osídlili, sa čoskoro dorábalo najviac hrozna v celej krajine. Jeho pestovanie sa stalo veľmi obľúbené a už od začiatku sa muselo regulovať v prospech obilnín, pričom vinohrady mohli zaberať maximálne jednu sedminu pôdy.
Knorhoek Winefaarm je jedným z najstarších vinárstiev v Južnej Afrike.
Pätnásť generácií pracuje na vinohradoch pod Simonsbergom.
Z výslnia do prachu
Juhoafrické vína síce zažívali v 18. a 19. storočí krátkodobé obdobia dobrého odbytu, tie však súviseli hlavne s vojnami, ktoré viedla Británia, pretože vtedy sa výrazne zvýšil námorný „ruch“ okolo Južnej Afriky a po dlhej plavbe boli lode plné smädných námorníkov a vojakov. Jednoduché juhoafrické vína sa dobre predávali napríklad počas Sedemročnej vojny (1756 – 1763), ako aj počas Americkej vojny za nezávislosť (1775 – 1783), a ich importu do Británie pomohlo tiež colné zvýhodnenie počas Napoleonovej blokády európskych prístavov. Sláva miestnych vín však nikdy netrvala dlho a pri bežných značkách nepriniesla žiadne zlepšenie kvality, skôr naopak – každý sa hnal za kvantitou a ziskom.
Juhoafrické vína boli vraj napokon také zlé, že v Británii údajne neexistovalo nič horšie, ako kapské vína a aj doma ich pila už jedine chudoba, alebo sa nechali vypáliť na alkohol. Vďaka tomu sa v krajine začala tradícia výroby kvalitného brandy a značka Paarl Rock s tradíciou pretrvávajúcou od roku 1856 patrí medzi svetovú špičku a doteraz získala viac ako dvesto medzinárodných ocenení. Výroba brandy však nemohla spasiť juhoafrické víno. Navyše, koncom 19. storočia sa aj do miestnych vinohradov preniesla fyloxéra a ich obnova si vyžadovala veľké investície. Tie sa však pri nízkych cenách hrozna a vína len veľmi ťažko hľadali a celému vinárskemu sektoru v krajine hrozil úplný krach.
Späť medzi hviezdy
Na to, aby po desaťročiach úpadku prišli znovu roky na výslní, treba v prvom rade ochotu a osobnú odvahu jednotlivcov, čo chytia problémy za pačesy, ukážu cestu, a napokon vyzerajú ako logická súčasť historického vývoja. V Južnej Afrike sa našťastie v roku 1918 našiel bývalý zubár, čo zbohatol na obchode so zlatom – Charles W. H. Kohler, ktorý navrhol pravidlá regulovania produkcie a cien hrozna, ktoré veľmi rýchlo a ochotne prijala väčšina pestovateľov. Na základe jeho návrhov vznikla celonárodná organizácia dohliadajúca na ich dodržiavanie, čím sa v podstate v poslednej chvíli zachránilo celé juhoafrické vinohradníctvo.
V päťdesiatych rokoch nastali priaznivé zmeny na trhu vďaka tomu, že zopár súkromných spoločností našlo odvahu investovať peniaze do marketingu a iniciovali zvýšenie spotreby vína. Z polosladkého bieleho stolového vína – Lieberstein dokázali vyrobiť najpredávanejšiu vinársku značku na celom svete. Začiatkom sedemdesiatych rokov prijali Juhoafričania nový prísnejší vinársky zákon, ktorý definoval označovanie pôvodu vína a jeho sprísnenie po páde apartheidu v deväťdesiatych rokoch znamenalo skutočnú garanciu najvyššej kvality pre zákazníka.
Jednotlivé vinárstva ponúkajú degustačný program a aj počas
majstrovstiev sveta sa vinári prispôsobili programu a dobré víno
a jedlo si môžete vychutnať aj počas futbalového zápasu.
Svoju jedinečnosť ponúkajú aktívne
Teplé juhoafrické leto so slnečnou jeseňou a mierna zima pripomínajú spolu s ďalšími klimatickými faktormi stredomorskú klímu. Biele odrody dozrievajú väčšinou vo februári a modré v apríli, a na zachovanie kvality hrozna sa zbierajú buď skoro ráno, alebo dokonca v noci. Juhoafrické vína si vďaka chladiacemu efektu dvoch oceánov zachovávajú sviežosť a odrodový charakter a dávno už prestali byť na posmech. Najmä v posledných pätnástich rokoch nudného škaredého neokrôchaného nosorožca bez fantázie nahradili kŕdle pestrých motýľov.
Zaujímavé chute a vône a veľkú rôznorodosť dáva vínam mimoriadne pestré spektrum pôdnych a klimatických pomerov (terroire), ktoré je neporovnateľné s inými svetovými regiónmi. Väčšina vinohradov sa nachádza uprostred chránenej prírody, kde počet druhov rastlín a živočíchov prevyšuje všetko živé na iných kontinentoch, a preto sa už takmer celá výmera z viac ako stotisíc hektárov viníc obhospodaruje šetrným biodynamickým spôsobom. Okrem toho zákazníci na celom svete veľmi dobre vnímajú, že mnohé vinárstva fungujú v pravidlách fair trade. Avšak ani tieto výnimočnosti nepredajú fľašu vína samy a Juhoafričania svoj víťazný pochod zastrešujú spoločným marketingom, z ktorého budú môcť určite profitovať aj fanúšikovia futbalu.
Juhoafrické vinárstva pozývajú
Najznámejšou vinárskou oblasťou je Stellenbosch a jeho okolie v Kapskej provincii. Scénicky veľmi pekná krajina plná prírodných krás s citlivo zakomponovanými vinohradmi, výbornými jedlami a, samozrejme, vínami, je zážitkom pre všetky zmysly. Stellenbosch a okolie je rajom pre milovníkov červených vín s mohutným telom a výraznou chuťou „Nového sveta“. Najznámejšou vetvou miestnych vínnych ciest je Stellenbosch Hills, na ktorej je nutné navštíviť symbol oblasti - vinárstvo Neethlingshof, ako aj vinárstvo Meerlust, ktorého Rubicon patrí medzi vína uznávané na celom svete.
Nedá sa nezastaviť v Saxenbergu a neochutnať ich mnohokrát ocenený Shiraz alebo Cabernet Sauvingnon. Z reštaurácie vinárstva Spier si môžete vychutnať výhľad na Kapské Mesto, Stolovú horu a nekonečný Atlantický oceán. Veľmi známe vinárstva, ako napríklad Spier, privítajú ročne až šesťstotisíc návštevníkov. Ak nechcete degustovať v dave, potom sa vyberte do menších vinárstiev. Rust en Vrede na Hellderbergskej vínnej ceste produkuje vína, ktoré využíval aj Nelson Mandela na štátne a kráľovské návštevy. Každý, kto by mal šancu prísť do Stellenboschu hoci len na jeden deň, bude mať zážitok na celý život a hoci je ochutnávanie zadarmo, nedá sa odísť len tak naprázdno.
Terroir Restaurant vinárstva Kleine Zalze patrí už od roku 2004
medzi desať najlepších juhoafrických reštauruácií a vychutnať
si môžete lahodnú jahňacinu ako aj typický biltong z diviny.
Niečo typické na tanieri
Neodmysliteľnou súčasťou juhoafrickej kultúry je braai, čo je v našom poňatí grilovačka. Každý dom má v záhrade zabudovaný braai, okolo ktorého sa ľudia stretajú aspoň dvakrát týždenne. Ako u nás kedysi z každého domu vyvoniaval vyprážaný rezeň, tak v Južnej Afrike sa vzduchom šíria opekané špecialitky. Používa sa kvalitné hovädzie alebo jahňacie mäso, lebo bravčovina v juhoafrickej kultúre viac-menej ani neexistuje. Grilujú sa tiež zelenina a ryby – hlavne šťuke podobná morská ryba snoek. Populárne sú tiež boerewors – hovädzie alebo divinové neúdené klobásy s aromatickými koreniami, cesnakom, čili... Grilovací protokol vždy dopĺňa pap – hustá kaša z kukuričnej múky a domorodý vplyv predstavuje shakalaka – leču podobná „omáčka“ pozostávajúca z varenej zeleniny na paradajkovom základe, ktorá sa naleje na pap, ktorý v podstate žiadnu chuť nemá.
Ďalšou špecialitou je biltong. Je to sušené mäso, tvrdé skoro ako kameň, ktoré sa krája na veľmi tenké plátky buď u mäsiara, alebo špeciálnym nožom s krátkou silnou čepeľou, ktorou sa pýši každý chlap v Južnej Afrike. Biltong sa vyrába z hovädziny, ale najmä z diviny. Asi najlepší biltong je z antilop (springbok a hlavne kudu) alebo zo pštrosa. Mnohí Juhoafričania chodia na lov antilop len pre mäso na biltong. V mnohých domácnostiach potom vidno rozvešané kúsky mäsa, ako sa sušia po špeciálnom marinovaní, ktoré zabráni infestácii muchami. Biltong sa predáva aj nakrájaný vo vrecúškach, ako sa inde predávajú cukríky. Je to ideálna maškrta, nepotrebuje chladničku, je veľmi chutný, plný proteínov, a veľmi dobre pasuje k pivu alebo vínu. Tí, čo majú radi niečo sladké, by mali vyskúšať dedičstvo holandských kolonizátorov – koeksisters, ktoré sa podobajú našim šiškám alebo fánkam marinovaným v sladkom sirupe a podávaným nastudeno ku káve. Poďte podporiť našich futbalistov a potešiť sa z krásnej krajiny, výborného jedla a vína!
Pestované odrody viniča
Prisťahovalci postupne prinášali do Afriky zo svojich krajín svoje obľúbené odrody, a tak sa vo vinohradoch ešte stále nachádza zmes typických francúzskych, španielskych, portugalských, talianskych a nemeckých odrôd. V posledných rokoch sa viac ako štyridsať percent vinohradov vysadilo nanovo, aby boli výrobcovia konkurencieschopní na svetových trhoch, pričom namiesto vysokorodiacich odrôd sa uprednostňujú kvalitné ušľachtilé odrody.
Kým v minulosti boli tri štvrtiny vinohradov vysadené bielymi odrodami (hlavne Chenin blanc a Semillon), v druhej polovici 20. storočia začali dominovať modré odrody. Po opakovaných úspechoch bielych vín na najväčších svetových výstavách a súťažiach sa vinohradníci opäť vracajú k bielym odrodám, pričom im hľadajú chladnejšie miesta a neváhajú vysádzať vinohrady aj v nadmorskej výške nad tisíc metrov (napríklad vinárstvo Cederberg), aby si vína zachovali kyseliny, štruktúru a sviežosť v chuti i vôni.
Biele odrody
Bukettraube, Cape Riesling (Crouchen Blanc), Chardonnay, Chenel, Chenin Blanc, Clairette Blanche, Colombard, Emerald Riesling, Gewürztraminer, Grenache (Blanc), Muscat d'Alexandrie (Hanepoot), Muscadel, Nouvelle, Palomino, Pinot Gris (naše Rulandské sivé), Sauvignon Blanc, Semillon, Ugni Blanc (Trebbiano), Viognier, Weisser Riesling (náš Rizling rýnsky)
Modré odrody
Cabernet Franc, Cabernet Sauvignon, Carignan, Cinsaut, Gamay, Grenache (Noir), Malbec, Merlot, Mourvedre, Muscadel, Nebbiolo, Petit Verdot, Pinot Noir (naše Rulandské modré), Pinotage, Roobernet, Ruby Cabernet, Shiraz, Souzao, Tinta Barocca, Touriga Nacional, Zinfandel (Primitivo)
Pinotage – chuť Afriky v pohári
Napriek tomu, že vo viniciach prevládajú globálne odrody, pestuje sa už minimálne šesť miestnych krížencov, z ktorých je dnes najznámejším Pinotage. Táto modrá odroda vznikla krížením Pinot Noir a Hermitage (Cinsaut), o čom svedčí aj jej meno, a na výsadbu ju uvoľnili už v roku 1925. Až vďaka novým moderným spôsobom pestovania hrozna a výroby vína na konci minulého storočia sa však z Pinotage stalo veľmi zaujímavé víno, ktoré sa stalo synonymom úspešného juhoafrického vinárstva.
Juhoafrické vínne cesty
Vytváranie občianskych združení spájajúcich vinárov, hotely, reštaurácie a miestne atrakcie na prilákane turistov a zákazníkov funguje vo svete už pár desaťročí a tejto najprirodzenejšej formy marketovania miestneho koloritu a šikovnosti sa už dávno chopili aj Juhoafričania. Vínna cesta Stellenbosch vznikla ako prvá svojho druhu v Afrike už v roku 1971. Okrem nej existuje ďalších šestnásť juhoafrických vínnych ciest, ktoré vám poskytnú základné informácie o vinárstvach, ich ubytovacích a stravovacích možnostiach a degustačných časoch pre verejnosť. Vínne cesty patria dnes medzi šesť najpopulárnejších turistických atrakcií Južnej Afriky.
Breedekloof, Constantia Wine Route, Darling Wine & Art Experience, Durbanville Wine Valley, Franschhoek Vignerons, Klein Karoo Wine Route, Orange River Wines, Paarl Vintners, Robertson Wine Valley, SA Brandy Routes, SA Wine Routes, Stellenbosch Wine Routes, Swartland Wine Route, Tulbagh Wine Route, Wellington, West Coast Wine Route, Worcester Wine Route
Juhoafrické vína u nás
Autor: Milo Šimonič